DD • NEŽNÁ FATAMORGÁNA
Vitajte pri mysterke venovanej nášmu obľúbenému autorovi detektívnych príbehov z Nášho Mesta. Dnes sa pozrieme na príbeh z roku 2016, ktorý bol knižne vydaný ako 22. v poradí. Pohodlne sa usaďte, vezmite do ruky papierové či virtuálne vydanie a … Želáme Vám príjemné čítanie.
o autorovi
Dominik Dán (1955) sa viac ako dvadsaťpäť rokov zaoberá vyšetrovaním zločinov. Osobné kontakty s vrahmi, lupičmi, únoscami a inou „lepšou spoločnosťou“ mu umožnili pochopiť nepísané zákony podsvetia. Z bohatých skúseností čerpá pri písaní mrazivo autentických detektívnych príbehov.
O pravej identite sa na verejnosti, ale i medzi fanúšikmi vedú spory. Po prvej desiatke kníh sa média začínali viac zaujímať o úspešného autora. Taktiež sa objavujú konšpirácie, že pseudonym je len značkou úspešných copywriterov. Autor začal komunikovať s verejnosťou cez rozhovory v elektronických médiách, v ktorých potvrdil, že je z radov kriminalistov. Okrem najbližších spolupracovníkov a pracovníkov poznajú jeho identitu niektorí novinári. Svoju identitu si stráži aj z profesionálneho hľadiska. Dán sa viackrát vyjadril, že by vystúpil z anonymity, no zatiaľ to necháva tak ako je. Nepravý je aj rok narodenia, ktorý sa uvádza na prebale jeho kníh. Ak by sme autora stotožňovali s detektívom Richardom Krauzom, bol by jednoznačne mladší. Richard Krauz nastúpil k polícii v roku 1985. Ku kriminálke nastúpil v roku 1988. Vo viacerých knihách sa spomína presný vek detektíva. V románe Hriech náš každodenný je to štyridsiatka.
Autor vo svojich knihách rieši kriminálne prípady, ktoré sa stali v tzv. „Našom meste“. Toto mesto nie je nikde konkrétne pomenované. Po prečítaní viacerých románov je zrejmé, že autor sa zaoberá prípadmi súvisiacimi s Bratislavou. Kým v prvých románoch jednoducho šifroval ulice či známe postavy (Remiáš – Eliáš, biskup Ján Jastrab – Ján Sokol, Pekárska dolina – Mlynská dolina), neskôr otvorene a presne pomenúva reálie Bratislavy.
Autorsky spolupracoval pri tvorbe slovenského seriálu Kriminálka Staré Mesto a v roku 2016 bol natočený film Červený kapitán podľa jeho rovnomennej knihy.
o knihe
Tretí prípad z obdobia detektívnych začiatkov Richarda Krauza, z obdobia novembra 1989. Richard Krauz pracuje na oddelení vrážd už rok a pol, no ešte stále je v očiach starších kolegov iba kriminalistické ucho. Jeho učiteľ, detektív Eduard Burger, má na stole tri staré nevyriešené vraždy mladých dievčat, ktoré vrah znásilnil a zahrdúsil na lavičke mestského parku. Modus operandi všetkých troch vrážd jednoznačne nasvedčuje, že ide o toho istého páchateľa. Vyšetrovanie si vyžaduje špecializovaný tím, no socialistické vedenie polície tento fakt ignoruje. Nechce medzi obyvateľmi vyvolať zbytočnú paniku. Štvrtá vražda sa stane mesiac pred revolúciou a Burgerove varovanie, že vrah neprestane, sa potvrdí. No už je neskoro. Prichádza revolučný november 1989 a pomery v spoločnosti sa menia a vyvíjajú zo dňa na deň. Osudy ľudí sa stretávajú a pretínajú na námestí a v štrnganí kľúčov zanikne osamelý výkrik, že jeden z nich je bezcitný surový vrah.
Krátky úryvok
„Je to svrab,“ prerušil odrazu tiché rapotanie stroja Burger.
„Je,“ súhlasil Hanzel. „Je to iba učeň. O kriminalistike nemá ani šajnu.“
„Čo s ním? S blbcom!“
„Nič, Edko. Ako si si ho vychoval, takého ho máš.“
Krauz prestal písať. „Čo je? Hovorili ste niečo o mne? Píšem! Nevidíte?“
Ani sa nepohli. Burger čítal noviny a Hanzel krájal chlieb.
„Kurva! Chlapi! Píšem! Pracujem! Mohli by ste to rešpektovať!? Potrebujem dopísať správu z nočnej služby!“
Ani sa nepohli. Burger čítal noviny a Hanzel krájal chlieb.
„Tak hovorili ste niečo? Chcete mi niečo povedať? Alebo...“
„Nič, píš si, chlapče. Píš si svoje nezmysly.“
„Naozaj som si nemyslel, Edo, že ho takto vychováš.“
„Ja? Je to náš spoločný odliatok. Ingot, nič viac. Ešte nám dá veľa roboty, kým z neho niečo vybrúsime.“
„Náš spoločný? A taký nedorobok? Čo ingot!? Kus dreva! Nespoločenského tupého drúka si vychoval.“
„No čo už, Oto.“
„Zobák zasraný, krpatý. Stavím sa s tebou, že nevie ani fľašu otvoriť.“
„Nevie.“
„Tak načo ho tu živíme?“
„Fakt neviem načo. Vyhodíme ho. Pošleme ho do inej kancelárie.“
„Prečo? Dáme ho dopravákom, nech riadi križovatky, teliatko.“
Krauz prestal písať. Burger sa skrýval za novinami a Hanzel sústredene sledoval salámu na chlebe, akoby čakal, či sa pohne. Farbu na to mala.
„O čo vám ide? Ak vám vadí, že sa snažím pracovať, len povedzte, prestanem.“
„Len pracuj,“ posúril ho Burger.
„Nedaj sa vyrušovať, dzobák,“ súhlasil Hanzel.
„Dobre, tak jeden si dám, ale potom to dopíšem!“
Zbožné želanie je jedno, policajná prax je však niečo úplne iné.
o keške
Súradnice sa dozvieš, ak nájdeš odpovede na otázky:
|
| 1) |
Meno a priezvisko vraha. |
| 2) |
Koľko členov rodiny bývalo v byte Bielikových? |
| 3) |
Priezvisko ženy, ktorá býva o dve poschodia vyššie ako Bielik. |
| 4) |
Trvalé bydlisko vraha. |
| 5) |
Meno a priezvisko prvej zavraždenej ženy v parku. |
| 6) |
Číslo poschodia bytu Bielikových. |
| 7) |
Priezvisko Krauzovho kamaráta, ktorý ho našiel zbitého. |
| 8) |
Povolanie sériového vraha. |
| 9) |
Meno Marekovho domáceho zvieraťa. |
| 10) |
Koľko bonov dal Rišo Eve? |
| 11) |
Priezvisko človeka, ktorý ukradol susede spodné prádlo. |
| 12) |
Koľko žien bolo zavraždených na rovnakej lavičke v parku? |
| 13) |
Meno Valérinho muža. |
Zistené hodnoty zadaj do
CHECKERA* a uvidíš čo sa stane.
* Odpovede do checkera zadávajte s diakritikou a čísla nezadávaj slovom!
Pre nájdenie správnych odpovedí odporúčame použiť knižné vydanie.