DD • NOC TEMNÝCH KLAMSTIEV
Vitajte pri mysterke venovanej nášmu obľúbenému autorovi detektívnych príbehov z Nášho Mesta. Dnes sa pozrieme na príbeh z roku 2009, ktorý bol knižne vydaný ako 9. v poradí. Pohodlne sa usaďte, vezmite do ruky papierové či virtuálne vydanie a … Želáme Vám príjemné čítanie.
o autorovi
Dominik Dán (1955) sa viac ako dvadsaťpäť rokov zaoberá vyšetrovaním zločinov. Osobné kontakty s vrahmi, lupičmi, únoscami a inou „lepšou spoločnosťou“ mu umožnili pochopiť nepísané zákony podsvetia. Z bohatých skúseností čerpá pri písaní mrazivo autentických detektívnych príbehov.
O pravej identite sa na verejnosti, ale i medzi fanúšikmi vedú spory. Po prvej desiatke kníh sa média začínali viac zaujímať o úspešného autora. Taktiež sa objavujú konšpirácie, že pseudonym je len značkou úspešných copywriterov. Autor začal komunikovať s verejnosťou cez rozhovory v elektronických médiách, v ktorých potvrdil, že je z radov kriminalistov. Okrem najbližších spolupracovníkov a pracovníkov poznajú jeho identitu niektorí novinári. Svoju identitu si stráži aj z profesionálneho hľadiska. Dán sa viackrát vyjadril, že by vystúpil z anonymity, no zatiaľ to necháva tak ako je. Nepravý je aj rok narodenia, ktorý sa uvádza na prebale jeho kníh. Ak by sme autora stotožňovali s detektívom Richardom Krauzom, bol by jednoznačne mladší. Richard Krauz nastúpil k polícii v roku 1985. Ku kriminálke nastúpil v roku 1988. Vo viacerých knihách sa spomína presný vek detektíva. V románe Hriech náš každodenný je to štyridsiatka.
Autor vo svojich knihách rieši kriminálne prípady, ktoré sa stali v tzv. „Našom meste“. Toto mesto nie je nikde konkrétne pomenované. Po prečítaní viacerých románov je zrejmé, že autor sa zaoberá prípadmi súvisiacimi s Bratislavou. Kým v prvých románoch jednoducho šifroval ulice či známe postavy (Remiáš – Eliáš, biskup Ján Jastrab – Ján Sokol, Pekárska dolina – Mlynská dolina), neskôr otvorene a presne pomenúva reálie Bratislavy.
Autorsky spolupracoval pri tvorbe slovenského seriálu Kriminálka Staré Mesto a v roku 2016 bol natočený film Červený kapitán podľa jeho rovnomennej knihy.
o knihe
Richard Krauz a Jozef Fischer zvaný Chosé pracujú na oddelení vrážd v Našom Meste už veľmi dlho. Vyše dvadsaťpäť rokov sa snažia zmieriť so skutočnosťou, že medzi pojmy zákon, právo a spravodlivosť sa nie vždy dá vpísať znamienko rovná sa, ale skôr otáznik. Niekedy aj výkričník. Napriek všetkým prekážkam sa im občas podarí vylúštiť záhadu podrezanej a znásilnenej študentky alebo rozstieľaného podnikateľa či utýraného chlapca, a vraha napokon vypátrajú a zatknú. Či si svoj čin odsedí, už nie je ich starosť, na to sú tu iní. Mocnejší. A práve oni občas dokážu skomplikovať život nielen dvojici detektívov, ale aj ich kolegom, dokonca aj rodinám. Presne tak ako v novom prípade, keď sa mocní tohto sveta rozhodnú zamiešať karty práve v piatok, hodinu pred ukončením pracovného času. Všetci detektívi sa už vidia doma a plánujú si, ako strávia nadchádzajúci víkend s rodinami a milenkami.
Ale ako vždy, jeden mieni a druhý mení. Vražda je vražda, a ak sú do nej zapletení vysokopostavení ľudia z tých najvyšších miest a zavraždená je prominentná prostitútka, víkendové radovánky musia ísť bokom. Začína sa vyšetrovanie. Ale prečo sa majú namočiť iba Krauz a Fischer? Kto nariadil, že nesmú s nikým spolupracovať a celé vyšetrovanie musí byť prísne utajené? A voľby hlavy štátu sú už o pár dní... že by to bola náhoda?
Krátky úryvok
Horšie to bolo so samotnou posteľou. Jedna polovica bola prázdna, zato druhá bola prlná mŕtvoly. Na prvý pohľad fešanda. Odstávajúca uhľovo čierna parochňa ju trochu špatila a robila jej šišatú hlavu, ale inak fajn. Niečo málo cez dvadsať. Bola zamotaná v deke, kde-tu trčalo koleno, kde-tu plece, kde-tu členok. Ruky mala nad hlavou, akoby sa vzdávala. Vyholené podpažie ich neprekvapilo, to už bolo normálne aj u mužov, a nielen u mŕtvych.
Keby bol pri posteli rozložený maliarsky stojan s plátnom, tipovali by, že ide o akt v béžovej deke, a tichučko by vycúvali, aby nerušili majstra. Lenže široko-ďaleko žiadny maliar, namiesto neho tu pred pár hodinami vyvádzal vrah, takže to aranžmá, čo videli pred sebou, nebolo zátišie v béžovom, ale porozhadzované vankúše a pokrkvaná deka. Prozaicky povedané, miesto činu vraždy. Niekto tu bojoval s mladým pekným dievčaťom a vyhral.
o keške
Súradnice sa dozvieš, ak nájdeš odpovede na otázky:
|
| 1) |
Išiel Krauz na hory? |
| 2) |
Koľko žien sedelo s Kamilom v aute? |
| 3) |
Meno a priezvisko človeka, ktorý vypadol v piatok z tretieho poschodia. |
| 4) |
Čas (hh:mm) kedy volal Plha Krauzovi. |
| 5) |
Meno a priezvisko matky Ráchel. |
| 6) |
Koľko pohárov sa nachádzalo pri mŕtvole vo Fialkovom údolí? |
| 7) |
Prezývka človeka, ktorého zabil Milan Burda. |
| 8) |
Značka auta, ktoré vlastnil človek s iniciálami K.K. |
| 9) |
Meno a priezvisko Ivoninej mŕtvej kolegyne. |
| 10) |
Názov firmy pre ktorú pracovala K. Kusej dcéra. |
| 11) |
Krstné meno človeka, ktorý neočakávane volal Krauzovi na nový mobil. |
| 12) |
Meno a priezvisko chlapa s ktorým bola Krauzova kolegyňa na rande. |
| 13) |
Koľko peňazí mal dostať Milan od Plhu? |
Zistené hodnoty zadaj do
CHECKERA* a uvidíš čo sa stane.
* Odpovede do checkera zadávajte s diakritikou a čísla nezadávaj slovom!
Pre nájdenie správnych odpovedí odporúčame použiť knižné vydanie.