Medzi Zlatými Moravcami a Skýcovom v hornožitavskej doline, po pravej strane severne od Topoľčianok, je hustý hrebeň pochmúrnej čiernej hory, ktorá je zahalená do tmavého baldachýnu. Za vysokými starými stromami, na strmej lesnej pahorkatine sa vypína vysokánska skala. Na nej dominuje nemý svedok zašlých čias – Hrušovský hrad, ktorého prízemné časti sú ešte súce na bývanie.
Dnes už nik nevie povedať prečo sa toto prepychové opevnenie nazýva Hrušovským hradom. Lokalita nikdy nebola a nie je označená ako hrušovská. Na hrade nikdy nijakí Hrušovskí nebývali. A sotva uveríte tomu, že by v týchto čierňavách rástli hrušky. Keď neuveríme všakovakým legendám o názve Hrušovského hradu, zostáva nám nezodpovedaný veľký otáznik. Tých je však viac.
Okolo hradu viedla dôležitá obchodná cesta do Komárna cez Šurany Žitavskou dolinou cez Zlaté Moravce, Topoľčianky na Skýcov, Bošany až na severné Slovensko. Hrušovský hrad bol teda i strážnou pevnosťou.
Sotva-ktorý hrad na Slovensku vymenil toľko majiteľov, ako práve Hrušovský. Patril Levickým, Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, Forgáčovcom z Jelenca, Lestákovcom, Topoľčianskym, Solčianskym. Od roku 1476 kráľovi Matejovi Korvínovi.
Majitelia hradu mali sústavné majetkové spory s opátstvom v dnešnom Hronskom Beňadiku a taktiež s ostrihomskou kapitulou. Tieto súdne spory sa vliekli z generácie na generáciu celé desaťročia.
Koncom 16. storočia sa stal hrad súčasťou majetkov rodiny Rákociovej. Tento starý uhorský šľachtický rod povzniesol Topoľčianky a Hrušovský hrad aj do historickej spisby.
Príchodom Alžbety Rákociovej na Hrušovský hrad nastali pre okolie nové časy. Jej manžel Ladislav sa na hrade zdržiaval málo, čo grófke vyhovovalo z niekoľkých dôvodov.
Na Hrušovskom hrade sa usporadúvalo chýrne nočné bály na úkor poddaných, ktorých šľachta drancovala a bezohľadne vykorisťovala. Grófka pozývala na hrad mladých šľachticov a zemanov, ktorí o polnoci vkladali do prekrásnej truhlice vzácne šperky a iné cennosti. Rákociová ešte pred smrťou ukryla v hradnom areáli niekoľko truhlíc so spomínanými cennosťami. Nie div, že krátko po jej smrti začali po týchto truhliciach pátrať. Potom i neskôr, no tie sa už nikdy nenašli.
O Hrušovskom hrade sa tiež traduje, že na ukrytý drahocenný poklad sa neradno ulakomiť. Je totiž strážený tromi bájnymi stvorami: obrovským rakom, kohútom a hadom, a za ich vyrušenie sa platí životom.
Ako na to:
No a práve ty sa musíš prešmyknúť až k pokladu za tmy, kedy budú bájne stvory veselo odfukovať.
Tvojou prvou úlohou bude objaviť informácie o Hrade Hrušov, ktoré sa nachádzajú neďaleko parkoviska smerom do kopčeka po pravej strane. Tu musíš z informácii o hrade získať úvodné súradnice, kde začína tvoja cesta a tu objavíš prvú svetlušku. Potom už len stačí nasledovať ďalšie svetlušky, ktoré ti s radosťou ukážu cestu až k pokladu.
Som presvedčený, že práve ty budeš prvý, komu sa grófkin poklad podarí objaviť. Nezabudni si čelovku, alebo iné svietítko. Želám príjemnú nočnú zábavu.
Začiatok tvojej cesty za pokladom sa začína práve tu:
Z textu si do radu odpíš všetky arabské čísla vrátane popisného a smerovacieho čísla hradu. Spolu 27 číslic. Na zistenie úvodných súradníc využi poradie od jedna po dvadsaťsedem, potom prvá svetluška sa nachádza tu: N 6 10° 13 14. 10 21 9 E 4 25 14° 13 22. 18 21 6
