Spišský hrad
Majestátny hradný komplex na vrchole travertínového brala (634 m n.m.) tvorí neodmysliteľnú a zďaleka viditeľnú dominantu Spiša. Výstavba stredovekého hradu sa začala začiatkom 12. storočia. Novému opevnenému sídlu dominovala a jeho podstatu tvorila nezvyčajne mohutná valcová obytná veža s vonkajším priemerom 22,5 m a hrúbkou múru na prízemí takmer 4 m. Pravdepodobne k tejto stavbe sa viaže aj prvá nepriama písomná zmienka o hrade z roku 1209, hoci niektorí historici dávajú uvedenú vežu do súvislosti dokonca so staršou správou o úteku haličského grófa Vladislava Jaroslaviča v roku 1190 z väzenia v akejsi bližšie neuvedenej veži v Uhorsku. V juhovýchodnom susedstve dominantnej vežovej stavby bola do skaly vysekaná obdlžníková cisterna a areál obklopovala pomerne subtílna murovaná hradba so vstupom na južnej strane. Skorý zánik tohto významného objektu na začiatku 13. storočia spôsobila geologická porucha nadmerne zaťaženého podložia. To vyvolalo potrebu radikálnej prestavby. V rámci nej vyrástla nová murovaná hradba so smolnými nosmi a cimburím, ktorá meandrovito lemovala celý horný obvod strmých skál. Vzniknutý rozsiahly hradný areál s osami 145x 60 m sprístupňovala vežová brána s padacou mrežou v južnom cípe dispozície. Do opevnenia bol na najvyššie položenom mieste v severnej časti areálu dodatočne zabudovaný veľkolepý trojpodlažný palác. Nad úžitkovým prízemím sa nachádzalo reprezentačné podlažie so združenými románskymi oknami a najvyššie podlažie z troch strán lemovala drevená ochodza. V blízkosti zničenej obytnej veže postavili novú obrannú vežu so štrbinovými okienkami. Poslednú etapu románskej stavebnej činnosti, ktorú realizovali talianski majstri, nepriamo vyvolal pustošivý mongolský vpád v roku 1241, ktorému hrad ako jeden z mála odolal. Zrejme aj preto spišský prepoštna základe kráľovského povolenia z roku 1249 na hrade vybudoval samostatné predhradie s hranolovou obytnou vežou. Vstup do predhradia, akoby navlečeného na zalomenú prístupovú cestu do horného hradu, zabezpečovala bránová veža. Prepošt dal vybudovať v hornom hrade aj samostatnú kaplnku, ktorá stala pri obvodovej hradbe medzi palácom a prepoštovou vežou. Za mocenských bojov na začiatku 14. storočia bol kráľovský hrad pri neúspešnom obliehaní Matúšom Čákom poškodený a následne v ramci obnovy zrekonštruovaný. Významnejším stavebným činom však bolo vybudovanie druhého predhradia s maximálnymi rozmermi 150 x 60 m v tretej štvrtine 14. storočia. K hradnému areálu ho pripojili na západe a plnilo hospodársko-prevádzkovú úlohu. Jeho murovaná hradba s cimburím kopírovala priebeh valového opevnenia staršieho hradiska v predpolí, ktoré v tom čase doplnili vnútornou priekopu. Vstup na južnej strane predhradia zabezpečovala hranolová bránová veža s tzv. vlčou jamou a zdvíhacím mostom. Druhú bránu na západe zabezpečovala vysunutá murovaná bašta oddelená a zároveň obkolesená priekopou, ktorú neskôr spojili s hradbou predhradia.
