SK: V priestore obcí Gánovce - Hozelec - Švábovce - Kišovce - Hôrka (Gánovská žriedlová línia) je zaevidovaných 25 prírodných prameňov minerálnych vôd. Z podtatranských prameňov sú v najväčšej obľube vody v Smokovcoch a v Gánovciach.
Gánovské minerálne vody majú celkovú minerálizáciu 3 až 4000 mg pevných látok na liter vody a obsah oxidu uhličitého CO2 pri vyššej teplote 1300 až 1700 mg/l a v studených 2000 – 3000 mg/l. Podľa pôvodu sú to vody vadózne, čiže zrážkového pôvodu, ktoré sa pernamentne dopĺňajú. Cirkulačným a akumulačným prostredím minerálnych vôd v Gánovciach sú druhohorné vápencovo dolomitické a sádrovcové horniny.
AKO VZNIKÁ PRAMEŇ
Pramene ako prirodzené vývery podzemnej vody na zemský povrch môžu mať formu jedného sústredeného výveru, alebo formu plošného prameniska, či pramennej línie.
Plošné pramenisko je definované ako územie so sústredeným výskytom prameňov, ktoré sú vo vzájomnom hydrologickom vzťahu, pramenná línia ako vývery prameňov spoločného pôvodu usporiadané na línii podmienenej tektonicky alebo vrstvovým kontaktom.
Najznámejšou pramennou líniou na Slovensku je podtatranský zlom, ktorý z juhu ohraničuje masív Vysokých Tatier. Na tejto pramennej línii vyviera niekoľko prameňov minerálnych vôd. Na podtatranskom zlome sú známe aj výrony suchého oxidu uhličitého (čistého plynu bez prítomnosti vody).
Pramene sa vyskytujú nad úrovňou miestnej eróznej bázy alebo, a to častejšie, na jej úrovni, t.j. nad hladinou toku (potoka, rieky) pri päte svahov. Pramene vznikajú na miestach, kde pozemná voda už ďalej nemôže prúdiť pod zemským povrchom v horninovom prostredí, ale je nútená vystúpiť na povrch. Stáva sa to vtedy, keď hornina, v ktorej prúdi podzemná voda vystupuje na zemský povrch, alebo v horninovom prostredí existuje prekážka prúdeniu podzemnej vody, často tvorená nepriepustnými horninami, prameň nad úrovňou eróznej bázy.
KLASIFIKÁCIA PRAMEŇOV
Pramene môžeme klasifikovať na základe mnohých klasifikačných kritérií. Najčastejšími sú:
- smer pohybu podzemnej vody pred jej výstupom na zemský povrch
- teplota vody v prameni,
- obsah rozpustených látok,
- obsah plynu,
- hĺbka obehu,
- stálosť výdatnosti, a i.
Podľa smeru pohybu podzemnej vody – výstupných ciest rozdeľujeme pramene na tri typy: zostupné, výstupné a pretekajúce. Pri zostupnom prameni napájací prúd podzemnej vody zostupuje bezprostredne pred výverom z úrovne vyššej ako je úroveň výveru, pri výstupných z úrovne nižšej, ako je úroveň výveru. Pretekajúce pramene sa tvoria na synklinálne uloženom podloží, ktoré vytvára nádrž podzemnej vody, ktorá sa následne prelieva cez okraj synklinálnej vrstvy.
Slovo gejzír je islandského pôvodu a znamená prúdiť, vystrekovať, chŕliť, ale aj hučať. Gejzíry sú výstupné pramene, ktoré sa vyskytujú v mladých, vulkanicky aktívnych oblastiach Zeme. Princíp činnosti gejzíru je znázornený na obrázku.
„Gánovecký gejzír“, menej známa atrakcia v Gánovciach pri Poprade, nie je skutočným gejzírom. Zdrojom vody je hydrogeologický vrt SHG-2, ktorý bol realizovaný pri prospekčných prácach, kedy bola zistená anomália teplej vody. Vyvŕtaný bol v roku 1977 do hĺbky 110m. Minerálna voda vplyvom veľkého obsahu voľného CO2 eruptuje z kovovej rúrky navarenej na oceľovej pažnici pod veľkým tlakom. Voda z vrtu nevyteká stále ale vo viachodinových intervaloch.
Podľa teploty delíme pramene na pramene studených vôd a pramene termálne, pričom za konvenčnú hranicu termálnej vody sa považuje teplota vody 18 °C. Na základe množstva rozpustených minerálnych látok delíme pramene na pramene obyčajných vôd a na minerálne pramene, podľa obsahu plynov ich delíme na pramene s nepreplynenou vodou a s preplynenou vodou. Najčastejšími plynmi prítomnými vo vode prameňov sú oxid uhličitý, sulfán, kyslík, občas aj metán, dusík, vodík a vzácne plyny.
