Už pri krabke Cemjata 1 – Turistické značkované trasy (GC60T2W) som písal, že na Cemjate bol aj skokanský mostík. Poznám sa s Ing. Tomášom Dobranským (turista – môžeme ho stretnúť ešte na niektorých podujatiach v turistike), ktorý na tomto mostíku skákal (v auguste tohto roku sa dožil 92 rokov). On mi porozprával o tomto mostíku aj poskytol fotografie (2. októbra 2018).
Ing. Tomáš Dobranský (*22. 8. 1926, †11. 11. 2019)
Na foto drevený skokanský mostík na Cemjate. Začiatok stavby v septembri 1942, dokončený na jeseň 1943 tesármi z okolitých obcí. Staviteľ Jozef Potoček (Tatranec, priženil sa do Prešova). Skákalo sa z neho v zime 1943/1944.
Na spoločnej fotografii (z r. 1944) pred pretekmi v skokoch na lyžiach: Vpredu, pred nastúpenými súťažiacimi a divákmi František Líška a celkom vpravo František Markovič.
Najdlhší skok 27 metrov – Ernest Kahanec. Skákalo sa na lyžiach s viazaním kandahár – na zjazdových lyžiach. 10 skokanov.
Pán Dobranský (vtedy študent gymnázia) súťažil v behu na lyžiach, zjazde aj skokoch na lyžiach – reprezentant Prešovského kraja v zimných športoch.
V skokoch na tomto mostíku vyhrávali Július Líška, Tomáš Dobranský aj Ernest Kahanec.
V roku 1953 postavili skokanský mostík na Bikoši. Skákalo sa z neho v roku 1953 a 1954. Najdlhší skok 47 m – Jozef Weisz z Kremnice, býval v Prešove.
V roku 1954 postavili skokanský mostík na Čergove – využíval sa 10 rokov. O výstavbu mostíka sa zaslúžil Ján Terezčák*, pracovník OV ČSZTV (Okresný výbor Československého zväzu telesnej výchovy – pod ktorým fungovali všetky odbory – futbal, hokej, hádzaná, turistika.....), tiež sa pričinil o výstavbu skokanských mostíkov na Štrbskom Plese pred Majstrovstvami FIS v r. 1970. Tu už skákali na „skočkách“. Na Čergove sa v roku 1956 mali uskutočniť Majstrovstvá Slovenska – neuskutočnili sa kvôli tragickej smrti Juraja Vecheca, predsedu lyžiarskej sekcie KV ČSZTV v Košiciach, pri havárii lietadla v Levočských vrchoch pod vrchom Škapova (krabka OK-WDZ GC68QKQ).
*Dr. Ján Terezčák (*3. 10. 1924, †15. 7. 2018)
Významná postava Slovenského, Československého i svetového lyžovania. Napísal viacero odborných článkov, je autorom Dejín lyžovania na Slovensku do roku 1944, ďalej trojjazyčnej publikácie k 90-tinám organizovaného lyžovania na Slovensku a knihy Bežecké lyžiarske trate na Slovensku.
(SLOVENSKÁ SLOBODA 29. 12. 1943)
Otvorenie môstka HM Prešov na Cemjate
Výstavba môstka sa dokončí na budúci rok — Niečo z histórie môstka
V nedeľu 2. januára 1944 bude na Cemjate pri Prešove otvorenie nového môstka lyžiarskeho odboru HM Prešov. Nový môstik sa otvorí pretekmi o pohár De Rossiho (prenajímateľ kúpeľov Cemjata). Výstavbu nového môstka viedol lyžiarsky zpravodajca HM J. Potoček. Môstok je prispôsobený na skoky 25 m dlhé, lebo na úplné dokončenie jeho stavby nie sú teraz finančné prostriedky.
Môstok na tréningy pre mládež veľmi dobre vyhovuje. Môstik leží na severovýchodnej strane kúpeľov Cemjata medzi smrekovým lesom vo veľmi dobrej polohe. Veža nájazdu môstka je 8 m vysoká, v šírke 3 m a v dĺžke 55 m. Sklon môstka je 25 stupňov. Môstik je vysoký 1,55 m. Doskočisko je dlhé 60 m v šírke 9 m so sklonom 25 stupňov. V budúcom roku sa pripravuje ešte ďalší výkop v dĺžke 55 m a v hlbke 2,80 m, čím sa dosiahne sklon doskočiska na 30 stupňov a veža nájazdu sa predĺži o niekoľko metrov, aby môstik vyhovoval predpisom FIS. V budúcom roku pripravuje sa pri môstku stavba tribúny pre rozhodcov. Môstik sa začal stavať 25. sept. 1942. Vládny komisár Prešova s veľkým pochopením uvoľnil na môstok pozemok a povolil na jeho výstavbu dodať potrebné drevo.
MVHM Prešov na stavbu môstka prispelo sumou 10 000 Ks a lyžiarsky odbor HM Prešov zo sbierky sumou 3 500 Ks. Na úplné dokončenie stavby môstka potrebuje sa ešte suma 25 000 Ks. Môstik stavať začali junáci lyžiarskeho sboru HM Prešov pod vedením lyžiarskeho zpravodajcu J. Potočka. Junáci lyžiarskeho odboru HM Prešov majú na môstku odpracovaných 1 227 hodín. Vedúci lyžiarskeho odboru HM Prešov J. Potoček pracoval na stavbe môstka celkom 515 hodín. Na stavbu môstka sa spotrebovalo vyše 500 bm stavebného dreva a 2 500 bm dručkoviny.
I keď je môstik len menších rozmerov, prinesie veľmi platné služby, najmä pre mladých lyžiarov, ktorí na ňom budú môcť sústavne trénovať. Na budúci rok odbor KSTL v Prešove chce pri Borkúte vystavať väčší môstik, na ktorom sa bude skákať až nad 50 m. Keď sa stavba tohto môstka uskutoční, potom v Prešove môžu sa usporiadať majstrovstvá Slovenska v severskej kombinácii.
Prešov, hoci nemá dobré snehové pomery, má jedinečné trate na bežecké súťaže. Lyžiarsky odbor HM Prešov chce na jar budúceho roku na Kalvárii nechať upraviť sjazdovu trať. Uprava novej trate by sa previedla v rámci brannej výchovy HM.
Sjazdová trať by bola na severnej strane za Kalváriou v dĺžke 2,5 km, s výškovým rozdielom asi 250 — 280 m. Keď by sa táto sjazdová trať upravila, Prešovčanom poskytne sa možnosť zdokonaľovať sa aj v sjazde. Osobitne musí sa zhodnotiť práca Lyž. Odboru HM kde junáci vedeli za jeden rok postaviť lyžiarsky môstik, hoc i menší.
Vedúci Lyžiarskeho odboru ďakuje týmto všetkým, ktorí pomohli či už finančne, alebo prácou na výstavbe lyžiarskeho môstika.
Krabka je umiestnená na okraji doskočiska – viditeľné úpravy aj po vyše sedemdesiatichpiatich rokoch.