Vitajte v Smolníku, kedysi kráľovskom meste, dnes zabudnutej obci v doline na samom juhu Spiša. Len ťažko uveriť, že v roku 1780 tu žilo vyše desaťtisíc obyvateľov. Pre predstavu – Bratislava mala vtedy asi 29-tisíc. Dnes zostala tisícka, osady okolo sa oddelili.
Základom pestrého a bohatého vývoja baníctva v Smolníku bolo ložisko pyritovo-meďnatých rúd s obsahom striebra a zlata. Neskôr sa ťažba preorientovala na pyrit. Smolnícke ložisko je jediným ložiskom na Slovensku, kde sa takmer 735 rokov využívala na výrobu cementačnej medi banská voda. Ložisko stratiformných pyritovo-chalkopyritových rúd v Smolníku leží v centrálnej časti zóny gemerika v povodí Smolníckeho potoka. Jeho povrchové prejavy prebiehajú z vrchu Rothenbeg na západ smerom na východ cez Smolnícky potok na južné svahy Ostrého vrchu /Spitzenberg/ I a II do Širokej doliny a na Lastovičí vrch /Schwalbenhübel/. Celková dĺžka ložiska od Rothenbergu po Lastovičí vrch je cca 4 km. Baníctvo: Spôsoby vyhľadávania ložísk rúd boli v priebehu stáročí rôzne a menili sa s úrovňou poznania techniky. Počnúc kopaním rýh , krátkymi štôlňami, úpadnicami a šachticami, ktoré sa zakladali priamo vo výchozoch ložísk na povrch /tzv.klobúky/. Svedčia o tom zavalené zvyšky banských diel, odvaly, priehlbeniny, ťahy priepadlísk v teréne pod Spitzenbergom a na Rothenbergu. Postupom času a vývojom techniky sa ložisko začalo otvárať smerne a hĺbkovo, pretože prevážna časť ložiska bola pod úrovňou údolia. Banské práce tu zároveň plnili funkciu odvodňovacích, ťažobných a vetracích diel. Razené šachty neboli vždy zvislé, pretože v istých prípadoch sledovali úklon ložiska. Ich profily boli čo najúspornejšie /do šachtového komína sa musel vmestiť okov, resp. vrece z volskej kože, rebríky s odpočívadlami, neskôr aj odvodňovacie mechanizmy- kunsty. Zo 17. stor. sú známe mnohé prieskumné, otvárkove a ťažné diela, či už horizontálne, alebo vertikálne, z ktorých boli niektoré významné ešte aj v 20. storočí. Patrila sem šachta Alžbeta, Ertl, Fund, Baptista, Kalb, Trojičná Rothenberg, Kreutzefindung a.i.. Z horizontálnych diel to boli dedičná štôlňa Karol, ktorá roku 1793 dosiahla dĺžku 1500 m, štôlne Karitas a Kalb...Smolnícke ložisko bolo ťažené v priebehu stáročí množstvom štôlní a šachiet. Pre ilustráciu možno uviesť rok 1837, kedy pri súpise baní v oblasti Smolníka sa udával následovný počet: 137 baní na Cu rudy, 70 baní na rudu plavú, 28 baní na kobalt, 20 na antimón a 350 kutacích štôlní. Rozvoj baníctva na získavanie pyritov pre chemický priemysel (kyselina sírová), ktorý začal od roku 1900 a pokračoval po 2. svetovej vojne a v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Ťažba a banská činnosť bola sústredená na šachte Pech. Šachta Pech bola v rokoch 1974-78 prehĺbená z VIII na X obzor s konečnou hĺbkou 450 m od povrchu. Pre zachovanie prevádzky na ložisku sa pristupovalo k spracovávaniu aj menej hodnotných rúd. Ťažba týchto rúd však bola podmienená flotačnou úpravou suroviny. Flotačná úpravňa v Smolníku bola dobudovaná v roku 1954. Baníctvo vyčerpaním ložísk bolo ukončené v roku 1989.
