... alebo takmer zabudnutá jaskyňa Malých Karpát
Rada by som vám ukázala jedno mystické miesto opradené legandami. Už od mala som sem chodievala so svojou starou mamou, ktorá ma s nimi postupne oboznamovala. Keď navždy odišla, chodievala som sem sama - meditovať. A nevedela som, aká energia ma sem láka...Možno energia z podzemia z jaskyne, ktorá sa nachádza medzi dvoma kostolíkmi. Vitajte pri takmer zabudnutej jaskyni Sv. Leonarda, pustovníka - ktorý tu vraj prebýval a prišiel sem podzemnými chodbami až z Francúzska.
Jaskyňa Sv. Leonarda je pseudokrasovou jaskyňou. Jej steny tvoria vápencové zlepence. Vznikla v dolianskych vrstvách strednobádenského veku, ktoré obsahujú brekcie, polymiktné zlepence, štrky a piesky s polohami štrkov. Dolianske vrstvy (stredný báden) sú zastúpené hrubozrnnými brekciami, zlepencami, štrkmi a pieskami s polohami štrkov. Brekcie sú tvorené ostrohrannými i slaboopracovanými úlomkami mezozoických svetlosivých a tmavosivých vápencov. Ich veľkosť dosahuje až 25 cm. Tmelené sú vápnitým tmelom. Zlepence sú reprezentované hrubo i drobnozrnnými varietami. Hrubozrnné zlepence majú miestami až brekciovitý charakter. V Malých Karpatoch je viacero krasových jaskýň, keďže je pohorie z väčšej časti vápencového charakteru, ale v brekciách, štrkoch, pieskoch je Jaskyňa Sv. Leonarda asi jedinou jaskyňou tohto typu v tomto pohorí, čo ju robí výnimočnou.
Ako pseudokras sú označované morfologicky (tvarovo) podobné formy krajiny, ktoré však nevznikajú rozpustením horniny. Na ich vzniku sa podieľa rada faktorov, predovšetkým tektonika (zlomy a ďalšie porušenia horniny) ale aj mechanický rozpad hornín. V prírode sa môžeme stretnúť ako s povrchovými (napr. pseudokrasové závrty), tak aj s podzemnými pseudokrasovými javmi, respektíve tvarmi (puklinové jaskyne či priepasti). Niektoré priepustné horniny (napr. pieskovce) vytvárajú lepšie podmienky pre rozvoj pseudokrasu ako napr. rula (premenená hornina). Pseudokras v rôznych typoch pieskovcov je u nás najrozšírenejší. Taktiež pseudokrasové závrty nevznikajú rozpúšťaním, ale zosadávaním povrchu do podzemných dutín.
Pseudokrasové formy sa od krasových foriem odlišujú tým, že vznikajú čisto mechanickým pôsobením – pôsobením tlaku alebo gravitáciou (pnutím). Na rozdiel od krasových foriem, ktoré vznikajú spolupôsobením mechanických a chemických vplyvov alebo ojedinele aj pôsobením len čisto chemických vplyvov.
S jaskyňou sa spája legenda. V dávnych časoch totiž do obce Doľany, niekdajší Ompitál zavítal svätý Leonard, patrón sedliakov, dobytka, remeselníkov, šestonedieľok a väzňov. Podľa legendy, keď ho prenasledovali zbojníci, prešiel podzemnou chodbou z Francúzska až do Ompitálu. Na povrch zemský tu vyšiel z jaskyne, ktorá dodnes existuje pod Kostolom sv. Leonarda v blízkosti kostola doľanskej kalvárie a kostolíka Sv. Šebastiána. Okrem iného sa traduje, že v jaskyni pod kostolom vyviera prameň, ktorého voda vraj pomáha pri liečbe kožných a očných ochorení. Aj ten ešte stále hľadajú pri prekopávaní jaskyniari.
Podmienkou zalogovanie EarthCache je zaslanie správnych odpovedí na otázky uvedené nižšie. Ak mi nepošlete odpovede na otázky do 3 dní od zalogovania - log bez upozornenia zmažem.
- 1. Aký uhol zviera lom otvoru do jaskyne (v stupňoch)?
- 2. Aká ja nadmorská výška vstupu do jaskyne Sv. Leonarda?
- 3. Vlastnými slovami popíšte podľa pozorovania jaskynných stien štruktúru vápencového zlepenca.
- 4. Ako vznikli pseudokrasové jaskyne? (vlastnými slovami).
Ak pridáte foto k svojmu logu z okolia alebo spred jaskyne, poteším sa. Ďakujem.