Skip to content

Riecni pirati na Hnilci EarthCache

Hidden : 3/29/2019
Difficulty:
2.5 out of 5
Terrain:
3 out of 5

Size: Size:   other (other)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:


Riečni piráti na Hnilci

Viete, ... ktorá dolina u nás sa považuje za najstaršiu, a kto sú riečni piráti?

Dolina Rieky Hnilec je pozoruhodným prírodným fenoménom s prívlastkom archaická. Je pravdepodobne najstarším povrchovým útvarom na území Slovenska, pozostatkom dávno zaniknutej krajiny, ktorá tu bola v starších treťohorách. Je dokonca staršia ako okolité pohoria. Keď sa pred vyše 16 miliónmi rokov zrodilo spolu s inými horstvami Slovenské Rudohorie, dostalo do vienka aj Hnileckú dolinu, ktorá tu jestvovala ešte pred tým, ako sa začala dvíhať klenba Západných Karpát.

Hnilecká dolina, ktorej vek sa odhaduje na najmenej 50 miliónov rokov

Rieka Hnilec pramení na „streche Slovenska“, za ktorú sa považuje majestátna Kráľova hoľa. Jej povodie má veľmi špecifický pôdorys- jeho tvar by sa za normálnych okolností podobal košatému stromu s množstvom bočných vetiev. V skutočnosti má povodie Hnilca tvar úzkeho stromu s dlhým kmeňom a kratučkými vetvami. Je to spôsobené tým, že z prastarého povodia Hnilca ukrajovali jeho mladší riečni susedia. Ako piráti sa k nemu správali Hornád a najmä Slaná, ktorá mu postupne „ukradla“ mnoho bočných potokov a riečok aj s ich dolinami. Samozrejme neudialo sa to zo dňa na deň, ale za veľmi dlhé obdobie.

Žltou farbou označené úzke povodie Hnilca a na porovnanie povodia „rozkošatenej“ rieky Slaná a Hornád

V odbornej literatúre sa tomuto javu hovorí riečne pirátstvo, alebo aj načapovanie vodného toku. Stretávame sa s ním aj inde na Slovensku, avšak tu v priam učebnicovej forme a rozsahu.

Ako sa to vôbec deje?
Príčinou riečneho pirátstva bol veľký výškový rozdiel medzi dnom horného Hnilca a susedných podstatne mladších dolín. Hnilec v súčasnosti tečie po dne vysoko položenej doliny, ktoré sa nachádza o 300 m vyššie ako dno doliny Dobšinského potoka. Dobšinský potok sa voči svojmu staršiemu "susedovi" na severe správal agresívne a spätnou eróziou ľavostranných prítokov sa pomaly zarezáva do svahu Dobšinského kopca. Rozvodný hrebeň sa prerušil, vodný tok sa stočil do rozvodia Slanej, čím ukrojil z povodia Hnilca- načapoval ho. Preto sa tomuto javu veľmi výstižne hovorí dolinové riečne pirátstvo. Podobne to urobil aj Hornád na mnohých miestach.


Riečne pirátstvo: rieka s väčším sklonom (Slaná) spätnou eróziou presekáva rozvodný hrebeň a odvádza do svojho koryta vodu iného toku (Hnilca).

Tento fenomén riečneho pirátstva sa bude opakovať aj v budúcnosti a zúčastní sa na novom formovaní reliéfu našich Karpát. Za niekoľko stotisíc rokov dôjde k ďalším úbytkom Hnileckej doliny, keď Hornád a Slaná „načapujú“ vody Hnilca. Na obrázku sú modrými šípkami naznačené smery úbytkov a modrou farbou plocha o ktorú bude Hnilecká dolina ukrátená:

Predpokladané budúce riečne pirátstvo riek Hornád a Slaná, - modré šípky a plochy. Podľa geografa Jána Laciku.


Vzhľadom na to, že ide o skrýšu typu EarthCache, nehľadajte krabičku. Odpovede na otázky pošlite na moju e-mailovou adresu, potom sa zalogujte, a ak bude niečo nesprávne, ozvem sa.

Súradnice Earth kešky vás privedú na kopec s nádherným výhľadom do dolín Hnilca a Slanej.

Otázky:
1. Stojíte na žulovom kameni trigonometrického bodu. Napíšte, aké má číslo a aká je jeho nadmorská výška?
2. Je z daného miesta vidieť priehradu v Hnileckej doline?
3. V Slovenskom raji je 14 tiesňav. Vody z 13 tiesňav, roklín tečú do Hornádu len jedna roklina odvádza vodu do Hnilca. Ktorá? Ak neviete, literatúra uverejnená v závere pomôže.
4. Existuje aj pojem umelé pirátstvo. Jeho dôsledkom je, že rieka Hnilec má pod priehradou Palcmanská Maša menej vody, ako do nej vteká. Čím je to spôsobené? Pomôckou pri hľadaní odpovede môže byť keška GC6GVGJ.


Zdroje textu a obrázkov:
https://korzar.sme.sk/c/4576816/ako-vznikla-typicka-krajina-slovenskeho-raja.html
https://www.sav.sk/journals/uploads/05131123Lacika.pdf
https://en.wikipedia.org/wiki/Stream_capture
Časopis Krásy Slovenska č.7-8/2010 str. 10-11

Additional Hints (No hints available.)