Miestna špecialita: Cementácia medi
Charakteristickým fenoménom v histórii ťažby na Smolníckom ložisku sú tzv. „cementačné“ vody, ktoré boli po stáročia výhodným vedľajším zdrojom získavania medi. Tvorili ich prirodzené alebo umelé roztoky kyseliny sírovej a medených solí, hlavne modrej skalice. Z nich sa kovová meď vyzrážala pomocou kovového železa. Keďže pôsobením atmosférického vzduchu mali aj isté stmeľovacie vlastnosti, dostali názov cementačné. Prvá písomná zmienka o výrobe cementačnej medi je z roku 1346. Cementačné vody vznikali na ložisku prirodzene, v podmienkach oxidácie sulfidov a postupného vzniku síranov. Tie potom ako ľahko rozpustné prechádzali do vôd infiltrujúcich rozrušený horninový materiál. Tieto vody vylúhovali meď aj z jaloviny, odvalového materiálu, základky z menej kvalitnej medenej rudy. Z tohto dôvodu sa začali na tento účel aj umelo využívať – asi od prvej polovice 18. storočia. Koncom 60 tych rokov, pri hľadaní možností zachovania prevádzky na ložisku, napriek nepriaznivým výsledkom geologického prieskumu, započalo sa v rámci technického rozvoja s riešením biologického vylúhovania banských vôd s následnou cementáciou. Táto technológia mala znamenať zásadnú zmenu v exploatácii ložiska i celého úpravníckeho systému na závode. Ostalo však len pri poloprevádzkových skúškach, v rámci ktorých bola vybudovaná technologická linka biolúhovania banských vôd a ich následnej cementácie.
Najdokonalejšie opísal smolnícku cementáciu Wilhelm Gottlieb Ernest Becker, banský majster z Freibergu, ktorý navštívil Smolník roku 1805. O dôležitosti a vzácnosti vôd hovorí aj starý nápis na nádobe z roku 1727 kde je napísané: Železom som bola-meďou som sa stala- obsahujem striebro- pokrýva ma zlato.
Zánik baníctva
Na námestí uprostred Smolníka medzi obecným úradom a trojičným stĺpom sa nachádza pamätník poslednej vyťaženej rudy. Symbolizuje koniec baníckej éry, ktorá tu trvala vyše sedem storočí. Ide naozaj o symbolické pripomenutie – niet tam žiadnej pamätnej tabule, namiesto nej sú výrečnejšími atribútmi niekdajšej slávy banský vozík s poslednou vyťaženou rudou a zbíjačka s hrotom v kameni. Na vozíku sa nachádza nápis „Posledná tona rudy z Cu-S ložiska“ a dátum „29. 12. 1989“.
Niekdajšie kráľovské mesto s množstvom privilégií a osobným záujmom zo strany kráľov i cisárov ukončilo veľkú kapitolu svojej histórie. Dôvody boli rýdzo ekonomické. Ložisko medi a síry bolo už nerentabilné. Po ťažkých vojnových rokoch sa v ňom síce dobývanie rudy obnovilo, avšak dlhodobo vykazovalo stratu. Presné záznamy existujú len z posledných dvadsiatich rokov ťažby. Z nich bola baňa zisková iba počas troch rokov, inak za uvedené obdobie vykázala celkovú stratu takmer 220 miliónov korún.
Ruda, ktorú tu ťažili, obsahovala už len 0,3 % medi. Preto ešte v decembri 1985 rozhodol Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi o uzatvorení bane na danom ložisku. To patrilo pod Železorudné bane Spišská Nová Ves – závod Smolník. Samotný závod však dostal zadanie vypracovať likvidačný plán bane až v januári 1987. Išlo len o baňu spomínaného ložiska CU-S. Samotný závod mal pokračovať v činnosti vďaka novému ložisku Fichtenhübel-Fe, Cu a prevádzke Kremeň Švedlár. Závod ešte v júni toho roku predložil plán zatvorenia prevádzky ložiska CU-S, v rámci ktorého bolo potrebné zlikvidovať tri kilometre podzemných banských chodieb.
