Razenie banských diel v minulosti
Banské diela sa, až do použitia strelného prachu, ktorý bol prvýkrát použitý v Banskej Štiavnici v roku 1627, razili veľmi namáhavou ručnou prácou a to pomocou k ladiva a želiezka.
Tieto dva skrížené najstaršie banícke nástroje sú i celosvetovým baníckym znakom v baníckom odvetví. Používania oboch nástrojov pri razení kresanice sa dialo nasledovne:
Baník udieral kladivom, ktoré držal v pravej ruke, na želiezko a takto odsekával na čeľbe banského diela kusy horniny. Spôsob a technika závisela od pevnosti, bridličnatosti a porušenia horniny v konkrétnej bani. Bola to mimoriadne namáhavá práca robená pri slabom osvetlení, nedostatku vzduchu, vo vlhkom prostredí a denným postupom niekoľko desiatok cm. Rudu a horninu musel baník vynášať z bane tak, že ju naložil dreveným korýtkom, alebo „brotwanom“ do dreveného banského vozíka – zvaný „hunt“. Tento vozík ručne ťahal z bane von po drevených doskách, ktoré boli spájané medzi sebou bez použitia klincov.
Neznáma štôlňa – vodný zdroj horná dedina Čučma
Samotná keška je venovaná neznámej – nepomenovanej štôlni – vodný zdroj horná dedina Čučma. Je o nej veľmi málo informácií. Má asi 50 metrov, prvá polovica je širšia a vystužená oblúkovitými železnými podperami, ktoré sú od seba vzdialené cca 1 meter. Celý oblúk je vystužený banskými betónovými dielcami – cca 40 kusov po obvode.
Asi po 25 metroch sa ráz štôlne mení z oblúkovej na obdĺžnikovú opäť s betónovými výstuhami.
Pri vstupných vrátach je do betonovej steny vyrazený dátum 1973.X.
Po veľmi dlhej dobe sa nám ju podarilo otvoriť, takže ak si prinesiete baterku, môžete vôjsť aj dnu. či to tak bude nastálo, upresním pozdejšie. Veľa šťastia a zábavy pri hľadaní.