Stromy dýchajú našimi pľúcami,tečú našimi vodovodnými kohútikmi,sú našim chlebom,príbytkom a nádejou.Sú chrámom harmónie a zdravia.Poznávajme ich.Chráňme a milujme ich.
Táto keš je venovaná lesníkovi a priekopníkovi obnovy lesov - človeku,ktorému stromy prirástli k srdcu,človeku,ktorý zanechal po sebe kusisko roboty a odkaz,ktorý sa nesie storočiami ďalej - Zachovať lesy potomkom! (o tom že JDM by dnes miestami zaplakal o tom nechce byť táto keš)
Jozef Dekret Matejovie sa narodil 12. júla 1774 v osade Dobroč pri Čiernom Balogu v rodine lesného robotníka Mateja Dekreta. Všetci v jeho okolí sa živili ťažbou dreva (ešte v 16. storočí pozval cisár Ferdinand I. Habsburský do horehronského regiónu, bohatého na lesy drevorubačov z Álp, odborníkov na ťažbu dreva a stavbu vodných diel na jeho splavovanie. Vznikli tu prvé osady – Handle. Drevorubači mali zvýšiť ťažbu dreva, potrebného na fungovanie medených baní a železiarskych hút v kraji). Ako všetci Balogčania, aj on dostal k svojmu menu prímeno – po starom otcovi mu začali hovoriť Matejovie. Po absolvovaní osemročnej humanitnej školy v Brezne pracoval ako praktikant komorského lesného úradu v Banskej Bystrici. V rokoch 1790-1800 bol požiarnym dozorcom v Dobroči a pomocným horárom v Boci, Tisovci a Brezne. Od roku 1800 bol podlesným v Banskej Bystrici, v rokoch 1804-1807 lesným a nadlesným v Polhore, v rokoch 1808-1814 lesným pojazdným v Brezne. V roku 1814 ho vymenovali za cisársko-kráľovského komorského lesmajstra v Banskej Bystrici. Ako vysokopostavený úradník sa dlho zaoberal myšlienkou zastaviť drancovanie lesov, ktoré kvôli potrebám baníctva, hutníctva a sklárstva rýchlo mizli. Jeho zásluhou sa na Slovensku začalo s výsevom v lesoch – umelým zalesňovaním, spúšťaním dreva rigolmi z ťažšie prístupných porastov do oblastí s nedostatkom dreva. Dosiahol zmenšenie holorubov a umiestňovanie ťažby dreva tak, aby sa nenarušila prirodzená obnova lesa. Ním založené porasty sú dodnes na Starých Horách, pri Harmanci a Slovenskej Ľupči. V ťažbe dreva na Horehroní zaviedol pílu namiesto sekier a založil prvé lesné škôlky v Uhorsku.Na Horehroní zalesnil približne 4000 hektárov holín a zanedbaných plôch. Prírodný les bol pre Jozefa Dekreta posvätným miestom na zemi a pri vstupe do lesa si snímal klobúk z hlavy.Na vyjadrenie úcty mu bol odhalený aj pamätný kameň z králického pieskovca na Hornej ulici v Banskej Bystrici.V hornej časti je otvor, do ktorého je zasadená sadenička stromčeka, symbolizujúca lesy, ktorých zveľaďovaniu Jozef Dekret Matejovie zasvätil celý svoj život.Pri koľkom výročí narodenia JDM bol tento kameň odhalený = parameter E? Jeho poslednou prácou bol návrh na postavenie vysokej pece v Pohronskej Polhore. Len čo však návrh dokončil, ťažko ochorel a zomrel v Banskej Bystrici 18. januára 1841 na zápal pľúc. Pochovali ho na banskobystrickom rímskokatolíckom cintoríne.
Ku keške:
Na úvodných súradniciach a ani v blízkom okolí keš neni umiestnená.Privedú Vás na evanjelický cintorín,kde síce Jozef Dekret Matejovie pochovaný nie je, ale nachádza sa tu množstvo stromov z ktorých by mal určite radosť.Táto keš je preto zároveň aj pozvánkou ku niektorým z nich.Preto na úspešné zalogovanie tejto multiny je potrebné navštíviť dole uvedené stanovištia a zodpovedať na pár otázok, či už z terénu alebo z internetu.
Ľaliovník tulipánokvetý:
Je listnatý,rýchlorastúci opadavý strom,ktorý vo svojej domovine môže meriať až 58 m(u nás do 40 m), obvyklej výšky 20–30 m, s korunou z počiatku kuželovitou, neskôr vyklenutou, obvyklej šířky 10–15 m. Listy sú striedavé,štvorlaločné na vrchole zreteľne vykrojené, dlhé a široké okolo 10–15 cm.Z profilu majú taktiež tvar tulipánu.Na jeseň sa farbia do sýto žlta.Kôra je sprvoti šedá, neskôr tmavo - hnedá,v starobe rozbrázdená. Kvety sú tvarom podobné tulipánom, veľké 3–5 cm; majú šest korunných lístkou žltozelenej až žltej farby s oranžovým prúžkom v spodnej časti; Plody sú kuželovité,bledohnedé,zložené z mnohých nažiek s papierovitým krídlom.Sú usporiadané do súplodia. Toto súplodie je podobné šiškám ihličnanov,vzpriamené, 5–8 cm dlhé. Kvitne začiatkom leta.Dobre znáša veľké mrazy, až okolo –30 °C. Obsahuje jedovatý alkaloid tulipiferin.
