Banské dielo, ktorým overovali sloj uhlia, sa nachádza v blízkosti turistického chodníka vystupujúceho k ústiu Dobšinskej ľadovej jaskyne. Ústie štôlne a jeho okolie je v súčasnosti zrekonštruované, vybudovaný je prístupový chodník, osadené sú odpočinkové lavice, prístupové schody a panely s informačnými tabuľami, ktoré dokumentujú pôvod a históriu banského diela a jeho okolia. Stalo sa tak vhodným miestom pre odpočinok návštevníkov Dobšinskej ľadovej jaskyne a na získanie nových poznatkov o Dobšinskom chotáry.
Výskyt uhlia
Banská štôlňa, v ktorej narazili na sloj „kamenného uhlia“, je meračsky zakreslená neznámym geodetom v mape z roku 1876 uchovanej v Slovenskom banskom archíve v Banskej Štiavnici. Bola zhotovená 6 rokov po zápisničnom potvrdení o objave Dobšinskej ľadovej jaskyne.
Dĺžka razenej banskej štôlne je podľa odhadu 70 až 100 m. Uhoľný sloj, v nej zistený, bol možno sledovaný i smerne a do hĺbky. V reze je zakreslený aj úklon uhoľného sloja. V nadpise mapy je uhlie (kvalitatívne) nazvané ako „kamenné uhlie“ (Steinkohle), ale ide o hnedé uhlie.
Štôlňa bola asi razená v profile okolo 2,5 m2 (šírka 1,5 m, výška 1,70 m). Pri rekonštrukcii ústia štôlne sa našiel i ostatok koľajnice, čo nasvedčuje, že aj doprava v štôlni už bola vykonávaná pomocou banského vozíka na koľajniciach a pri razení sa mohol použiť už aj pušný prach. Sme ale presvedčení, že s razením tejto štôlne sa začalo už v roku 1769 a musela byť asi razená ručne ako tzv. „kresanica“, t. j. kladivkom a želiezkom, pričom odvoz kameniva sa robil pomocou „hunta“ – banského vozíka s jedným kolesom, tlačeného baníkom na povrch po doskách. Určite sa razila pred objavením jaskyne, pretože objaviteľ jaskyne Eugen Ruffiny sa o tejto štôlni v svojich správach nezmieňuje.
O výskyte uhlia v teritóriu Dobšinej máme k dispozícii aj nasledujúcu archívnu mapu z roku 1769, ktorá dokumentuje a po preskúmaní potvrdzuje, že ide o tú istú lokalitu, ktorá je uvedená na predošlej mape z roku 1876.
Preklad nemeckého textu v mape:
Geometrický pôdorys a profil
O jednom sloji (gang) kamenného uhlia, objavenom Michaelom Dimjanim zo Spišskej Novej Vsi, nachádzajúcom sa v Gemerskom komitáte, v teritóriu Dobšinej, pod záhradou v tzv. lúkovom záhradnom pozemku pri červenom močiari (Unter den Garten in dem sogenanndten Wiesen Grund). Spracoval v septembri 1769 Joh. Laszer Reitzner, banský správca.
Poznámky k lokalizácii štôlne na tejto mape:
Na mape nie je žiadny konkrétny údaj, podľa ktorého by sa lokalita dala jednoznačne určiť. Je v nej však uvedené že je v teritóriu Dobšinej. Nachádza sa na pravostrannom prítoku rieky Hnilec. Takéto väčšie prítoky, do tejto rieky, sú pri Hnileckej jelšine, prítok je asi 2 km západne od Dobšinskej ľadovej jaskyne a v pokračovaní toku rieky pri obciach Stratená (roklina Tiesňavy) a Rakovec.
Po posúdení a preverení vhodného horninového prostredia s ohľadom na výskyt uhlia na geologickej mape v okolí prítokov, sme presvedčení, že lokalita zodpovedá len nálezu uhlia pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zodpovedala by tomu aj zobrazená morfológia územia v hornej časti obrázku, taká istá vzdialenosť od rieky Hnilec a taktiež názvy na mape od Luxa, kde sú uvedené názvy Vrchná a Spodná záhrada.
Výskyt uhlia pri Dobšinskej ľadovej jaskyni bol určite objavený a banícky skúmaný už v roku 1769. Následne bol potom predmetom prieskumu vykonávaného ďalšími oprávnenými majiteľmi v 19. storočí, ktorí už pracovali modernejšou technológiou razenia štôlne a odvozu hlušiny na povrch.
Zdroj: https://majgemer.sk/banictvo/bansky-prieskum-na-tazbu-uhlia-pri-osade-dobsinska-ladova-jaskyna. 