Skalný previs Veľká pec
Popri typických krasových horninách, akými sú vápence, sa vyskytujú v Malých Karpatoch aj treťohorné zlepence, pieskovce a brekcie, zložené z úlomkov vápencov a dolomitov a tmelené kalcitom. Vyvinul sa z nich zaujímavý kras, ktorý dostal pomenovanie Prašnícky zlepencový kras.
Pieskovec vznikol spevnením piesku- úlomkov hornín veľkosti 0,0625-2 mm. Zlepenec vznikol stmelením zaoblených úlomkov horniny väčších ako 2 mm. Pri stmelení ostrohranných úlomkov používame pojem brekcia.
Jaskyňa Veľká Pec, ktorú tvorí veľký skalný previs nachádzajúci sa pod rovnomenným kopcom je prírodná pamiatka. Jaskyňa je prístupná návštevníkom za účelom poznávania jej prírodných a historických hodnôt:
Skalný previs Veľká Pec
Veľká Pec predstavuje po Deravej skale druhý najväčší previs v Malých Karpatoch. Jeho parabolický previsový priestor zasahuje do masívu 15m, vchod je 5 m vysoký a 12m široký. Skalný masív, v ktorom bola vytvorená aj táto jaskyňa, je zložená z vápencových zlepencov, pieskovcov a brekcií.
Pôdorys a rez skalným previsom
Určujúcim procesom pri vzniku jaskyne bola činnosť vody, či už chemická, keď vzdušný oxid uhličitý zreagoval s vodou, čím sa vytvorila zriedená kyselina uhličitá, ktorá postupne prenikla puklinami v skalnom masíve a rozrušovala ho, ale aj mechanická, keď voda svojou silou vymieľala a zväčšovala podzemný priestor.
Podľa určitých charakteristických znakov tu pravdepodobne okrem vodnej erózii pôsobila aj veterná- eolitická erózia. Zlepence sú tu nerovnomerne spevnené, preto zvetrávanie spôsobené činnosťou vetra vytvorilo v jaskyni okrem previsu, aj menšie skalné okná, tunely, či dutiny. V pravej časti previsu si všimnite kruhové a eliptické korózne voštinové a aeroxystové dutiny vyhĺbené do skalnej steny.
Pred jaskyňou je suťovisko, vzniknuté rozpadom veľkých kusov zlepencov z vrcholovej časti kopca Veľká pec.
Jaskyňa predstavuje významné archeologické a paleontologické nálezisko. Našli sa v nej pozostatky ľudského osídlenia z doby kamennej, a tiež kosti mamuta, pravekého jaskynného medveďa, nosorožca, hyeny, soba.
Takto to pred 10 tisíc rokmi mohlo pod previsom vyzerať- staršia doba kamenná podľa Zdeňka Buriana
Z centra Prašníka vedie na Veľkú Pec náučný chodník s viacerými zastaveniami, kde sú osadené informačné tabule a lavičky. Vy si môžete cestu skrátiť a ísť od parkingu:
Pôvodne bola na tomto mieste (na vrchole kopca) tradičná keška od JurajH s názvom Velka Pec- https://coord.info/GC14JPH
Vzhľadom na to, že ide o skrýšu typu EarthCache, nehľadajte krabičku. Navštívte previs a odpovedzte na otázky. Odpovede pošlite na moju e-mailovou adresu, potom zalogujte.
1. V ľavej časti previsu si pri vchode prezrite steny a popíšte, aké veľké zrná tvoria zlepenec, a či sú tieto zrná oblé alebo ostrohranné?
2. Určte približné rozmery tunela naľavo od previsu a popíšte tvárnosť jeho stien.
3. Aká je to eolitická erózia?
4. Pridajte k logu fotografiu previsu.
Pre mňa je dôležité, aby na dané miesto prišli, vedeli, čo si máte všímať (to zistíte z listingu), a mali z earthkešky dobrý pocit. Odpovedajte jednoducho, malé nezrovnalosti tolerujem.
Informácie čerpané: Mitter P. (1983) Dobrovodsko-prašnícky zlepencový kras. Slovenský kras, 21, s. 199-207.