Posledná ruda sa tu ťažila 29. 12. 1989 a jej časť sa nachádza práve vo vystavenom vozíku. Nasledoval slávnostný prejav vedenia podniku, na ktorý jeden z baníkov spomína slovami: „Stáli sme tam nastúpení v slávnostných uniformách, riaditeľ sa vyrozprával a na druhý deň sme už neboli baníckou obcou, ale rozšírili sme rady nezamestnaných“.
Časť baníkov ostala pracovať na likvidácii, avšak vo februári 1990 Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi likvidačné práce na niektorých úsekoch bane zastavil, pretože podľa geologického odhadu sa tam nachádza ešte 54,8 kiloton rudy. O možnom obnovení prevádzky však zatiaľ nepočuť. Ostatné úseky zatopili vodou.
Minerály verzus Horniny
Horniny sú tvorené minerálmi. Minerál (nerast) je anorganická homogénna prírodnina so stálou štruktúrou, stabilným chemickým zložením a charakteristickým kryštálovým tvarom (morfológiou).
Minerály vznikli vplyvom rozličných geologických procesov. Môžeme ich rozdeliť na dve hlavné genetické skupiny:
1. Endogénne, ktoré vznikajú vďaka uvoľňovaniu tepelnej energie z vnútra zemegule. Sú to v širšom zmysle slova produkty magmatickej činnosti.
2. Exogénne, ktoré vznikajú pri procesoch prebiehajúcich na zemskom povrchu. Procesy vzniku minerálov sa odohrávajú v najvrchnejšej časti zemskej kôry a to za nízkych teplôt a tlakov blízkych k atmosférickým, v podmienkach vzájomného pôsobenia fyzikálnych a chemických činiteľov atmosféry, hydrosféry a biosféry.
Klasifikácia minerálov:
Podľa podielu v hornine:
- Hlavné 10% a viac
- Vedľajšie 5-10%
- Akcesorické < 5%
Farba
Otázky:
Ak chcete zalogovať túto earthcache, pošlite mi prostredníctvom profilu e-mail s odpoveďami na nasledujúce otázky:
1. Vysvetlite rozdiel medzi minerálom a horninou.
2. Na mieste sa nachádzajú rôzne horniny s čiastočkami medi. Určte či sa na nejakej nachádza meď v jej pôvodnej farbe a lesku. Ak nie, vysvetlite prečo.
3. Na úvodných súradniciach sa nachádza zbíjačka aj s horninou. Určite na najväčšej hornine (skale) s čiastočkami medi (tá najviac tmavá) jej veľkosť a tvar.
4. Pri ukončení banskej činnosti bola meď v podiele 0,3% v hornine. Určite podľa klasifikácie o aký minerál sa v danom prípade jedná (hlavný, vedľajší, akcesorický).
Nahrané fotografie s vami a / alebo GPS v blízkosti vozíka sú vítané!
fotografiu z návštevy. (Pozor! Nové pravidlo umožuje, aby owner vyžadoval fotografiu z návštevy daného miesta);;">
Found it kľudne logujte, nemusíte čakať na potvrdenie správnych odpovedí. Ak odpovede budú nesprávne, alebo neúplné budem Vás kontaktovať emailom. Pokial ale Váś email nepríde do troch dní po logu, log bez upozornenia zmažem!
Zdroje:
https://www.smolnik.sk/historia/banictvo-v-smolniku/
http://banskacesta.eu/obce/data/uploads/smolnik/smolnik.pdf
https://www.terraincognita.sk/sk/smolnik-pamatnik-poslednej-vytazenej-rudy
