SK: Ku keške: Jednoduchá keška, prosím vždy vrátite na svoje miesto. Nezabudni na pero.
HU: A ládához: Egyszerű láda, kérem mindig az eredeti helyre visszahelyezni. Nefeledkezz meg tollról.
História obce:
Obec vznikla vrámci kolonizácie slovenského juhu v 20-tych rokoch minulého storočia. V rokoch 1924-25 Štátny pozemkový úrad v Prahe na základe prvej pozemkovej reformy a parcelizácie šľachtickej pôdy začal plánovanie obcí - kolónií.
V roku 1924 bolo na mieste bývalého majera, nazývaného Sárrét puszta, Stavabným družstvom postavených prvých 17 typizovaných domov, z ktorých 15 si zachovalo svoj pôvodný tvar dodnes. Miesta pre ich výstavbu boli vybrané roztrúsene tak, aby budúca obec mala tvar štvorca, prepojeného navzájom kolmými bočnými ulicami. Tieto domy si odkúpili rodiny prvých kolonistov z Moravy(12), z Bulharska(3) a Slovenska(2). Dve rodiny z moravského Valašska dostali pridelenú jedinú budovu, ktorá ostala z bývalého majera - maštaľ z betónových múrov, pokrytú palachovou strechou. Boli to murárske rodiny, a tak túto stavbu zmenili na pekné bývanie, ktoré svojmu účelu slúži dodnes, najmä slovenskí kolonisti si stavali domy svojpomocne. Niekoľko maďarských rodín, predtým pracujúcich na zaniknutom majeri v obci ostalo a po boku nových obyvateľov si tiež stavali príbytky.
Novovzniknutá obec bola pomenovaná na počesť významného politika a lekára. MUDr.Pavla Blahu - Blahova Dedina.
Prvé roky:
Začiatky života v obci sa niesli v znamení usilovnej práce na pridelených poliach a budovaní hospodárstiev. Niektorí hospodári dali prednosť stavbe hospodárskej budovy pre kone a dobytok pred vlastným bývaním, preto istý čas niektoré rodiny žili skromne v pristavanej komore, starší chlapci prespávali spolu so zvieratami na sene, či slame.
Prvé roky boli krušné aj pre deti, nakoľko nemali školu. Učilo sa provizórne v starej budove bývalého správcu majera (na jeho mieste bol neskôr postavený dom). Výstavba novej školy sa stala nutnosťou. Škola, prevažne svojpomocne postavená na mieste bývalej sýpky, bola slávnostne otvorená v roku 1928 a na počesť 10.výročia vzniku prvej ČSR bola nazvaná "Jubilejná škola".
Začiatkom 30-tych rokov zavítala do obce prvá významná návšteva - katolícky kňaz, misionár z Moravy p.Žůrek. V novej škole vykonal misijnú bohoslužbu pre občanov najmä katolíckeho vyznania. V rozhovore s krajanmi navrhol výstavbu kostola, alebo aspoň kaplnky. Táto myšlienka padla na úrodnú pôdu a postupne sa začala napĺňať. V júni 1934bol slávnostne položený základný kameň kostola a po nemalých, najmä 
finančných ťažkostiach bol chrám 22.septembra 1935 vysvätený. Prvý farár p.Jozef Jánoš bol farárom bez fary. Budovateľské snahy obyvateľov preto neustali a už v roku 1936 sa začal stavebný ruch na pozemku vedľa kostola. Do dvoch rokov tu vznikla moderná veľká fara,posvätená 18.septembra 1938. Bohužiaľ dnes je táto budova opustená, bez záujmu majiteľa (cirkvi) a chátra.
