Artézska voda na Slovensku
Najcennejším zdrojom pitnej vody je podzemná voda. Pod zemský povrch sa dostáva postupným vsakovaním povrchových vôd a zrážok. Hydrogeológovia rozlišujú tri pôdne pásma ovplyvňujúce premenu povrchovej vody na podzemnú: vrchné, stredné a spodné. Cez vrchné pásmo (pásmo prevzdušnenia) voda len prechádza a zbavuje sa tu látok, ktoré ju znečisťujú. V strednom pásme sa obohacuje o rozpustené prvky a ich soli. A nakoniec voda vniká do spodného, tzv. zvodneného pásma, kde sa hromadí a má tu typické vlastnosti podzemnej vody. Geologické zloženie územia Slovenska je neobyčajne pestré a tektonické pomery zložité. Tieto skutočnosti veľmi výrazne vplývajú na výskyt a vlastnosti podzemných vôd. Poznáme u nás oblasti, v ktorých sa vyskytujú veľké zásoby podzemnej vody, pretože sa tam nachádzajú priepustné horniny. Sú to najmä oblasti s vápencovými horninami v pohoriach a územia tvorené štvrtohornými riečnymi usadeninami v kotlinách a nížinách. Naproti tomu sú na Slovensku i oblasti chudobné na podzemnú vodu, a to hlavne v dôsledku slabej priepustnosti hornín, z ktorých sú zložené. Týka sa to Karpatského flyšového pásma, kde sa striedajú rôzne ílovce, pieskovce a bridlice, a oblastí s niektorými treťohornými usadeninami.
Striedanie nepriepustných vrstiev s priepustnými utvára v nížinách podmienky pre vznik podzemnej vody s napätou hladinou - tzv. artézskej podzemnej vody. K vzniku napätej hladiny dochádza vtedy, ak je priepustná vrstva, v ktorej sa vyskytuje podzemná voda, zhora uzavretá relatívne nepriepustnými vrstvami a nachádza sa pod vplyvom hydrostatického tlaku.
V priepustných treťohorných pásmach slovenských nížin sa zistilo niekoľko artézskych zvodnených vrstiev, ktoré sú pomerne dobre preskúmané do hĺbky 300 - 500 m. Výdatnosť artézskych zvodnených vrstiev je rozličná, v Podunajskej nížine pri hydrogeologických vrtoch sa zistila výdatnosť od desatín litrov za sekundu (l/s) po 5-7 l/s, v Záhorskej nížine väčšinou 1-3 l/s. Na okrajoch Východoslovenskej nížiny, v miestach výskytu hrubších a nepriepustnejších vrstiev dávajú artézske zvodnené vrstvy 5-6 l/s, v centrálnych častiach sú chudobnejšie, s výdatnosťou najviac 1-3 l/s z jednej studne.
Hydrogeologickými vrtmi sa zistila prítomnosť artézskych vôd aj v kotlinách Slovenska, napríklad v Liptovskej, Ipeľskej, Turčianskej, Hornonitrianskej, Žiarskej a iných. Výdatnosť studní svedčí o tom, že tieto artézske zvodnené vrstvy nie sú bohaté na podzemnú vodu. Prvé artézske studne na získanie pitnej vody začali na Slovensku vŕtať koncom 19. storočia. Hlboké studne (pod 500 m) nie sú vhodné na tieto ciele, pretože voda má vyššiu teplotu a nevyhovujúce chemické zloženie.
Artézska voda
Artézska voda je podzemná voda s napätou hladinou, ktorej voľná hladina leží vyššie než zemský povrch.
Táto hladina má napätý povrch, čiže je na ňu vyvíjaný tlak hornín a zeme a nejde tak o bežnú hladinu ako má jazero. Takýto zdroj vody je celkom uzavretý a nevedie k nemu žiadny otvor, vďaka čomu je voda dokonalo chránená pred znečistením, pretože sa nedostane do styku s ovzduším. Na kvalitu vody má vplyv iba druh horniny, ktorý "obaľuje" vodu v podzemí.
Z prameňa voda samovoľne vyviera bez nutnosti čerpania vplyvom pôsobenia litostatického tlaku, miesto vyvierania sa nazýva artézska studňa.
Artézska voda vzniká v priepustnej vrstve najčastejšie medzi dvoma šikmo nadol prehnutými (synklinálnymi) vrstvami, ktoré sú pre vodu nepriepustné (odborne izolátory), pri ich prerazení pod hladinou podzemnej vody, dochádza k samovoľnému úniku vody pod tlakom. K prerazeniu hornej nepriepustnej vrstvy zvyčajne príde pri skúšobných vrtoch. Vyvieranie artézskej vody môže mať za následok natoľko veľký pokles tlaku vody, že časom dôjde k zániku artézskeho vyvierania vody.
Názov pochádza z francúzskej oblasti Artois, kde v 12. storočí kartuziánski mnísi vybudovali veľké množstvo takýchto studní. Najstaršie záznamy o artézskych studniach pochádzajú zo Sýrie a Egypta.
Podmienky k zalogovaniu
Pre zalogovanie tejto geocache mi pošlite odpovede na nižšie uvedené otázky cez message center alebo email najneskôr do 3 dní po zalogovaní. V prípade nejakých nejasností vás budem kontaktovať.
1. Aká je nadmorská výška studne?
2. Vyteká nepretržite alebo treba otočiť kohútikom?
3. Z akej výšky od zeme vyteká voda?
4. Odmerajte výdatnosť prameňa. Napr. za aký čas sa naplní litrová fľaša?
5. Je voda špecifická svojou vôňou či chuťou alebo nie je mineralizovaná? Odhadnite teplotu vody v čase vašej návštevy.
6. Odfoť seba, svoje GPS alebo svoje xWG pred artézskou studňou (dobrovoľná úloha)?
Zdroje: wiki, enviroportal.sk