Vždy pripravení...
Generácie detí po Februári 1948 boli vychovávané k tomu, že budú budovať a brániť socialistickú vlasť. Na túto dôležitú úlohu boli „vždy pripravení“
Iskry a pionieri deti socializmu...
Iskričky
Za socializmu sa hlásalo, že deti sú budúcnosťou národa. Iskry a pionieri boli skutočne jeho budúcnosťou. Až do roku 1989. Deti chodili pri slávnostných príležitostiach poobliekaní v rovnošatách a boli v podstate akousi organizovanou štruktúrou socializmu.
Skladanie slávnostného sľubu iskier a pionierov bola celospoločenská udalosť.
Sľub iskry
Domovina moja krásna sľubujem ti v tento deň, že ja tvoja iskra jasná, tebe k sláve vyrastiem.
Zákony iskier
- Iskra hovorí pravdu.
- Iskra chce veľa vedieť a poznať.
- Iskra rada cvičí, spieva, kreslí, hrá sa.
- Iskra je pracovitá a pomáha rodičom.
- Iskra chce byť pionierom.
Sľub pioniera
Sľubujem pred svojimi druhmi, že budem pracovať, učiť sa a žiť podľa pionierskych zákonov, aby som bol dobrým občanom svojej milovanej vlasti Československej socialistickej republiky a svojím konaním chrániť česť Pionierskej organizácie a SZM.
Naučené slová, ktorým deti v rannom veku nemohli ešte rozumieť, zborovo recitovali predovšetkým na slávnostných sľuboch, keď sa z iskričiek stávali pionieri. Napriek nezmyselnosti fráz, však v pionierskej organizácii zažili aj mnoho zábavy a poučenia.
Zákony pionierov
- Pionier je oddaný svojej socialistickej vlasti a Komunistickej strane Československa.
- Pionier je priateľom Sovietskeho zväzu a obhajcom pokroku a mieru na celom svete.
- Pionier si cti hrdinstvo práce a boja.
- Pionier svojím konaním, učením a prácou pomáha pri budovaní socialistickej vlasti
- Pionier je hrdý na svoju Pioniersku organizáciu SZM.
- Pionier sa pripravuje na vstup do Socialistického zväzu mládeže.
Pionierska organizácia Československého zväzu mládeže vznikla 24. apríla 1949. Počas ustanovujúcej konferencie sa štyri ľavicové národné mládežnícke organizácie (Svaz českej mládeže, Zväz slovenskej mládeže, Zväz mládeže Karpát a Zväz poľskej mládeže) zlúčili do jedného zväzu (ČSM).
Na konferencii sa zúčastnilo 780 delegátov. Prijali stanovy a zvolili si Ústredný výbor ČSM. Jeho predsedom sa stal Zdeněk Hejzlar. Na osobitnom stretnutí sa potom stretli slovenskí delegáti konferencie a zvolili si Slovenský ústredný výbor ČSM na čele s Ernestom Sýkorom.
Združovala takmer všetky deti od 6 do 15 rokov pod záštitou Komunistickej strany Československa. Cieľom pionierskej organizácie bolo ideologické pôsobenie na mládež a vypĺňanie jej voľného času. Tlačovým orgánom bolo nakladateľstvo Mladá fronta.
Deti vo veku od 6 do 8 rokov patrili medzi Iskričky a nosili odznak a bielu košeľu. Pionieri vo veku od 8 do 15 rokov nosili bielu košeľu s pionierskym odznakom a na krku uviazanú červenú šatku, chlapci svetlomodré nohavice s opaskom s kovovou prackou so symbolom pioniera, dievčatá svetlomodré sukne. Neskôr bola biela košeľa nahradená košeľou svetlomodrou. Rovnošata sa nosila pri oficiálnych príležitostiach.
Voľný čas pionierov sa organizovalo najmä v letných mesiacoch takzvanými detskými pionierskymi tábormi. Organizovali sa aj medzinárodné pionierske tábory v Sovietskom zväze, Maďarsku, Poľsku či v NDR (z dnešného pohľadu by sme to mohli nazvať výmennými pobytmi). V školách sa deti pravidelne zúčastňovali na triednych pionierskych schôdzkach a triednych akciách (návštevy múzeí, výstavy, výlety, hrady, pamiatky a pamätníky obetí druhej svetovej vojny). Pre pionierov sa organizovali v školách takzvané záujmové krúžky (technické, prírodovedné, čitateľské, umelecké, športové). Pionierske akcie zahŕňali brigády, tvorbu násteniek, zber druhotných surovín, zber odpadkov po sídliskách miest a iné.
