Človek sa už od nepamäti snažil zachytiť realitu okolo seba na nejakom trvácom médiu. Či už to boli jednoduché kresby v jaskyniach, zápisy na papyruse, pergamene, či papieri, maľby na plátne, fotografie, zvukové záznamy, alebo videonahrávky. Neustále premýšľal nad tým, ako čo najvernejšie zachytiť túto realitu okolo neho a v neposlednom rade, ako zabezpečiť, aby tento záznam vydržal čo najdlhšie. Postupným technologickým vývojom prešiel z fyzických analógových médií na digitálne médiá. Analógové médiá majú predovšetkým tú nevýhodu, že sa môžu mechanicky poškodiť (film sa môže potrhať, platňa sa môže doškriabať, magnetofónová páska sa môže rozmotať a pod.). No ani digitálne médiá nie sú pred poškodením uchránené.
Žijeme však v dobe, keď digitálne médiá nenahradili tie analógové v plnej miere, skôr s nimi naďalej koexistujú. Skôr možno badať návrat človeka k analógovým médiám a vzrastajúci záujem o ne, či už z kruhov bežných užívateľov, alebo profesionálnych producentov. Môžeme v tom vidieť akúsi nostalgiu, prípadne túžbu po tých tradičných veciach.
Táto mysterka sa venuje fotografii a konkrétne fotografovaniu na film. Aj ja som ako malý chlapec začínal s fotením na film, neskôr som ako študent prešiel k digitálnej fotografii, no tá ma po čase omrzela a hľadal som niečo nové, iné, kreatívnejšie a zábavnejšie. A to "nové" napokon nebolo nič nové - vrátil som sa opäť k filmu, a to mi ostalo až doteraz. Nechcem listing zbytočne zaťažovať podrobnými informáciami o histórii a vývoji fotografie, ale zopár zaujímavostí tu predsa len spomeniem.
Pre vývoj fotografie boli dôležité dva poznatky: Svetlo, ktoré prichádza malým otvorom do tmavého prostredia, v ňom vytvára obraz vonkajšieho sveta a zistenie, že niektoré látky reagujú na pôsobenie svetla tak, že tmavnú. Prvý poznatok viedol k objavu camery obscury. Druhý poznatok viedol k zisteniu, že napríklad striebro černie vplyvom svetla a nie vplyvom vzduchu, či tepla.
Vývin fotografie zavŕšili dvaja Francúzi: vynálezca Joseph Nicéphore Niépce a maliar Jacques Mandé Daguerre, ktorý vynašiel dagerotypiu (spôsob vytvárania fotografií na kovových doskách). Iné spôsoby, ktorými sa vytvárali fotografie sú napr. kalotypia/talbotypia, ktorá sa zakladala na princípe negatívov a pozitívov, alebo albumínový proces, či kolódiový proces.
Prelomovým bol vynález Hannibala Goodwina, ktorý vynašiel celuloidový film. Tým sa začalo obdobie zvitkového filmu. S týmto súvisí aj fotoaparát Kodak so zabudovaným zvitkovým papierovým filmom. Do predaja ho dal Georg Eastman v roku 1888. Vývojom prechádzali aj samotné fotoaparáty. Obľúbené boli maloformátové aparáty, ako napr. stereoskopické kamery. Neskôr to boli tzv. "vreckové kamery" s negatívom 4,5 x 6 cm. Od roku 1861 sa začala vyrábať jednooká zrkadlovka, od r. 1880 dvojoká. Prvý aparát na kinofilm sa objavil v roku 1912 v USA, no ujal sa až v podobe, ktorú mu dal Oskar Barnack, konštruktér firmy Leitz vo Wetzlare. Tento aparát bol známy aj pod menom Leica a do výroby sa dostala až roku 1925.
Existuje množstvo filmových formátov, no ujali sa tieto základné typy, ktoré sa používajú dodnes: 110, ktorý predstavila spoločnosť Kodak v roku 1972. Film sa nachádza v plastovom cartridgi, ktorý má dve cievky. Po exponovaní obrázku sa prevíja na druhú cievku, ktorá exponovaný film uchováva. Ďalším typom je 120, ktorý spoločnosť Kodak uviedla v roku 1901. Je známy aj ako strednoformátový film. Tretím, najpoužívanejším a najpopulárnejším typom, je 135, známy aj ako 35mm film, či kinofilm. Tento typ uviedla spoločnosť Kodak v roku 1934 a nahradil dovtedy používaný typ 120.
Toľko z histórie a teórie. Keška sa samozrejme nenachádza na úvodných súradniciach. Finálne súradnice kešky získate vyriešením tohto rébusu:
Prineste si prosím pero!