Tajomné bájne zvery
Ľudové rozprávky, mýty, legendy aj heraldika sú plné fantastických lietajúcich bytostí a okrídlených zvierat. Žiadne z nich však nie je také majestátne ako bájny gryf s telom leva, orlou hlavou a krídlami.
Zobrazovali ho už starovekí Egypťania, Gréci, či Peržania. Dnes môžeme gryfov nájsť v ornamentike, ale aj na rôznych kráľovských, či mestských erboch. Sú gryfy len rozprávkovými bytosťami, ktoré si naši predkovia vymysleli alebo tieto bizarné tvory skutočne existovali?
Svedectvá cestovateľov o gryfoch
Starí cestovatelia hovorili o gryfoch ako o skutočných bytostiach, ktoré na svojich cestách videli spolu s inými exotickými zvieratami, ktoré dovtedy neboli niektorým ľuďom vôbec známe - medzi ne patrili napríklad levy, tigre, gepardy alebo slony. Svedectvá o veľkých vtákoch s levími telami priniesli cestovatelia zo všetkých kontinentov. Mohli si cestovatelia tieto tvory pomýliť s nejakými inými zvieratami alebo opísali reálne bytosti, ktoré mohli na vlastné oči vidieť, prípadne sa ich dotknúť?
Prvé záznamy o gryfoch pochádzajú už zo 4. tisícročia pred naším letopočtom, a prvé sochy týchto bytostí sa datujú do roku 3300 pred naším letopočtom. Gryf bol v staroveku považovaný za nositeľa a strážcu božskej moci. O gryfoch sa takisto hovorilo, že sú tú bájni strážcovia zlatých pokladov, a vraj sa bežne vyskytovali na panovníckych dvoroch. Aj historici veľmi dobre vedia, že veľa panovníkov chovalo vo svojich vlastných záhradách rôzne exotické zvieratá, a niektoré boli tak bizarné, že ľudia ani nechceli veriť, že by také tvory mohli existovať.
Známy benátsky kupec a cestovateľ Marco Polo napríklad vo svojom slávnom cestopise Milión popísal aj gryfov, ktorých mal vidieť na dvore mongolského chána Chubilaja. Práve gryfy ázijskému panovníkovi pomáhali pri love divokej zveri. Skeptici však hodnovernosť cestopisu Milión spochybňujú, napriek tomu, že Marco Polo ešte na smrteľnej posteli svojim priateľom povedal: „Nenapísal som polovicu toho, čo som videl." Mohol teda Marco Polo skutočne vidieť bájnych gryfov?
O gryfoch však hovorili aj ďalší cestovatelia. Medzi nimi bol aj nemecký luteránsky teológ a historik Heinrich Bünting, ktorý o nich písal v cestopise Itinerarium Sacrae Scripturace, kde ich aj detailne opísal. Gryfov mal mať aj perzský kráľ Sophi Ismael, ktorý mal svoje kráľovské sídlo v meste Samarkand. Bünting v cestopise hovoril, že okrem gryfov, ktorým hovorili Alcra, tam mali aj jednorožcov. Takýto bol jeho popis gryfov: „Gryfy sú o niečo málo vyšší a väčší než levy, hlavu majú farby červenej, nohy krivé, krky pernaté, telo červené ako krv, krídla čierne ako orol, nohy ako drak, dlhý chvost ako lev a veľmi sú žiadostivé zdochlinám a mäsu. Pokiaľ sú ešte mladé, kráľ pre kratochvíle vodí ich so sebou, ale keď odrastú a k sile prídu, chová ich v silnej väzbe a na reťaziach, ktoré im na hrdlo okolo krku dávajú."
Mohli byť gryfy vtákojaštery?
Kryptozoológovia si myslia, že gryfy sa vyskytovali na Blízkom východe, no hovorí sa aj o Indii, Etiópii či Rusku. Kočovný národ Skýtov, ktorý putoval od 7. do 3. storočia pred naším letopočtom euroázijskými stepami zanechal svedectvo aj o gryfoch. V skýtskych hroboch, ktoré archeológovia našli, sa nachádzali na ozdobách rôzne motívy z ich každodenného života. Často boli zobrazované hlavne zvieracie motívy ako kone, orly, sokoly, jelene, mačky, no našli sa medzi nimi aj gryfy. Mohli sa teda Skýti na svojich cestách stretávať aj s týmito bájnymi tvormi? Znázorňovali by gryfov na svojich ozdobách len čisto z umeleckého hľadiska alebo tieto tvory skutočne aj vídali?
Niektorí odborníci hovoria o tom, že staroveké civilizácie si gryfov mohli zmýliť napríklad s preživšími pterosaurami, teda vtákojaštermi, ktoré ešte mohli žiť niekedy v staroveku alebo stredoveku. Telá niektorých druhov pterosaurov boli totiž pokryté aj srsťou, a tak sa niektorým pozorovateľom mohlo zdať, že vidia tvora s krídlami orla a telom leva. Mohli sa teda na dvoroch starých panovníkov vyskytovať ešte niektoré druhy pravekých pterosaurov?
Americká historička Adrienne Mayor si zase myslí, že predobrazom gryfov mohli byť nálezy protoceratopsov, teda rohatých dinosaurov, ktoré žili pred 75 miliónmi rokov. Ich kostrové pozostatky, ktoré mohli nájsť aj naši predkovia, mohli vyzerať tak, akoby patrili šelmám s vtáčím zobákom. Ale čo krídla? Tie si ľudia len dotvorili vo svojej predstavivosti?
Do Európy sa povesti o gryfoch dostali zo starovekej Sýrie, kde si tieto bájne bytosti údajne opriadali hniezda zlatom a zabíjali kohokoľvek, kto sa ich pokúsil okradnúť. V stredoveku ľudia verili, že perie a pazúry gryfov majú zázračnú moc. Perá mali liečiť slepotu a pohár vyrobený z pazúrov mal upozorniť na prítomnosť jedu tak, že zmenil farbu.
Dnes sa už asi nikdy nedozvieme čo vlastne starovekí cestovatelia na svojich cestách videli, a či sa mohli stretnúť s pravekými vyhynutými tvormi alebo sa skutočne na vlastné oči pozerali na bizarné tvory, ktoré poznáme pod pomenovaním gryfy. Boli tieto bytosti, ktoré sa znázorňovali po celom svete len akousi predstavou starovekých ľudí alebo ich stvorili bohovia, ako sa to píše vo viacerých legendách, a stali sa tak len akýmsi nevydareným genetickým experimentom?
Odpovede na tieto otázky sa už síce nedozvieme, ale pravdou je, že tieto tajomné tvory ľudí natoľko zaujali, že sa často vyskytujú aj v architektúre. Vidieť ich môžeme aj v Spišskej Novej Vsi. Vašou úlohou je prejsť sa po námestí a nájsť všetky budovy, na ktorých sa nachádzajú tieto bájne tvory. Zapíšte si čísla budov (orientačné aj popisné), zídu sa vám pri výpočte finálnych súradníc.
K samotnej keške:
Finálne súradnice: N 48°56... (súčet všetkých väčších čísel z každej budovy – 1440)
E 020°34... (súčet všetkých menších čísel z každej budovy +373)
Pozor - od 6/2021 zmena súradníc a prevedenia finálu!
Ďakujeme, že predmety v keške meníte férovo, že XWG meníte len za XWG, nie za iné predmety.
Najprv si obzrite miesto, nájdite kešku pohľadom, skontrolujte okolie, či sa nepozerajú žiadne zvedavé oči a až potom logujte.