Štiavnický stratovulkán
Asi takto mohol pred 15 miliónmi rokmi vyzerať Štiavnický vulkán- Ilustrácia NASAs Goddard Space Flight Center
Ak ste niekedy navštívili Banskú Štiavnicu, chodiac po jej zaujímavých uličkách, prezerajúc si banské diela a tajchy v jej okolí, možno ste si ani neuvedomovali, že sa nachádzate v kráteri dávno vyhasnutej sopky. A nie ledajakej sopky, vulkanológovia ju zaraďujú do kategórie najväčších stratovulkánov Európy. Jej vrchol bol pokrytý večným ľadom a z juhu ho obmývalo more:
Ilustrácia: D. Kočický (upr. obrázok)
Stratovulkán je typ sopky, ktorý strieda výrony lávy s obdobiami, keď chrlí veľké množstvo popola a úlomkov sopečného materiálu. Láva stratovulkánu stuhne skôr ako sa stihne rozliať do diaľky, preto sa vytvárajú vysoké a strmé kužele, v ktorých sa striedajú vrstvy tvrdej lávy a mäkších pórovitých materiálov- pyroklastík :
Pôvodný štiavnický stratovulkán, ktorý sa formoval v období mladších treťohôr, (od 16,5 milión rokov po 9 miliónov rokov) bola najväčšia sopka v karpatskom vulkanickom oblúku. Okrem dnešných Štiavnických vrchov zasahoval aj do pohorí Vtáčnik, Kremnické vrchy, Pohronský Inovec a Krupinská planina. Odhaduje sa, že stratovulkán bol pôvodne vysoký do 4 km a zaberal plochu asi 2 200 km²:
Rozloha Štiavnického stratovulkánu _ Štiavnický a Kremnický stratovulkán
Štiavnický stratovulkán sa formoval vo viacerých etapách:
Pred približne 20 miliónmi rokmi bolo skoro na celom našom území teplé plytké more. Morské dno bolo tvorené tenkou vrstvou zemskej kôry, ktorá pri silných zametraseniach popraskala a trhlinami na povrch vystupovala horúca láva. V oblasti dnešných Štiavnických vrchov vyrástol obrovský vulkán. Na úpätí mal priemer 50 km a výšku 4 km. Vedľa vyrástli menšie sopky Kremnická, Poľana, Javorie.
Po čase na pár stoviek tisíc rokov sopečná činnosť dočasne ustala. Stred sopky sa prepadol a vytvorila sa veľká oválna prepadlina- kaldera. Následná erózia znížila Štiavnický stratovulkán až o dvetisíc metrov. Mráz, dažde, vietor po milióny rokov rozrušovali okolité horniny a vypĺňali nimi kotlinu pod sopkou. Na juhu zatlačili more zhruba po dnešný Dunaj a Ipeľ. Kalderu pokryl tropický prales a rozliali sa tu jazerá a močiare.
V ďalšej etape sa kaldera začala vypĺňať novou lávou a nečinná sopka sa prebudila. Došlo k výzdvihu kaldery a tlak potrhal stuhnuté sopečné horniny. Magma prenikla na povrch a vytvorili sa rôzne lávové telesá (napr. Szabóova skala, Kapitulské bralá). V poslednej fáze vulkanizmu, už v štvrtohorách, vznikli menšie vulkány (napr. Sitno, Kalvária Banská Štiavnica). Vulkanická činnosť sa tu skončila asi pred stotisíc rokmi, keď vybuchol Putikov vŕšok, naša najmladšia sopka.
Texty a obrázky prevzaté z tabúľ náučného chodníka Paradajs a upravené.
Z náučného chodníka sa vám otvoria pohľady na kalderu Štiavnického stratovulkánu:
Rozmery Štiavnického stratovulkánu:
Vzhľadom na to, že ide o skrýšu typu EarthCache, nehľadajte krabičku. Odpovede na otázky pošlite na moju e-mailovou adresu, potom sa zalogujte, a ak bude niečo nesprávne, ozvem sa.
Stage 1: Informačná tabula náučného chodníka Paradajs č.1
- 1. Ktoré blízke sopky sú znázornené na panoramatickom obraze a je ich aj v prírode vidieť ?
Stage 2: : Informačná tabula náučného chodníka Paradajs č.5
- 2. Akú sopečnú horninu poskytli sopky prvým ľuďom na výrobu zbraní a náradia ?
Finál - Earth keška- Rosnianky
- 3. Koľko kamenných kopcov s horninami je na tomto stanovisku ? (samostatné kamene nepočítajte)
Mapka prístupu:
Ak veríte v geomantiu, tak na kopci Rosniarky, kde je aj finál tejto kešky, bol práve aj pre vás vybudovaný kamenný kruh s viac než dvojmetrovým centrálnym menhirom. Tento kruh slúži podľa jej tvorcov na dočerpanie životnej energie a blahodárne pôsobí na všetky zdravotné ťažkosti.
Viac informácií na stránke: https://homosignum.blogspot.com/2018/08/kamenny-kruh-nad-banskou-stiavnici.html?m=1