VÁPENEC
Vápenec je sedimentárna hornina, ktorá spolu s dolomitom tvorí štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu Zeme. V prevažnej miere (nad 80 %) sa skladá z uhličitanu vápenatého (CaCO3), či už vo forme kalcitu, alebo aragonitu. Ako prímesi sa vyskytujú dolomit, siderit, kremeň, ílové minerály a úlomky skamenelín. Čisté vápence sú biele. Chemicky čistý organodetrický nespevnený kalový vápenec sa nazýva krieda. Rozličné prímesi ich zafarbujú do siva, červena (oxidy železa), najmä ak sú vystavené zvetrávaniu.
Vápence sa rozdeľujú podľa miesta vzniku na:
- plytkomorské vápence - v dnešnej dobe vznikajú len zriedkavo. Najznámejšou lokalitou je pobrežie Floridy a Bahám s dĺžkou pobrežnej línie 700 km a šírkou plytkovodnej zóny 300 km. Hĺbka vody tu nie je viac ako 10 m. Sedimenty sú zložené z vápencových pieskov, vzniknutých z úlomkov schránok, ktoré sú asociované s vápnitým bahnom. Inou lokalitou je pobrežie Austrálie - Veľký koralový útes.
- hlbokomorské vápence - rozdeľujú sa na dve skupiny:
- bazénové alebo pelagické vápence vznikajú v 2 000 až 3 600 m hlbokých oceánskych panvách, kde sa usadzujú vápencové kaly tvorené schránkami dierkavcov, napr. v súčasnosti rodu Globigerina. Vo väčších hĺbkach (cez 4 000 m) sa vápnité kaly opäť rozpúšťajú. Tieto pelagické vápence majú jemnú, kalovú štruktúru [6] a lastúrnatý lom.
- turbiditné tieto nie sú v súčasnosti veľmi rozšírené, známe sú skôr zo starších formácií. Vyskytujú sa na úpätiach pevninských okrajov morí, kde dochádza k zosúvaniu podmorských sedimentov na morskom svahu a ich prepracovávaniu turbulentnými prúdmi. Ich príkladom sú alodapické vápence.[7]
- vápence asociované s evaporitmi - malé akumulácie vápencov vznikajú aj pri odparovaní dočasných jazier v púštnych oblastiach. Vrstvy týchto hľuznatých, nerovnomerných vrstiev sa nazývajú kaliče a kalkrety. Ako akcesorické minerály tu vystupujú evapority, hlavne sadrovec a anhydrit.
- sladkovodné vápence - vznikajú v jazerách vo forme jazernej kriedy, čo je vlastne ílovo-vápnitý sediment. Ďalším typom sladkovodných vápencov sú onkoidy produkované riasami so silne pórovitou textúrou. Posledným typom sú travertíny, pórovité vápnité sedimenty, ktoré vznikajú vyzrážaním z termálnych prameňov.
- eolické vápence - vznikajú vyvievaním zvetralinových úlomkov z koralových útesov na brehoch morí a následnom vytváraní spevnených vrstiev. Takéto vápence sa nazývajú aj eolianity.
Zdroj: wikipedia.sk
VÁPENEC na Gemeri
K najznámejším ložiskám tejto suroviny patrí ložisko Gombasek. Ložisko je dobývané povrchovým lomom, ktorý v roku 1906 založila Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska účastinárska spoločnosť. Získaný vápenec bol dodávaný predovšetkým do hutí tejto spoločnosti v Ózde.
S ohľadom na racionálne dobývanie, bolo postupom času založených sedem etáží o výške 20 – 25 m, navzájom spojených zvážnicou. Doprava na etážach bola ručná na koľajniciach vo vozíkoch s objemom 1,2 m3. Úprava spočívala v drvení čelusťovým drvičom. Zvyčajne sa pracovalo len na dvoch až troch etážach.
S rozširovaním a obnovovaním prevádzky začali od roku 1949, kedy sa výroba pohybovala okolo 100 tisíc ton. V roku 1959 uskutočnili prvú rekonštrukciu, cieľom ktorej bolo dosiahnuť zvýšenie výroby vápenca na 400 – 450 tisíc ton ročne. Ukončená bola v roku 1963, keď bola dosiahnutá projektovaná kapacita. V súvislosti s rastúcimi potrebami národného hospodárstva bola v rokoch 1968 – 1973 uskutočnená ďalšia rekonštrukcia lomu, ktorá zvýšila jeho kapacitu o 80%.
Po zániku štátneho podniku, kam lom patril, vznikla spoločnosť s ručením obmedzením v roku1992 spojením lomu a vápenky v Gombaseku.Jjeho vlastníci v roku 1997 predali firmu dcérskej spoločnosti švajčiarskeho nadnárodného holdingu. V roku 2003 sa spoločnosť zlúčila s inou spoločnosťou.
Najvyužívanejším ložiskom dekoračného a stavebného kameňa sú výskyty pri obci Silická Brezová. Využívanie týchto vápencov, ako stavebného a dekoračného kameňa, je známe z podkladov v roku 1939, počiatky sú ale pravdepodobne staršieho dáta. K intenzívnejšiemu využívaniu dochádza od päťdesiatych rokov minulého storočia, keď miestne Jednotné roľnícke družstvo ťaží vápenec vo viacerých malých, blízko seba založených stenových lomoch. Ťažbu a opracovanie vykonávali prevažne ručne. Lavicový vápenec sa využíval na obrubníky, krajníky, medzníky a ako stavebný kameň. Ťažbu vykonávali približne do roku 1976.
V rokoch 1960 – 1961 realizovali v okolí vyhľadávací prieskum. Na základe jeho výsledkov bola v rokoch 1966 – 1967 realizovaná etapa podrobného výskumu, v rámci ktorej bola, z hľadiska exploatácie, vymedzená užšia oblasť, spracovaný výpočet zásob a vykonaná pokusná otvárka ložiska stenovým lomom, ktorý leží juhovýchodne od obce. To od roku 1973 Slovenský priemysel kameňa n. p. Levice ťažil určitú dobu vápencové bloky, ktoré ďalej spracovával. Podnik bol v roku 1993 zrušený.
zdroj: https://www.majgemer.sk/banictvo/item/7099-strucne-dejiny-tazby-lozisk-nerastnych-surovin-v-gemeri-21-zaver
KEŠKA
Súradnice Vás privedú na miesto, kde môžete nájsť vápencovú skalu. Vašou úlohou bude zistiť odpovede na otázky a poslať mi odpovede:
1. Odmeraj šírku vytesaného "výčnelka" v strede skaly v jej najužšej časti
2. Na zadnej strane skaly l(bližšie k budove) vidno stopy po chemickej reakci. Stopu akej farby zanechala? (na mieste)
3. Popíš farbu a štruktúru skaly (na mieste)
4. Popíš, aké stopy ľudskej činnosti nesie skala (na mieste)
5. Na malej kovovej tabuľke sú informácie v troch jazykoch. Aký jazyk je použitý ako posledný? (na mieste)
6. Z miesta sa rozhliadni vôkol. Vidíš ešte niekde navôkol použitý vápenec? Ak áno, kde? (na mieste)
Logovať môžeš hneď ako pošleš odpovede. Nemusíš čakať na moju reakciu