Počas šesťdesiatych rokov minulého storočia začali v ČSM silnieť hlasy kritizujúce priame vedenie komunistickou stranou, byrokraciu, formálnosť a záväznosť marxisticko-leninskej filozofie. Výchova v socialistickom duchu bola bližšia vtedajšej vládnucej moci, ako mladej generácii. Roľnícka mládež sa napríklad musela zúčastňovať na prestavbe dedín a združstevňovaní poľnohospodárstva, stredoškoláci mali nasmerovať svoj záujem k správnemu vzťahu k štúdiu, vysokoškoláci sa mali podieľať na riešení problémov v národnom hospodárstve. Zväzákov preto nazvali aj "budovateľskou generáciou".
Očakávané zmeny v roku 1968
Aj v PO ČSM sa časom odrazilo uvoľnenie prebiehajúce v celej spoločnosti. Presadil sa opozičný prúd a mládežnícke organizácie získali výraznú voľnosť. V Čechách vzniklo na pôde bývalého ČSM sedem nových organizácií. V decembri 1968 sa spojili do Združenia organizácií detí a mládeže ČSR, ich súčasťou bol aj Český Junák.
Podobne na Slovensku vzniklo päť nových organizácií, ktoré sa vo februári 1969 zlúčili do Združenia detských a mládežníckych organizácií Slovenska, takisto sa pridal aj Slovenský Junák.
Oficiálne o zániku ČSM rozhodlo VIII. plenárne zasadnutie Ústredného výboru ČSM 5. marca 1969. Sľubný vývoj bol pretrhnutý v normalizačnom období.
Konferencia, konajúca sa 9. až 11. novembra 1970 v zjazdovom paláci PKO Júliusa Fučíka v Prahe, obnovila jednotnú mládežnícku organizáciu pod zmeneným názvom Socialistický zväz mládeže (SZM). Tvorili ju dve územné republikové organizácie. Boli prijaté základné dokumenty - programové vyhlásenia, stanovy a programové a organizačné zásady aj Pionierskej organizácie SZM. Nezávislé organizácie boli zlikvidované.
Prežívanie voľného času detí a mládeže sa naďalej organizovalo pod drobnohľadom komunistickej strany. V školách sa deti pravidelne zúčastňovali na triednych pionierskych schôdzkach a triednych akciách (vítané boli predovšetkým v nedeľu predpoludním - návštevy múzeí, výstav alebo výlety, aby deti nemohli navštíviť kostol). Záujmové krúžky mimo školy (technické, prírodovedné, čitateľské, umelecké) sa väčšinou konali v pionierskych domoch.
Pionierske akcie zahŕňali školenia, brigády, tvorbu násteniek, zber druhotných surovín a iné, pri ktorých boli deti vedené staršími pioniermi alebo zväzákmi. Časť prázdnin mohli deti prežiť v pionierskych táboroch. Odmenou pre vzorných pionierov bol prázdninový pobyt v medzinárodnom pionierskom tábore v Arteku na Kryme v bývalom Sovietskom zväze, rozkladajúcom sa na viac ako 200 hektároch pobrežia Čierneho mora.
Pre staršiu mládež sa organizovala Súťaž tvorivosti mládeže. Od základných kôl až po ústredné kolá sa v nej zúčastňovali recitačné, spevácke, hudobné, tanečné a divadelné súbory, ale aj jednotlivci s literárnymi, výtvarnými a fotografickými prácami. V rámci tzv. brigádnickej tvorivosti mládeže na Trati mládeže vznikol aj súbor piesní a tancov Lúčnica. Nezabudnuteľné zostali študentské majálesy, tanečné zábavy spojené s koncertmi a činnosť Vysokoškolského klubu v Bratislave. Dodnes sa zachovala aj tradícia výstupu na Rysy.
Povinné členstvo v socialistických mládežníckych a detských organizáciách ukončila zamatová revolúcia v roku 1989.
Samotná keška sa nachádza v blízkosti budovy, ktorá slúžila v minulosti ako Pionierský dom. V dôsledku minimálnej vzdialenosti od najbližšej kešky sa nedala dať bližšie.
V záhrade bolo umiestnené aj lietadlo. Za zaslanie fotiek ďakujem Norbimu.
Touto cestou sa chcem poďakovať aj kamarátovi Vojtovi, ktorý mi umožnil kešky umiestniť na svoje miesto.
Veĺmi by ma potešilo, keby ste do logu napísali nejakú Vašu pioniersku spomienku. Tí skoršienarodení môžu len tíško závidieť.
Prajem veľa zábavy a pekných spomienok na časy pionierské.