SELCE
Severovychodne od Banskej Bystrice sa rozklada clenity horsky chotar Seliec. Lezia v Banskobystrickej kotline nad Selcianskym potokom. Stred obce sa nachadza v nadmorskej vyske 421 m.n.m., chotar s rozlohou 1999 ha je v rozpati nadmorskych vysok 380 az 1044 m.n.m. Juhovychodna pahorkatinova cast ma mierne zvlneny relief s vyskami 500 - 800 m.n.m. (Lazina 488 m, Hrby 470 m, Uklady 581 m, Kajchar 617 m), dalej teren stupa po hranicu chotara (najvyssi vrch Ziare 1041 m). Juhovychodnu pahorkatinovu cast buduje pliocenna strkova formacia, v strednej casti chotara sa prejavuju dolomity a slienite neokomske vapence kontrastnymi povrchovymi tvarmi, v severnej casti chotara sa v znacnej miere uplatnuju permske zlepence, bridlice a arkozy (verukano). Dve dlhe zdrojnice Selciansky potok v strede a Nemciansky potok na zapadnej hranici odvodnuju cely chotar. Zmiesane lesy prevladaju v severozapadnej casti (60% z celkovej plochy chotara), pasienky a luky su v prevahe nad ornou podou. Miesne casti Seliec su: Kakatka, Kopanice, Vysovec, Mocile, Za Brod, Priehrada, Jelsiny.
Prva pisomna zmienka o Selciach je dolozena z roku 1332 s nazvom Omnes Sancti de Zolio (Vsetci svati - patrocinium kostola). V tom case tu uz bola fara i kostol postaveny zasluhou Zvolenskeho zupana Donca. Dalsia sprava o nazve obce sa nachadza v prilohe "Vysadnej listiny", ktoru vydal kral Karol Robert na Lupcianskom hrade dna 11. novembra 1340, v ktorej ma obec nazov SCELCE. V kralovskej listine z roku 1406 mala obec nazov ZELCZE. Vlistine z roku 1786 sa obec vola SELECZ a z roku 1808 pochadza dnesny nazov SELCE.
Zhruba od polovice 13. storocia Selce patrili ako polnohospodarska usadlost (majer) Lupcianskemu hradu. Podla listiny z roku 1443 az do 18. storocia spravcom majera v Selciach bola rodina Seleckych. Jej prvy clen sa volal Matej Wajsko Szeleczky, ktory sa sem pristahoval z obce Wajsko v stolici Bodrog. Po rozpade Lupcianskeho panstva sa Uhorske ministerstvo financii rozhodlo predat Selciansky majer vynosom zo dna 15.7.1876. Zastupitelsky zbor v Slovesnkej Lupci potom predal vsetky pozemky majera Selcanom za 12 500 zlatych, ktori si pozemky rozparcelovali.
Podla samotneho nazvu obce Selce, ktory je odvodeny od staroslovanskeho terminu selo, Selce, vo vyzname sidlisko, osada, jazykovedci a historici kladu vznik tejto obce pred 10. storocie. Osidlenie sa tu rozvinulo pravdepodobne vdaka vyznamnej komunikacii - v pramenoch oznacovanej ako Magna via, ktora v ranom stredoveku spajala centralne oblasti Uhorska s Liptovom, Oravou a Polskom. Na uzemi dnesneho Slovenska viedla cez Sahy, Krupinu, Zvolen a za Banskou Bystricou sa rozvetvovala. Jedna cesta viedla popri Hrone cez Slovensku Lupcu a potom udolim Vaznej k Hiadelskemu sedlu. Druha cesta viedla ponad Selciansky potok cez Selce, dalej cez Priechod do Hiadelskej doliny, kde sa obidve cesty spojili.
Davne osidlenie uzemia dokazuju archeologicke nalezy. Bolo tu najdene sidlisko luzickej kultury z mladsej doby bronzovej, puchovskej kultury z prelomu letopoctu. Z obce pochadza nalez barbarskych minci a 42 denarov z doby rimskej. Obec sa prvykrat spomina v zaznamoch papezskych decimatorov ako farnost Vsechsvatych, do roku 1848 patrila okrem kurialneho pozemku rodiny Seleckych Lupcianskemu panstvu. V 16 - 19.storoci pracovali tunajsi obyvatelia najma ako povoznici pre bansky erar i pre sukromnikov.
31.maja 1863 usporiadal vtedajsi farar Julius Plosic v obci jedine oslavy tisicrocneho jubilea prichodu Cyrila a Metoda do Velkej Moravy na Slovensku, na ktorych sa zucastnil prvy predseda Matice slovenskej dr. Stefan Moyses.
V chotari obce sa nachadza vyznamna chranena archeologicka lokalita Hradok, ktora je znama z odbornej literatury tridsiatych rokov 20. stor. ako nalezisko rimskych minci a sperkov. Hradok nad Selcami lezi v nadmorskej vyske 780 m a je sucastou horskeho hrebena, vybiehajuceho v juhovychodnom smere z juhozapadneho konca Nizkych Tatier. Je to hrebenova antiklinala utvorena z vapencovej skaly, ktorej steny su 2 az 7 m vysoke. Podlozie, vapencove bralo, je pokryte tenkou hlinitou pokryvkou. Lokalita Hradok je chranenou kulturnou pamiatkou.
Druhy chotarny nazov Stare Selce poukazuje na existenciu dalsej moznej lokality, ktora doposial nebola skumana a na vysvetlenie svojho pomenovania este len caka.
Obec sa zapojila do Slovenskeho narodneho povstania. V zimnych mesiacoch 1944 obyvatelia zasobovali partizanov v Balazoch a v Kalisti. Na uzemi Seliec dochadzalo k castym zrazkam medzi partizanskymi jednotkami a Nemcami. Obec bola v tomto obdobi aj bombardovana. K oslobodeniu obec doslo 25.marca 1945.
Roku 1948 znicil poziar 23 domov s hospodarskymi staviskami. Po roku 1945 nastala v obci najvacsia individualna vystavba v okrese. Bolo postavenych viac ako 50% novych domov, vybudovany vodovod.
Medzi pamiatky nachadzajuce sa na uzemi obce patri goticky rimskokatolicky kostol sv.Cyrila a Metoda (do roku 1863 kostol Vsechsvatych) zo 14.storocia, zvacseny v 16.storoci a prestavany roku 1894.
V Selciach sa narodil 7.12.1813 narodny buditel Andrej Caban (1816-1860). V rokoch 1854-1864 tu posobil ako katolicky farar Julius Plosic (1819-1897), organizator oslav tisicrocneho jubilea prichodu Cyrila a Metoda do Velkej Moravy na Slovensku. V rokoch 1881-1907 tu bol fararom Frantisek Sujansky (1832-1907).
Ku cache:
Cache sa nachadza na suradniciach, ktore ziskate navstevou obce a zistenim nasledovnych udajov:
A = pocet roznych obrazovych vyjavov na monumente pred miestnou mliekarnou
B = cierne supisne cislo domu, pred ktorym sa nachadza tabula rodneho domu skladatela Andreja Ocenasa
C = cislo, slovne napisane na tabuli kostola, venovanej Frantiskovi Sujanskemu
D = pocet trysiek fontany na namesti Seliec
E = pocet nositelov najrozsirenejsieho priezviska, na pamatniku obetiam vojen
N 48° [(E*B)+D].(E*B*A)+(E*A)+(C*B)+E+D'
E 19° (C+D).(E*C*E)+[(E*A)-D)]'
Happy caching, priatelia.