Kostol sv. Alžbety v Kaplne Traditional Cache

Tomuto kostolu už bola venovaná keška GC4DGEC. 

Kostol ako celok je románsky objekt spred tatárskeho vpádu v roku 1241. O jeho románnosti nesvedčí len dispozícia ale a celkové riešenie, ale aj výtvarné detaily.
Materiál kaplnského kotola sa zaraďuje medzi tehlovú architektúru juhozápadného Slovenska. Kostol má 33m vonkajšej dĺžky a na jeho stavbu sa použilo 400 000 tehál. Kaplna v 13.storočí nemohla mať viac ako 100 až 200 obyvateľov. Dnešná Kaplna sa rozkaladá na oboch stranách hlavnej cesty z Bratislavy do Trnavy, ale nebolo tomu tak vždy. Pôvodná Kaplna sa nachádzala na západ a sever od kostola. V roku 1543 bolo v Kaplne 17 poddanských usadlostí.

História

Kostol začali stavať ako trojloďovú románsku stavbu s dvojvežovým západným priečelím a kvadratickým presbytériom, na ktorom už boli použité gotické prvky (rebrové klenby a okná s lomeným oblúkom).
Počas tureckých vojen v 16. storočí bol kostol poškodený a spustol, podľa ústnej tradície z 18. storočia v ňom už rástli stromy, presahujúce výškou obvodové múry.
Opravy sa kostolík dočkal niekedy v 20. rokoch 17. storočia. Vtedy bol zastrešený a loď dostala nový plochý strop. Pravdepodobne počas tejto obnovy došlo aj k zbúraniu južnej veže. Okolo roku 1700 a v nasledujúcom období bola stavba, najmä jej strecha, viackrát opravovaná.
V rokoch 1760 a 1762 došlo v rámci barokovej prestavby k zamurovaniu románskych okien a pôvodného portálu na južnej strane lode, ktorá dostala nové, dobové okná i vchod. Obvodové múry boli znížené o cca 60 - 70 cm a loď bola zaklenutá a nanovo zastrešená. V roku 1776 bola pred južným vchodom postavená prístavba, tzv. žobráčovňa, neskôr odstránená.
Ďalšie významné práce sa urobili v rokoch 1787 a 1788. Najprv dostal kostol novú šindľovú strechu, potom bol kostolík prvýkrát omietnutý. Obnova sa dotkla aj veže, ktorej okná boli zmenšené. Kostol dostal aj murovanú tribúnu miesto drevenej.
Aj v 19. storočí sa veriaci o stavbu starali a v roku 1868 bol vyzdobený  maľbami biblických motívov maliarom Jánom Balzerom. 
V rokoch 1960 - 62 sa uskutočnila obnova stavby, v rámci ktorej boli po odstránení omietky odkryté stredoveké stavebné prvky. Obnova veže sa realizovala v roku 2013.

Zaujímavosti

• Kostolík aj po stáročiach dominuje obci vďaka vysokej veži a vyvýšenej polohe.
• Ako jedna z mála našich tehlových stavieb nie je omietnutý, čo zodpovedá pôvodnému stavu. Estetický dojem tak v minulosti vytvárala kombinácia červených tehál s bledoružovou omietkou a tmavou šindľovou strechou.
• Zasvätenie sv. Alžbete sa tu objavuje vôbec prvýkrát na našom území i v širšom regióne. Alžbeta, zvaná Uhorská alebo Durínska, sa narodila v Bratislave, zomrela v roku 1231 a už v roku 1235 ju vyhlásil pápež za svätú.
• Stavba bola v staršej literatúre datovaná do roku 1244, kedy sa spomína v listine uhorského kráľa Bela IV., ktorou mal udeliť bratom Vlkovi a Dávidovi z Kaplny povolenie postaviť v obci kostol zasvätený sv. Alžbete. Ide však o falzifikát z polovice 14. storočia.
• Loď kostola nesie ešte románske prvky (5 štrbinových okien), na presbytériu už prevládajú gotické (rebrová klenba, okná s lomeným oblúkom - pôvodne na južnej, východnej i severnej strane presbytéria. Ide tu o jeden z najstarších prípadov využitia gotických prvkov u nás.
• Na južnej strane lode sa zachovala časť pôvodného portálu, zrejme ešte s románskym polkruhovým oblúkom. Je možné, že na terajšie miesto bol vsadený dodatočne.
• Románske okno sa nachádza netradične aj na krátkom južnom úseku východnej lode. Nájdeme im aj v Roštári a Žípe. Takéto okná sa často spájajú s existenciou murovaného baldachýnu nad bočnými oltármi po stranách víťazného oblúka.
• Presbytérium bolo pôvodne aj v interiéri neomietnuté, maľba sa našla len okolo dodatočne vytvoreného pastofória obdĺžnikového tvaru.
• Románska veža kostolíka má štvorcový pôdorys, v hornej časti však už má polygonálny tvar. Na západnej strane nesie pôvodné kruhové okno a v jej hornej časti sa nachádza na každej strane trojité románske okno (trifórium).
• Vo vežiach na poschodí bol podľa všetkého obytný priestor, o čom svedčí kvalitná úprava vnútorného muriva.
• Na stavbu kostolíka sa použilo približne 400 000 kusov tehál. Kameň sa použil len na ostenia okien a južný portál.
• V interiéri sa nezachovalo prakticky žiadne stredoveké vybavenie.
• Pod lavicami pre veriacich sa nachádza pôvodná dlažba z tehlových šesťuholníkov.
• V priestoroch kultúrneho domu, v pamätnej izbe a múzeu miestnych dejín obce, sa nachádza maketa kostolíka v pôvodnej stredovekej podobe.
• Počas rukojemníckej drámy v lete 2003 slúžil kostol ako hlavný stan polície, na jeho veži mali mať stanovište ostreľovači.
• Stredoveké kostolíky nájdeme aj v okolitých obciach Pác, Blatné či Vištuk.

Ku keške

Keďže brána kostola sa na noc zamyká, keška je umiestnená mimo areálu. Neotvárajte elektroinštaláciu! Keška sa nachádza na magnetoch zospodu. Prineste si vlastné pero.