Obsah rozpustených látok sa vo vodách prameňov pohybuje od veľmi nízkych hodnôt od približne 30 mg/l, ktoré sú typické pre pramene vyvierajúce v hydrogeochemicky málo reaktívnom prostredí (magmatické a metamorfované horniny, pieskovce, vulkanické efuzívne horniny), cez 300 – 600 mg/l typických pre obyčajné podzemné vody krasových komplexov až po hodnoty vyše 1000 mg/l charakteristické pre pramene minerálnych vôd, resp. pramene s plytkým obehom znečistené v dôsledku ľudských aktivít. Najčastejšie prítomné ióny v chemickom zložení vôd prameňov sú sodík, vápnik, horčík, železo a mangán ako katióny, chloridy, dusičnany, sírany a hydrogénuhličitany ako základné anióny. Okrem týchto iónov môžu byť vo vode prameňov prítomné rozpustené látky v stopových koncentráciách (napr. kovy) a nedisociované rozpustené látky, napr. kyselina metakremičitá, kyselina boritá, alebo aj plyny. Vo vode môžu byť prítomné aj organické látky, či už prirodzeného pôvodu (humínové látky, fenoly, aminokyseliny, cukry...) alebo antropogénne v dôsledku sekundárneho znečistenia. Samozrejme, na každú „živú vodu“ je viazaná aj prítomnosť mikroorganizmov, ku ktorým najčastejšie patria železité a mangánové baktérie, prejavujúce sa vznikom oranžových, či šedých povlakov, najmä v spojitosti s minerálnymi vodami. Pri zmene termodynamických podmienok pri vývere podzemnej vody prameňa na povrch dochádza veľmi často ku vyzrážavaniu minerálov z vody. Môžu to byť železité okre ale aj špecifické pórovité horniny – recentné vápence, ktoré nazývame travertíny. Ich prítomnosť je známa v mnohých lokalitách Slovenska, najmä v Bešeňovej, Lúčkach, Gánovciach, Vyšných Ružbachoch, na Sivej Brade a inde. Jednou z najznámejších lokalít výskytu travertínov je travertínová kopa, na ktorej stojí Spišský hrad.
Dôležitým kritériom delenia prameňov sú aj hĺbka obehu a stálosť výdatnosti. Pramene podzemnej vody s plytkým obehom sú závislé na úhrnoch zrážok, v bezzrážkových obdobiach môžu vysychať, v obdobiach intenzívnej zrážkovej činnosti v nich môže byť voda zakalená, teplota vody v prameni kolíše v závislosti na teplote vzduchu. Pramene podzemných vôd s hlbším obehom sú v dlhšom kontakte s horninovým prostredím, pri ktorom dochádza k hydrochemickým reakciám medzi vodou a horninovým prostredím. Pri týchto reakciách sa podzemná vody obohacuje o rozpustené látky, zároveň však mení okolité horninové prostredie. Príkladom takejto obojstrannej zmeny je reakcia rozpúšťania vápencov a dolomitov, pri ktorej sa podzemná voda obohacuje o katióny vápnika a horčíka a o hydrogénuhličitanový anión, zároveň však dochádza k rozpúšťaniu vápencov za vzniku krasových javov. Teplota vody v týchto prameňoch je podstatne stálejšia, odráža hĺbku, v ktorej podzemná voda prúdi. Väčšina prameňov minerálnych vôd patrí k podzemným vodám s hlbokým obehom, pri ktorom sa formuje obsah rozpustených látok, ale aj zvýšená teplota minerálnej vody.
Špecifické je delenie prameňov podľa typu horninového prostredia, v ktorom prúdi podzemná voda. Z tohto hľadiska delíme pramene predovšetkým na puklinové a krasové pramene. Najmä krasové pramene si zasluhujú našu pozornosť. Ak porovnáme výdatnosti puklinových a krasových prameňov, výdatnosť puklinových prameňov sa pohybuje často do 1 l/s, málokedy do 5 l/s, kdežto u krasových prameňov sú to často desiatky až stovky litrov za sekundu, v niektorých prípadoch výdatnosti prekračujú tisíc litrov za sekundu. Krasové pramene často nazývame vyvieračkami, pretože na zemský povrch vystupujú v sústredených výveroch z krasového systému, do ktorého často vstupujú ponorom povrchového toku. Takýto sústredený vstup vody do horninového prostredia nazývame influkciou. Známy je krasový systém Demänovskej doliny, kde tok Demänovka vstupuje do podzemia, preteká systémom demänovských jaskýň a na povrch vystupuje vo vyvieračke. Vyvieračky môžu byť periodické, čo znamená že sa u nich striedajú obdobia vysokých a nízkych výdatností v spojitosti s vyprázdňovaním rôznych systémov puklín a krasových dutín.
Zdroj: Prednáška Prof. RNDr. Miriam Fendeková, CSc., Katedra hydrogeológie PRIF UK v Bratislave
Ku keške: Pre zalogovanie je potrebné správne odpovedať na nasledujúce otázky a odpovede poslať na email cez môj profil.
1. Ako sa volá územie, v ktorom sa nachádzate?
2. Čím sú charakteristické minerálne pramene?
3. Pramen 1 – Aký sediment vytvára voda na výtoku? Opíšte vlastnými slovami chuť kyselky.
4. Posed – zahľaďte sa na krajinu pred sebou a opíšte vlastnými slovami ako vzniká prameň?
5. Pramen 2 – Čo vás ako prvé upúta na prameni? Opíšte vlastnými slovami mechanizmus vzniku tohto javu.
6. Pramen 3 – Cez koľko rúrok vyteká voda z prameňa? Opíšte vlastnými slovami chuť kyselky.
Dobrovoľná úloha: Odfotiť sa pri ktoromkoľvek z navštívených prameňov a fotku priložiť k logu.
Found it kľudne logujte, nemusíte čakať na potvrdenie správnych odpovedí. Ak odpovede budú nesprávne, alebo neúplné budem Vás kontaktovať emailom. Pokial ale Váš email nepríde do troch dní po logu, log bez upozornenia zmažem!