Toto sochárske a architektonické dielo symbolizuje utrpenie občanov, matiek a detí z „Krvavej nedele“ 21. Januára 1945.
Obec Kľak v pohorí Vtáčnika, rozprestierajúca sa na 2281 hektároch v nadmorskej výške 650 metrov nad morom, v ktorej v súčasnosti žije približne 220 obyvateľov.
História obce siaha do konca 17. storočia a obyvatelia pochádzajúci zo severnej Moravy a Sliezka sa živili najmä uhliarstvom a drevorubačstvom o čom napovedá i erb.
Obec je asi najviac známa práve tragickou udalosťou z čias druhej svetovej vojny. Obec bola fašistami za pomoc partizánskym skupinám pôsobiacim v pohorí Vtáčnik počas SNP vypálená, vyrabovaná a 84 obyvateľov, vrátane detí, bolo zavraždených.
Významnou osobnosťou tejto udalosti sa stal miestny farár Rudolf Klucha. Autorka knihy „Spustošená dedina“, rodáčka z Kľaku, Mária Haringová takto spomína na neho, na jeho osobnú odvahu v osudnú nedeľu:
Ako osobnosti patrila by veľká vďaka, úcta a česť kňazovi, ktorý v týchto rokoch pôsobil na tunajšej farnosti, pretože v to tragické nedeľné ráno 21. Januára 1945 za treskúcej zimy, za jasno modrej oblohy, pod ktorou sa nad horiacou dedinou rozťahovalo veľké čierne mračno, keď už fašisti vyvraždili vyše osemdesiat našich nevinných občanov, svojim spôsobom zachránil ostatných obyvateľov dediny už pred istou smrťou, keďže bol vzdelaný človek a ovládal nemčinu. Občania už boli nahnaní do stredu dediny pred rozostavané guľomety a mala sa konať masová poprava už omdlievajúcich a srdca rvúcne plačúcich nevinných ľudí, ktorí prosili nebesá v záchranu najmä svojich detí. Tento obetavý kňaz, tieto ľudské hyeny svojou nemčinou presviedčal, aby nevraždili týchto nevinných ľudí, pretože on svojich veriacich v tejto najstrašidelnejšej chvíli v ich živote neopustí a chce zomrieť s nimi. Jeho presviedčaním sa táto nesmierne krutá chvíľa oddialila, možno sám pán Boh poslal zastavenie tejto prehroznej krutosti, keď už kňaz dával svojim veriacim posledné požehnanie. Už v diaľke bolo počuť motorku a na nej bieloodenec so skríženým čiernym samopalom na hrudi, hlasno kričal „Halt, halt – nestrieľať!“. Preto veľká vďaka Vám pán farár Rudolf Klucha, nech je Vám zem ľahká na kľakovskom cintroíne!
V obci sa nachádza k tejto udalosti aj pamätná izba. Umiestnená je na poschodí kultúrneho domu v Kľaku.
Prvý pomník postavený na rovnakom mieste ako teraz bol odhalený už v roku 1959. V rokoch 1965 až 1968 bol rozšírený. Odvtedy prešiel viacerými úpravami a naposledy bol reštaurovaný v roku 2004. Existuje aj projekt na jeho ďalšiu obnovu ale ako inak už nie sú peniaze.
Autorom je akademický sochár Jozef Hučko a pomník je národnou kultúrnou pamiatkou.
Celý pomník tvorí hořovický pieskovec (súsošie matky), ryolit (reliéf), travertín (dlažba) a podklad betón.
