Keška

Nachádzate sa pri záreze cesty, spájajúcej obce Brehy a Pukanec. Auto môžete odparkovať priamo na lokalite, (od Pukanca po pravej strane je odbočka na lesnú cestu). V odkryve môžete pozorovať horniny intruzívneho komplexu Tatiar, ktorý spoločne s ďalšími intruzívnymi komplexami predstavuje jednu z etáp vývoja štiavnického stratovulkánu.

Intrúziu tvoria masívne dajky dioritového, až kremito dioritového zloženia, ktoré prerážajú cez staršie vukanické horniny. Tiahnu sa v severo-južnom smere od Rudna nad Hronom až po Pukanec. Šírka komplexu je dva až tri kilometre a dĺžka približne sedem kilometrov.

Podmienky logovania

Earthcache nemá fyzický logbook kde sa môžete zapísať. Aby ste mohli zalogovať návštevu, musíte zodpovedať na nasledovné otázky a zaslať mi odpovede na profilový e-mail, alebo cez message centrum.

Zalogovať môžete okamžite po odoslaní odpovedí, nemusíte čakať na potvrdenie ich správnosti. Dodržuje prosím následnosť: 1) poslanie odpovedí na úlohy; 2) logovanie.

1. Masív odkryvu je rozrušený puklinami, ktoré vznikajú pri chladnutí vulkanických telies. Sú tieto pukliny nejako usporiadané?
2. Porfýry majú svoju typickú štruktúru (viď listing). Nájdite nejaký zvetraný úlomok a popíšte ho (či je možné pozorovať nejaké minerálne zrnká, akú má farbu a pod.)
3. Komplex je na severnej strane ukončený kalderovým zlomom. Na základe informácií v listingu uveďte v akej časovej pozícii je voči kaldere. Je starší, mladší, alebo vznikli približne súčasne? Zdôvodnite svoju odpoveď.

Fotografia nie je súčasťou úloh, ale ako dôkaz návštevy mám právo o ňu požiadať, tak ako je to uvedené v Help Centre.

• Poprosím teda o fotku Vás, alebo vašej osobnej veci takým spôsobom, aby ste boli jednoznačne identifikovateľný na lokalite.

Štiavnický stratovulkán

Štiavnický stratovulkán je treťohorná sopka, ktorá sa vyvinula na území dnešného stredného Slovenska a jej zvyšky tvoria pohorie Štiavnické vrchy a severnú časť Pohronského Inovca a zasahujú aj do okrajových zón Vtáčnika, Javoria a Krupinskej planiny. Stratovulkán je charakteristický pestrou paletou magmatických hornín, vývojom kaldery a predstavuje najkomplexnejšiu a najrozsiahlejšiu vulkanickú štruktúru v Západných Karpatoch. Jeho plošný rozsah je približne 2 200 km².

Výrez z mapy regionálneho geomorfologického členenia Slovenska. Legenda:

..... - Pohoria sopečného pôvodu (neogénne vulkanity)

..... - Jadrové pohoria (tatrikum) + príkrovy (chočský, krížňanský)

..... - Panvy a kotliny

..... - Veporské pásmo (veporikum)

..... - Bradlové pásmo

..... - Flyš

Sopka sa tvorila vo viacerých etapách. Prvotná sopečná činnosť začala približne pred 16,5 miliónmi rokov explóziami andezitov v prímorskom prostredí. Po období pokoja, keď došlo k postupnej erózii vrcholovej časti sopky nasledoval kolaps magmatického krbu spojený s vývojom kaldery s rozmermi 22x18 km, sprevádzný intrúziami po jej obvode. V nasledovnej fáze, ktorá začala v období vrchného sarmatu (približne pred 11 miliónmi rokov) došlo k opätovnému výzdvihu kalderového dna, sprevádzanom erupciami ryolitov - hornín so zvýšeným obsahom SiO₂. Záverečnú etapu predstavujú výlevy bazaltov koncom treťohôr a v štvrtohorách - kalváriový vrch v Banskej Štiavnici a Putikov vŕšok pri Novej Bani.

Geologická mapa Štiavnického stratovulkánu.

Na intenzívne hydrotermálne a metasomatické procesy, ktoré sprevádzali vývoj sopky, sa viažu ložiská rúd, ktorých ťažbou je oblasť Banskej Štiavnice preslávená. Počiatky ťažby drahých kovov siahajú do 11. storočia s ukončením v 19. storočí, keď ich postupne nahradila ťažba polymetalických rúd (olovo, zinok). Táto je v súčasnosti, až na baňu Rozália v Hodruši, taktiež ukončená. Okrem rudných surovín sa v Štiavnických vrchoch v súčasnosti ťažia aj nerudné suroviny ako zeolity, bentonity a perlit.

