49. rovnobezka #72 Traditional Cache

#72

#71

Rýchla navigácia:

#72

#71

#70

#69

#68

#67

#66

#65

#64

#63

#62

#61

#60

#59

#58

#57

#56

#55

#54

#53

#52

#51

#50

#21

#22

#23

#24

#25

#26

#27

#28

#29

#30

#31

História a niečo o sérii 49. rovnobežky:

Vo svete ale aj na Slovensku sú bežné série kešiek, ktorých snahou je do mapy vykresliť obrázok. Zvykne to byť smajlík, otáznik (z mysteriek), kruh a ďalšie tvary. Snahou projektu 49. rovnobežky je vyznačiť do mapy líniu, čiže priebeh rovnobežky terénom. S týmto nápadom prišiel bývalý reviewer Vrso, ktorý 16.5.2009 založil prvých 24 kešiek cez mesto Prešov. O 4 a pol roka som pokračoval v jeho projekte a založil 11 kúskov pri Malom Šariši a Župčanoch. Postupom času boli niektoré skrýše v meste archivované, znovuzaložené inými kešermi a niekde vznikli aj mysterky, ak sa skrýša nedala presne umiestniť na 49. rovnobežku. Od júna 2014 do apríla 2015 sa o potiahnutie rovnobežky cez Sekčov ku Šalgovíku postaral Johny;)

V lete 2018 som sa pustil znovu do práce a pripravil 23 skrýš s napojením na Župčanskej hure, kde som pred 4 a pol rokom skončil s číslom #21. Číslovanie z východu na západ sa v tomto mieste mení zo zostupného na vzostupné, lebo skoro všetky nižšie čísla sú už obsadené východnejšie. Tým sa otvára možnosť ťahať rovnobežku ďalej na západ neobmedzene. Pri plánovaní série využívam hlavne Google Earth, kde si rovnobežku vyznačím a ukladám na ňu body tak, aby bol dodržaný minimálny rozostup 161 m a zároveň, aby umiestnenie nevyšlo v poli. Pri zakladaní skrýš vytyčujem N-súradnicu a zameriavam E-súradnicu.

Priebeh 49. rovnobežky svetom:

Prešov sa ako jediné slovenské mesto môže pochváliť tým, že priamo cez jeho historické centrum prechádza 49. rovnobežka. Ak by sme chceli po 49. rovnobežke obísť našu planétu, museli by sme prejsť 26 263 km. Počas rovnobežkovej púte sa dostaneme do zaujímavých miest ako sú napr. České Budejovice, či nemecký Regensburg a Karlsruhe. Vstupujeme do Francúzska, kde rovnobežka prechádza mestom Chalons-en-Champagne, severoparížskymi predmestiami, z ktorých najzaujímavejším je predmestie Roissy s letiskom Charlesa de Gaulla, a ďalej mestom Sarcelles.

Po opustení európskej pevniny vstúpime na územie kanadského ostrova Newfoundland, kde navštívime mestečko Gander. V Kanade sa rovnobežka vnára do jazera Lake of the Woods a v dĺžke 2000 km tvorí až po tichooceánske pobrežie pri Vancouveri štátnu hranicu medzi Kanadou a USA. Po nedozerných vodách Tichého oceánu sa s pevninou stretneme až po viac ako 5 800 km, pričom prekročíme aj dátumovú hranicu. Narazíme na severnú čast súostrovia Kurily, ktorá patrí Ruskej federácii. Cez Ochotské more, južnú časť ostrova Sachalin a Tatársky prieliv sa dostaneme do ruského mesta Sovetskaja Gavan.

A nasleduje Ázia. Víta nás mestečko Birakan v Židovskej autonómnej oblasti Ruska. Po prekročení rieky Amur sa pohybujeme najprv po čínskom území a potom sa dostaneme do Mongolska – konkrétne miest Érdénet a Olgij. Na rozhraní s Kazachstanom sa dostávame najvyššie počas našej cesty a prekonávame vyše 4000 m vysokú bariéru pohoria Altaj. Po dlhej ceste cez Kazachstan sa dostávame späť do Ruska a opäť sme v Európe. Pri Dubovke severne od Volgogradu prekročíme rieku Volgu a naše putovanie nás privedie na Ukrajinu, konkrétne mestá Severodoneck, Rubižne, Komsomolsk a Kaluš. Na Slovensko sa vraciame cez severný okraj Sniny a sme opäť v Prešove.