Sofora japonská:
Sofora japonská je pôvodom z východnej Ázie.V európskom podnebí sa jej veľmi dobre darí a preto sa vysádza v parkoch a alejách.Je to vysoký strom s guľatou hustou korunou,ktorá bohato rozkvitá až na sklonku leta. Je tiež známa pod názvom „letný agát". Mladé konáre sú zelené, neskôr sivé. Listy sú sviežozelené a nepárno perovito zložené s viac ako 17 hrotitými celistvookrajovými lístkami.. Žltkastobiele kvety rastú na nových výhonkoch usporiadané v koncových metlinách. Plod je stiahnutý struk,dlhý 8 cm s tromi až štyrmi semenami.Nerozkvitnuté kvety ponúkajú výnimočný obsah rutínu (až 20 %). Ten priaznivo a účinne vplýva na pevnosť a pružnosť ciev aj priepustnosť vlásočníc. Podporuje regeneráciu organizmu a krvný obeh.
Gledíčia trojtŕňová:
Gledíčia trojtŕňová je opadavý strom pochádzajúci z centrálnej časti Severnej Ameriky. Tento strom patrí do čeľade bôbovitých.Zaujme najmä výraznými tŕňmi,podľa čoho dostala aj názov.Tŕne slúžia ako ochrana plodov pred tam žijúcimi živočíchmi. V Európe sa začína pestovať od 18 storočia. Vďaka nenáročnosti a veľkej odolnosti voči mestskému znečisteniu je to pomerne populárna okrasná drevina. Jedná sa o veľmi rýchlo rastúci strom s riedkou korunou. Listy má pérovité, žltkasté, neskôr svetlo zelené, podobné agátu. Na jeseň sa sfarbujú do žlta. V angličtine sa používa názov medový agát, vďaka sladkej dužine vo vnútry strukoch. Dorastá do výšky až 30 metrov. Existujú však aj beztŕnne kultivary. Na jar kvitne nenápadnými bielymi, prípadne žlto-zelenými kvietkami, z ktorých sa vyvinú červeno hnedé, skrútené struky, ktoré sa na konci sezóny zosušia. Na strome vydržia dlho do zimy. Využíva sa hlavne ako okrasná rastlina v parkoch, niekedy vďaka svojim tŕňom aj ako živý plot. Má veľmi tvrdé kvalitné drevo. Severoamerickí Indiáni používali púčiky tejto dreviny pri poruchách zažívania a čaj ako prostriedok proti kašľu a horúčke. Americkí osadníci si v čase núdze pražili jej semená a používali ako kávu. Z kaše plodov zas pripravovali nápoj podobný pivu.
Pagaštan pleťový:
Jedná sa o hybrid Pagaštana konského a Pagaštana paviového.Je to opadavý,široko stĺpovitý až zaoblený strom s výškou až do 20 m.Jeho protistojné,tmavozelené listy sú dlaňovito zložené z 5 až 7 ostrozubatých lístkov.Krémovobiele kvety so žltými škvrnami,sa neskôr menia na ružové s červenými škvrnami.Majú päť korunných lupienkov a sú v kuželovitých,vzpriamených súkvetiach.Guľovité plody majú malé množstvo ostňov alebo ich vôbec nemajú,obsahujú najviac tri plody -gaštany,dozrievaním sa menia zo zelených na hnedé. Kvitne od mája do začiatku júna. Obľubuje teplé a vlhké miesta
Borovica hladká - Vejmútovka:
Dorastá do výšky 30 až 50 m, má široko kužeľovitú korunu, konáre sa od kmeňa takmer kolmo odkláňajú. Ihlice sú až 19 cm dlhé, tupo končisté, mäkké, na dotyk nežné a zoskupené po piatich. Vytrvajú 2-3 roky. Kvitne v máji, kvety oboch pohlaví sú na jednom strome. Samčie šištice vyrastajú v dolnej časti výhonu, samičie sú väčšie, ružovkastozelené, v druhom roku dorastajú až do dĺžky 20 cm. Pôvodným domovom vejmutovky je východná časť severoamerického kontinentu od pobrežia Atlantiku, cez Kanadu, New Foundland až po Manitobu a Georgiu v USA. Rastie na vlhkých piesočnatých a hlinitých pôdach, v Kanade na New Foundlande a v oblasti Veľkých jazier tvorí rozsiahle porasty s inými ihličnanmi a listnáčmi. Ako rastlina je svetlomilná, znesie nízke teploty, ale prekáža jej sucho aj premokrenie stojatou vodou. Do Európy bola privezená roku 1705 a vysádzaná na veľkých plochách, aby vytvárala novú, rýchlorastúcu surovinu pre papierenský priemysel. Pre rýchly rast sa využíva v lesnom hospodárstve a pre odolnosť pri ozeleňovaní sídel. Ozdobná je svojím habitom, známe sú aj stĺpovité, ovisnuté a pokrútené formy. Vejmutovka trpí hubovou chorobou, spôsobovanou mechúrnatkou vejmutovkovou, hrdzou, proti ktorej sa nedá bojovať. Prejavuje sa tvorbou zdurenín na kmeni a na konároch a výtokom živice. Solitérne vyrastená borovica hladká patrí medzi najkrajšie stromy v mestských parkoch.
Finál :
N 48°[(A + C) x B] - (F x G) - [(H x F) - 2]
E 019°0(D x G) + (E x C) + (F x 11)