K ďalšiemu rozšíreniu komplexu došlo v 40-tých rokoch 15. storočia po obsadení hradu Jánom Jiskrom z Brandýsa. Tento vojvodca kráľovnej vdovy Alžbety si najprv v juhozápadnom predpolí hradu vybudoval hlavný stavn v podobe malej kruhovej pevnôstky. Mal síce k dispozícii hrad, ale chcel byť medzi svojimi vojakmi, ktorí dookola táborili. Bezprostredne nato dal tento vojenský tábor ohradiť murovanou hradbou. Vzniklo tak nové a rozsiahle (218x115 m) juhozápadné predhradie. Jeho obvodová hradbasa napojila na opevnenie druhého predhradia. Na rozdiel od neho však táto mala strieľne na hákovnice a zosilňovala ju aj tri veľké hranolové veže. Prostredná slúžila ako hlavný vstup, v ktorého portáli sa nachádzala zdvíhacia mreža. Jiskrovo vojsko vystriedali bratríci, po odchode ktorých opevnený tábor stratil význam. Ďalší majitelia hradu sa preto orientovali iba na zdokonaľovanie starších častí hradu. Krátko po polovici 15. storočia dal Juraj Thurzo opevniť vstup do druhého predhradia malým predhradím s delovými strielňami a vežou s polkruhovým pôdorysom posilnil obranu západnej časti horného hradu. Omnoho významnejšiu prestavbu uskutočnili v druhej polovici 15. storočia ďalší majitelia - Zápoľskovci, ktorí hrad získali od kráľa za vojenské a vzápätí ho premenili na svoje hlavné sídlo. Okrem úpravy románskeho paláca postavili v jeho blízkosti novú samostatne stojacu kaplnku, ktorej empora bola pavlačou spojená s novým pozdľžnym palácom pristávaným k západnému úseku obvodovej hradby. Medzi nové stavby v hornom hrade patrila aj stavba besiedky prepojenej s malou okrasnou záhradou. Zároveň zvýšili a zvonku oplentovali neskororománsku obrannú vežu na nádvorí a vybudovali novú cisternu na vodu. Nasledujúce renesančné prestavby v 16. storočí podnikli zámožní Turzovci. Pôvodný vstup do horného hradu románskym portálom nahradili novou bránou umiestnenou vysoko nad terénom a východnú časť horného hradu zastavali obytnými objektmi. Obranu hradu pritom prispôsobili na použitie diel. V siluete hradného komplexu sa však naďalej vynímala valcová veža a členité vysoké strechy starších neskorogotických palácov. Ku zmene došlo až po prestavbe horného hradu novými majiteľmi - Čákiovcami, ktorí od polovice 17. storočia nahradili členité strechy palácov priebežnými. Vzniknutý jednoliatý celok navyše zjednotili aj v priestore nádvoria, ktoré doplnili arkádovými ochodzami a pavlačami. V dolnom veľkom jiskrovskom predhradí vybudovali veľkú koniareň. Po smrti Štefana Čákiho hrad začal pomaly chátrať a jednotliví členovia rodiny sa postupne z hradu odsťahovali do pohodlných zámkov a kaštieľov. Aj napriek čiastočnému spustnutiu hrad ešte odolal obliehaniu Tököliho povstalcov a na začiatku 18. storočia, v časoch ohrozenia povstalcami Fratiška II. Rákocziho, ho dokonca naposledy opevnili. V opevnení horného hradu pritom vytvorili nové delostrelecké stanovišťa a v upravených priestoroch za čerstvo zriadeným bastiónom v južnom cípe horného hradu vystavali ubikácie vojenskej posádky. Nedostatočne udržiavaný hrad podľahol v roku 1780 požiaru, ktorý pohltil všetky drevené a zmiešané konštrukcie a zmenil ho na ruinu. Napriek tomu, že aktivity smerujúce k záchrane zrúcaniny sa začali už koncom 19. storočia s celkovou obnovou a hĺbkovými výskumami sa začalo až v roku 1969. Rekonštrukčné práce prebiehajú aj v súčasnosti. V hradnom komplexe sú dnes umiestnené muzeálne expozície levočského Spišského múzea o dejinách hradu, stredovekých zbraniach a feudálnej justícii. V roku 1993 bol Spišský hrad spolu s pamiatkami v okolí zaradený do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Tvoja úloha
Tvojou úlohou je urobiť fotografiu seba alebo osobného predmetu na súradniciach v pozadí s hradom a stĺpami obrannej palisády pred vstupom do hradu. Fotku je potrebné pridať k logu. Logy bez fotky budú vymazané.
Spiš Castle
The ruins of Spiš Castle (Slovak: Spišský hrad; Hungarian: Szepesi vár; Polish: Zamek Spiski; German: Zipser Burg) in eastern Slovakia form one of the largest castle sites in Central Europe. The castle is situated above the town of Spišské Podhradie and the village of Žehra, in the region known as Spiš (Hungarian: Szepes, German: Zips, Polish: Spisz, Latin: Scepusium). It was included in the UNESCO list of World Heritage Sites in 1993 (together with the adjacent locations of Spišská Kapitula and Žehra). This is one of the biggest European castles by area (41,426 m²). It is administered by the Spiš Museum at Levoča, a division of the Slovak National Museum.
Your task
Take a photo of you or your personal object at place with the Spiš Castle in background and the columns of the defensive palisade before entering the castle. Upload it with your log entry. Logs without a photo will be deleted.
Virtual Rewards 2.0 - 2019/2020
This Virtual Cache is part of a limited release of Virtuals created between June 4, 2019 and December 31, 2021. Only 4,000 cache owners were given the opportunity to hide a Virtual Cache. Learn more about Virtual Rewards 2.0 on the Geocaching Blog.
