Neznáma štôlňa
Ťažba antimónových rúd siaha až do stredoveku kedy sa tu o ťažbu zaujímala i rodina Fugger z Nemecka, ktorá ovplyvňovala banské podnikanie v Európe.V 19. storočí sa majiteľmi baní stali rodiny Demuthovcov, Roxerovcov a Trnkovcov a následne firma Müller a potom viedenská firma Odendall a Schalmann. Po nej prevzala bane spoločnosť Antimónové a hutnícke závody, úč. spol. Banská Bystrica (ABHZ).
Antimónové zrudnenie okolia Čučmy je súčasťou takmer 25 km dlhého hlavného pruhu ložísk, ktorý sa tiahne od najzápadnejšieho ložiska Matej ďalej na SV až do údolia Bystrého potoka. V uvedenom pruhu patria ložiská v oblasti Čučmy k najväčším akumuláciám antimón-zlatej mineralizácie. Hĺbkový dosah ložísk kolíše od 100 – 350 m. Mocnosť antimonitu v žilách kolísala od 20 cm po 2,0 m, ale napr. na ložisku Vincent bola zistená i hrúbka liateho antimonitu 8 m. Na antimonit bohatých častiach ložiska sa obsah zlata pohyboval od 7 po 46 g/t, menej zrudnených 0,8 až 4,5 g/t. Zistené boli však i časti žily, kde obsah zlata bol až 228 g/t, čo naznačuje prítomnosť rýdzeho zlata.
Podľa archívnych údajov je pravdepodobné, že ťažba antimónových rúd bola na Slovensku započatá ako prvá práve v okolí obce Čučma. Začala sa už v 16. storočí, o čom svedčí i prvý údel na činnosť antimónovej bane v Majerskej doline pridelený 23.8.1698 / Maderspach-1880 in Bergfest – 1953/. Rozvoj ťažby bol najmä v rokoch 1830 – 1850. Podľa Redlicha /1925/ bola ťažba i v rokoch 1915 vysoká a oblasť Slovenskej časti Karpát bola v ťažbe antimónových rúd na 3. svetovom mieste. Ťažba v baniach okolo Čučmy bola ukončená v roku 1952.
Odhad vyťaženej rudy na jednotlivých ložiskách v tonách počas celého obdobia ťažby je:
Ložisko Matej 40 000, Vincent 19 000,Gabriela 230 000, ostatné 10 000 = spolu 407 000 ton.
Okrem Sb- rúd sa v menšom množstve ťažila mangánová ruda na ložisku Malvína (Čierna baňa) a potom medené rudy na viacerých žilách v okolí ale hlavne na Medenej bani.
K tejto neznámej štôlni sa nezachovalo veľa poznatkov.
V súčastnosti je vstup úplne zavalený, vytekajúcu vodu obyvatelia zachytili do betonového rezervoára - asi 25 metrov pred vchodom.
Pár domov vodu využíva ako pitnú.
Najjednoduchšia cesta ako nájsť kešku je zaparkovať pri ceste - pozri súradnice. Odtiaľ pešo po ceste cez potok smerom do lesa popri domoch a na prvej križovatke v lese odbočte do ľava. Asi po 300 metroch uvidíte vo východnom svahu zavalený vchod do štôlne.
Z cesty by ste mali uvidieť malú pomôcku.
Keška je od tejto pomôcky vzdialena 15 metrov smerom na východ k zavalenému vchodu štôlne.
Medzi banskými kameňmi hľadaj jeden kameň, ktorý tu nepatrí :-)
Prosím použi rozum a nie silu, zisti mechanizmus, lebo inaksie to nepojde :-). Ak to pochopis, lahucko jednou rukou otoc kamen o 90 stupnov na vychod.
Buď opatrný a kešku vráť do pôvodného stavu.
Prajem veľa zábavy pri hľadaní.