Intruzívne komplexy

Intruzívne komplexy predstavujú krátku epizódu v sopečnej činnosti štiavnického stratovulkánu. Sú viazané na vznik kaldery, keď po jej obvode dochádzalo k prienikom granodioritovej, resp. dioritovej magmy a vzniku dajok - vertikálne orientovaných žíl s priemerom až niekoľko metrov, prípadne aj telies väčšieho plošného rozsahu. V neskorších štádiách vývoja, počas opätovného výzdvihu kalderového dna, keďže geologické prostredie intrúzií bolo značne porušené, zlomami a puklinami prenikali hydrotermálne roztoky a dali za vznik rudným žilám.

Základné typy intrúzií. Legenda:

1. Lakolit
2. Malá žila
3. Batolit
4. Dajka (pravá žila)
5. Sill (ložná žila)
6. Sopečný komín
7. Lopolit

Najrozvinutejším intruzívnym komplexom je hodrušsko-štiavnický, ktorý je lokalizovaný na hranici Hodruše a Štiavnice v prostredí starších, predvulkanických hornín mezozoického (druhohorného) veku. Na jeho stavbe sa podieľajú prevažne granodiority a diority, teda horniny s vyšším obsahom kremeňa ako andezity. Je to zároveň plošne najväčší intruzívny komplex, zaberá plochu približne 100 km². Taktiež je najstarší, jeho vek sa odhaduje na 11-10 miliónov rokov.

Geologická mapa oblasti Štiavnických vrchov s vyznačením polôh intruzívnych komplexov.

Intruzívny komplex Tatiar je lokalizovaný mezi obcami Rudno nad Hronom a Pukanec. Tvoria ho masívne dajky dioritových, až granodioritových porfýrov s celkovou dĺžkou približne 7 km. Horniny komplexu neboli datované, ich vek sa odhaduje iba na základe priestorových vzťahov. Isté je, že bol sformovaný ešte pred vznikom samotnej kaldery, jeho severné okraje sú totiž useknuté jej stenami.

Dajka intruzívneho komplexu Tatiar.

Intruzívny komplex Zlatno sa vyvinul v prostredí druhohorných sedimentov, ako aj starších vulkanických hornín, ktoré sú v zóne prienikov intenzívne premenené. Je rozšírený v oblasti medzi Hodrušou a Banskou Štiavnicou a preráža aj horniny staršieho hodrušsko-štiavnického intruzívneho komplexu.

Intruzívny komplex Banisko je najmladší zo štyroch intruzívnych komplexov dioritov. Dajky intrúzie prenikajú cez staršiu stratovolkanickú stavbu, ako aj cez horniny hodrušsko-štiavnického komplexu, horniny komplexu Zlatno a miestami aj cez horniny výplne dna kaldery.

Porfýr

Porfýr je všeobecné označenie sopečných hornín so zvýšeným obsahom SiO₂, ako diority a granodiority. Porfýr nie je označenie horniny ako takej, jedná sa o pomenovanie horniny so špecifickou textúrou, kde v základnej hmote, ktorej stavebné prvky nemožno rozlíšiť voľným okom sa vyskytujú väčšie kryštály (takzvané fenokrysty alebo výrastlice) prevažne živcov, ale niekedy aj kremeňa a tmavej sľudy. Porfýry sú známe už zo starovekého Grécka, kde výraz πορφύρα (porphyra) označoval horniny purpurovej farby s výraznými kryštálmi živcov.

Porfýrický diorit z lokality so zvýraznenými výrastlicami tmavých minerálov.

Porfyrická textúra vzniká v dvoch fázach. V prvej magma pomaly chladne v hlbších častiach zemskej kôry, a dochádza k rastu kryštálov. Neskôr dôjde k jej výzdvihu a zvyšková tavenina ochladne, či už pod povrchom, alebo priamo erupciou, rýchlo, čím vytvorí matrix, kde sú minerálne zrná voľným okom nepozorovateľné.

Cache

You are on the road, wich connect villages Brehy and Pukanec, where you can see rocks of one of intrusive complexes of Štiavnica stratovolcano. You can park nearby, on the right side of the road (direction from Pukanec). In the outcrop you can see rocks of Tatiar intrusive complex, wich was formed in short episode of developping of the volcano.

Intrusion is a dike swarm, composed by diorite to granodiorite rocks, and cross-cuts older volcanic rocks in the area from Rudno nad Hronom to Pukanec. Width of the complex is 3 km and length 7 km.

Logging conditions

EarthCache does not have a physical logbook. In order to log a visit, you must answer the following questions and send me the answers through my profile e-mail, or through Message center.

You can log immediately after sending the answers, you don't have to wait for confirmation of their correctness. Follow this sequence please: 1) sending answers; 2) log.

1. Fissures are common in the volcanic rocks. Are these fissures arranged/oriented in same direction?
2. Porphyres have specific textures (see listing). Find small piece of rock on the foothill of the outcrop and describe by you own words its textures, color, etc. Can you see any phenocrysts?
3. The complex is cut by the caldera walls on its north side. With information in the listing - complex is younger, older, or same age as formation of the caldera? Explain your answer.

Photography itself is not a part of tasks, but I can request it as a proof of visit, as stated in Help Center.

