Najznámejšie stredoveké banské mestá dostali podľa výskytu a ťažby drahých kovov v ich okolí pomenovania. Kremnica bola zlatým mestom, Banská Štiavnica strieborným a Banská Bystrica medeným mestom. Aj keď stredoveké banské mesto Nová Baňa má dlhú tradíciu ťažby zlata a striebra, jej by možno viac pristal prívlastok- ryolitové mesto.
Ak sa prejdete uličkami tohoto slobodného kráľovského mesta, na každom kroku sa stretnete s jeho 600-ročnou banskou tradíciou a s horninou, ktorá je pre toto mesto charakteristická- ryolit. Práve v ryolite, ktorým sa v hlbinách zeme prekopávali baníci sa nachádzali žily drahých kovov a tiež ložiská drahých kameňov.
Povedzme si najprv, čo je teda ryolit:
Ryolit je jemnozrnná hornina vulkanického pôvodu vyznačujúca sa svojou pórovitosťou. Je však tvrdý a má vysokú odolnosť voči poveternostným vplyvom a mrazu. Býva prevažne svetlej, najčastejšie sivej, alebo ružovej farby. Zaujímavá je jeho vlastnosť, že zvetrávaním nadobúda odtiene červenej. Má vysoký obsah SiO2 a obsahuje minerálne zrná kremeňa, živca a tmavej sľudy.
Ryolitový obklad - Kamene z ryolitu
Ako vznikol ryolit:
O jeho vznik sa postarali treťohorné sopky (pred 12 mil.rokmi) (Vtáčnik, alebo Markov vrch), ktoré vznikli na okrajoch Štiavnického stratovulkánu. Láva, ktorá z nich vytekala bola hustá, pomaly sa roztekala a po stuhnutí vytvárala mohutné oblé telesá, tzv. kopy, ktoré vidíte aj na geologickej mapa (žltá farba).
Stredoslovenské sopky - Geologická mapa- http://apl.geology.sk/gm50js/
Kde všade v meste a okolí sa s ryolitom stretnete:
Už pri príchode do Novej Bane uvidíte napravo mohutný masív Háj, tvorený touto horninou. Upúta vás skalný odkryv na Červenej skale, ktorej názov je odvodený od červenkasto sfarbeného ryolitu. Horolezci na nej vytvorili viacero zaujímavých lezeckých ciest.
Ak budete pokračovať turistickými a náučnými chodníčkami v masíve Hája, okrem nádherných výhľadov objavíte morfologicky zaujímavé skalné útvary aj na vyhliadke Havrania skala.
Takmer pod samotným vrcholom masívu sú teraz už opustené kameňolomy v lokalitách Štamproch a Háj, kde sa už od stredoveku ťažil ryolit a vyrábali sa z neho mlynské kamene. Až do prvej svetovej vojny tu pracovala továreň na mlynské kamene, ktorá vyvážala svoje výrobky po Európe.
Pod vrcholom Hája postavili Novobančania rozhľadňu . Jej drevená časť stojí na základe obloženom miestnym ryolitom. Veža s dvojkrížom je vysoká 21 metrov a má tri vyhliadkové podlažia.
Už od dávnoveku využívali ľudia, ako to dokazujú archeologické nálezy z okolia mesta, ryolit na výrobu kamenných nástrojov a zbraní. Pár kilometrov nad mestom sa nachádza archeologická lokalita Zámčisko. Odtiaľto pochádza aj zatiaľ najstarší nález ryolitového žarnova.
V samotnom strede mesta stojí najvýznamnejšia pamiatka- neskoroklasicistické súsošie svätej Trojice, odhalené v roku 1847, ktoré spočíva na masívnom stĺpe z novobanského ryolitu.
V hornej časti mesta stojí kostol Narodenia Panny Márie. Do jeho nového ryolitového obkladu sú začlenené aj pôvodné obklady so starými nápismi.
K vyhľadávaným miestam Novej Bane patrí aj kaplnka pri pútnickom mieste Kohútovo obkolesená malou botanickou záhradou. Je tu vystavený veľký ryolitový mlynský kameň.
Keďže ryolit sa používa ako dekoračný a obkladový kameň, nájdete ho na mnohých miestach samotného mesta, ale aj pri rodinných domoch tvoriaci múriky a oplotenia.
V ryolite sa častokrát vyskytujú ložiská drahých kameňov. V dutinách chladnúcej lávy vykryštalizovalo rôzne minerály. Tieto si môžte pozrieť v Pohronskom múzeu, ktoré sídli v budove starej radnice.