Počet obyvateľov sa postupne rozrastal (za najplodnejší sa považuje rok 1928, kedy sa narodilo až 11 chlapcov a 3 dievčatá). Najmä mladí sa chceli stretávať aj inde ako na poli cirkevnom alebo v škole, a tak vznikla potreba výstavby kultúrneho stánku. Evanjelickí občania preto (najmä z finančných dôvodov) upustili od výstavby plánovaného evanjelického kostola a ešte v roku 1935 sa začala svojpomocná výstavba "Narodného domu". Hlavná časť (sála s javiskom) s bočnou prístavbou bola ukončená v roku 1937. Osud tohto kultúrneho stánku nebol priaznivý a dnešný pohľad na zdevastovanú stavbu v rukách súkromníka je smutný, spojený s nostalgiou zašlej slávy.
Roky 1924-1938 možno označiť za najpriaznivejšie v histórii Blahovej. Bolo to obdobie vzájomného zoznamovania a spoznávania sa, tolerovania, vzájomnej pomoci a budovania. Ale bolo tu žiaľ zasiate už aj semienko povýšenosti, podceňovania a závisti, ktoré vyklíčilo a zmocnelo v predvojnovom období. Politické a náboženské rozpory, podporené historickými udalosťami roku 1938 boli príčinou národnostnej nenávisti.
Mníchovská dohoda (29.9.1938) a následná Viedenská arbitráž (2.11.1938) spečatili nielen osud štátu ale aj našej obce. Nasledovali dni naplnené neistotou, klamstvom a rabovaním, až napokon 12.novembra 1938 muselo 27 moravských rodín opustiť všetko - dom, zariadenie, hospodárstvo, zvieratá - všetko museli v priebehu pár hodín zanechať a len s trochou jedla a osobnými vecami, sprevádzaní maďarskými vojakmi odchádzali do Štvrtku na Ostrove, kde bola hranica, odtiaľ do Alžbetinho Dvora a postupne na Moravu.Slovenské rodiny museli obec opustiť o 14 dní neskôr. Mohli si odviesť zvieratá a naložené vozy.
Roky druhej sv.vojny:
V obci ostalo žiť niekoľko pôvodných maďarských rodín a do opustených domov sa nasťahovali nové maďarské rodiny. Pre našu dedinu nastali smutné roky, poznačené vojnovou neistotou, stagnáciou. Pamätníci spomínajú na skromný, ťažký život v chudobe.
Návrat po vojne v roku 1945:
V priebehu roku 1945 sa postupne vracali na Blahovu Dedinu pôvodní obyvatelia zo Slovenska a Moravy. Tí, ktorí počas vojny hospodárili na prenajatej pôde, priviezli si inventár, tí ktorí sa živili prácou, začínali hospodáriť od začiatku. Nie však nadlho.
V októbri 1946 sa v obci rozsvietili prvé svetlá - začala sa elektrifikácia. Pri tejto príležitosti okrem iných, navštívil obec aj syn MUDr. Pavla Blahu - Dr. Janko Blaho ( náš prvý profesionálny operný spevák).
Kolektivizácia prebehla v našej obci už v prvých rokoch nástupu socializmu. V roku 1950bolo založené Jednotné roľnícke družstvo. Niektorí roľníci túto udalosť vítali, iní sa ťažko lúčili so svojim hospodárstvom.
V roku 1951 obec získala nezávislosť od neďalekej obce Lehnice a vystupuje samostatne už pod súčastným názvom Blahová.
Zdroj: http://www.blahova.dcom.sk/historia
Község történelméből:
A települést 1925-ben "Blahová Dedina" néven alapították az akkori Előpatony, Nagylég és Tonkháza közigazgatási területén. Magyar neve úgy alakult ki, hogy az uradalomnak ezt a mélyen fekvő vizenyős területét "Sárrét"nek, vagy "Sárföld"nek nevezték. Az újonnan létrejött település először a "Sárrétpuszta" nevet kapta, ez rövidült le az idők folyamán Sárrétre.
A trianoni békeszerződésig területe Pozsony vármegye Somorjai járáshoz tartozott.
A település 1951-ben vált önállóvá Lég határából. 1976 és 1990 között a szomszédos Vittény is Sárréthez tartozott, ma ismét önálló község.
Forrás: https://hu.wikipedia.org/wiki/S%C3%A1rr%C3%A9t_(telep%C3%BCl%C3%A9s)