U starej vrany
Aj keď sa to možno podľa názvu kešky nezdá, zaviedla Vás na miesto úzko späté s dôležitou súčasťou histórie Solivaru a hlavne Soľnej bane - čipkami. Prečo sa volá U starej vrany? Spravte pár krokov na západ a poriadne sa rozhliadnite :) To, čo vidíte, je moderná aplikácia soľnobanskej paličkovanej čipky, stáročia starej textilnej techniky - vrana, slnečník, víly Apa a Inka...
Soľnobanská čipka
Soľnobanská čipka má svoj pôvod v Soľnej Bani, kedysi samostatnej obci, kde žili ľudia zaoberajúci sa ťažbou soli. Muži pracovali v bani, pri varení soľanky, skladovaní a balení soli. Táto práca však nepostačovala na to, aby rodinu celý rok uživila. Preto sa ženy snažili privyrobiť si paličkovaním. Paličkovať sa učili už deti, ktoré takýmto spôsobom pomáhali rodine.
Ako sa čipka na Soľnú Baňu dostala, hovoria len legendy.
Podľa jednej šľachtická rodina Soósovcov, ktorá vlastnila Soľnú Baňu aj budovy, v ktorých sa soľ spracovávala, vydávala dcéru do Talianska. Aby dcéra svojou výbavou bola na úrovni talianskej rodiny, ktorej sa mala stať členkou, pozvali talianske čipkárky do Soľnej Bane, aby jej výbavu vyrobili. Tunajšie ženy sa od nich vraj naučili paličkovať. Podľa všetkého získané zručnosti naďalej rozvíjali.
Podľa druhej legendy, v bani došlo k nešťastiu (asi o dvesto rokov neskôr). Pri zaplavení bane zahynulo mnoho baníkov. Mária Terézia sem poslala čipkárky, ktoré mali učiť tunajšie ženy robiť čipky, aby mohli osamelé vdovy uživiť svoje deti.
Čo sa dá ale s určitosťou povedať je, že najstaršie čipky sú známe z konca 16. storočia. Archív v Soľnej Bani bol po skončení 2.svetovej vojny spálený, preto je veľmi ťažké sledovať historický vývoj čipky na tomto mieste.
Väčšina čipiek zámožných žien z Prešova a z okolia bola urobená v Soľnej Bani. Aj samotné solivarské
dievčatá mali v lepších časoch na svojich slávnostných odevoch výzdobu z čipky. Na prelome 18. a 19. stor. mávali solivarské nevesty svadobné šaty zložené z kusov paličkovanej čipky. Okrem toho sa robili čepčeky pre batoľatá a ozdobné časti do čepcov pre sedliacke ženy okolitých dedín. Pod vplyvom historických a spoločenských zmien došlo k zmenám v obliekaní a poklesu záujmu o čipku. Naopak, dochádzalo k snahám oživiť čipkárstvo ako remeslo.
Na paličkovanie sa používal valec plnený pilinami alebo pilinami miešanými s pieskom. Veľmi veľké vankúše plnili „morskou trávou“, ktorou sa plnili matrace alebo senom, ktoré sa potom zaťažili ešte kameňom. Ako podstavec slúžilo sito na múku. Paličky robili miestni muži ručne alebo na domácich tokárňach. Bývali často zo slivkového, čerešňového a orechového dreva, ktoré po čase pekne stmavlo a lesklo sa. Tieto paličky príjemne sedeli v ruke a boli aj dostatočne ťažké. Paličkovalo sa na kartónoch, kde boli vzory vypichané, či nakreslené v kontúrach. Neboli rozkreslené technicky. Niekedy si čipkárka zapísala počet párov. Čipky neboli nakreslené geometricky správne. Čipkárky nemávali vzdelanie. Pomáhali si preto ako vedeli. Na nakreslenie kruhu stačil napríklad hrniec. Na ostatné veci musela stačiť voľná ruka, šikovnosť a zručnosť. Zdá sa, že sa po rokoch vždy niekto taký našiel. Pretože zručnosti sa nielen odovzdávali a hotové prijímali. Naopak. Vždy sa našiel jedinec, ktorý bol tvorivejší a dokázal jeden nápad uplatniť v iných tvaroch v čipkách s rôznym účelom, len to vždy bolo treba dať najprv na papier. Možno aj preto ostalo z maličkej Soľnej Bane v čipke také veľké bohatstvo.
Zdroj: https://www.presov.sk/solnobanska-cipka-clanok/mid/313047/.html
EN: Maybe you won't recognize it from the name of the cache, but this place is closely related to an important part of history of Solivar and Solna Bana in particular - lace. Why is it called U starej vrany (Old Crow's)? Take a few steps west and look around :) What You see is the modern apllication of Solna Bana lace, a hundreds years old textile technique. You can see the old crow, umbrella, fearies Apa and Inka...