• So, I kindly ask you a photo of you, your navigation device, your XWG... Just something that clearly identifies you on the site.

Štiavnica stratovolcano

The Štiavnica stratovolcano is a tertiary volcano that developed in the territory of today's central Slovakia and its remains form the Štiavnické vrchy and the northern part of Pohronský Inovec and extend into the peripheral zones of Vtáčnik, Javorie and Krupinská planina. The stratovolcano is characterized by a diverse range of igneous rocks, caldera development and represents the most complex and extensive volcanic structure in the Western Carpathians, with an area of approximately 2,200 km².

Map of regional geomorphological division of Slovakia. Legend:

..... - Neogene volcanoes

..... - Cristalline basement (tatricum) + nappes (choč, krížna)

..... - Basins

..... - Veporic cristalline basement

..... - Klippen belt

..... - Flysch

The volcano was developed in five stages. Volcanic activity began at the end of the tertiary period, 16.5 million years ago. After a period of inactivity, when the upper parts of the volcano were eroded, there was a collapse of the magmatic reservoir and creating the caldera with diameter of about 20 km. Next phase, with uplifintg of caldera's bottom and eruptions of the rhyolite lavas, begun 11 million years ago. Last phase is represented by youngest, upper tertiary to quaternary basalt lavas - Cavalry hill in Banská Štiavnica and Putikov vŕšok near Nová Baňa.

Geological map of Štiavnica stratovolcano.

Intensive hydrothermal alterations and metasomatism processes creates large ore deposits. Mining activity begun in the 11. century and ended in the late 19. century. Main mined metals were silver and gold, with the later switch to zinc, lead and the other polymetalic ores. Now are mined only non-metal resources, like bentonites and zeolites.

Intrusive complexes

Intrusive complexes are short episode in the history of developing of Štiavnica stratovolcano. They are fixed with process of caldera creation, when mass of dioritic to quartzdiorite magmas intruded the older rocks at the the caldera walls. Most of the intruded rocks were later massively altered with creation of ore veins.

Basic types of intrusions. Legend:

1. Laccolith
2. Small dike
3. Batholith
4. Dike
5. Sill
6. Volcanic neck (pipe)
7. Lopolith

The most developed volcanic intrusive complex is the hodrušsko-štiavnický complex, which is located on the border between Hodruša and Štiavnica in the environment of older, pre-volcanic rocks of mesozoic age. Granodiorites and diorites, as rocks with higher quartz content than andesites, are mainly involved in its construction. It is also the largest intrusive complex, covering an area of approximately 100 km². It is also the oldest, his age estimated at 11-10 million years.

Geological map of Štiavnické vrchy mountain range with positions of intrusive complexes.

The Tatiar intrusive complex is located between Rudno nad Hronom and Pukanec. It consists of massive diorite to granodiorite porphyr with total length of approximately 7 km. The rocks of the complex were not dated, their age is estimated only on the basis of spatial relationships. It is certain that it was formed before the creation of the caldera itself, because its northern edges are cut off by caldera's walls.

Dike of Tatiar intrusive complex.

Zlatno intrusive complex evolved in the environment of Mesozoic sediments as well as older volcanic rocks, which are intensively altered in the penetration zone. It is widespread in the area between Hodruša and Banská Štiavnica and it also penetrate the rocks of the older hodrušsko-štiavnický intrusive complex.

Banisko intrusive complex is the youngest of the four intrusive diorite complexes. The dikes penetrate through the older stratovolcanic structure, as well as through the rocks of the Zlatno complex, and occasionally through the rocks of the caldera's bottom.

Porphyry

The term porphyry is from Ancient Greek (πορφύρα - porphyra) and means "purple". Purple was the color of royalty, and the "imperial porphyry" was a deep purple igneous rock with large crystals of plagioclase. Imperial porphyry was thus prized for monuments and building projects in Imperial Rome and later.

Porphyric rock from locality with phenocrysts.

Subsequently, the name was given to any igneous rocks with large crystals. The adjective porphyritic now refers to a certain texture of igneous rock regardless of its chemical and mineralogical composition. Its chief characteristic is a large difference in size between the tiny matrix crystals and the much larger crystals - phenocrysts.

Zdroje/sources

• Konečný, V. (ed.), 1998: Geologická mapa Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca 1: 50 000 MŽP SR - GSSR, Bratislava (sk)
• Konečný, V. (ed.), 1998: Vysvetlivky ku geologickej mape Štavnických vrchov a Pohronského Inovca (štiavnický stratovulkán) 1: 50 000 GS SR, Bratislava, 473 s. (sk)
• Wikipedia: Dajka; Porfýr (en)

Táto keška je súčasťou série Vulkanické fenomény Slovenska, venovanej produktom sopečnej činnosti, odohrávajúcej na území dnešného Slovenska prevažne v treťohorách. Zoznam kešiek nájdete tu.

This cache is a part of EarthCache series, dedicated to the volcanic activity in Slovakia in the tertiary. Complete list of caches you can find here.