Vlčie hrdlo - Gaštanová alej v Micherovom lese Multi-Cache
migel001: Pride k uprave zadania.
Vlčie hrdlo - Gaštanová alej v Micherovom lese
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(small)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Opäť vás pozývame na prechádzku do Vlčieho hrdla, do lesa, kde sa kedysi nachádzala stará zvernica a kde sa dodnes akoby zázrakom zachovali dva úseky gaštanovej aleje s 250-ročnými velikánmi.
Pozor! Aj v tomto lese žijú divé svine (ako všade inde v BA). Navyše je vo vegetačnom období vysoko pravdepodobné, že časť trasy bude zarastená vysokými bylinami. Zvážte preto, či vám tento "bodík" za to stojí a či neprísť radšej nabudúce vo vhodnejšom čase.
Pálffyovská obora
Vlčie hrdlo (Wolffs-Trüssel) tvoril v minulosti dunajský ostrov, ktorý ohraničoval hlavný tok Dunaja a jedno z jeho ramien. Na ňom bola asi v polovici 18. storočia založená Pálffyovská obora. Na ostrov viedol cez rameno most k trom budovám. Jednou z nich bol pomerne rozľahlý lovecký zámoček (letohrádok) s pôdorysom v tvare písmena U. V jeho blízkosti sa na západnej strane nachádzal menší oplotený a odlesnený priestor. V lesnom poraste boli podľa barokových zásad vysekané prieseky (promenáda v tvare trojzubca) a na ich okrajoch boli vysadené stromoradia. Hlavný priesek prechádzal celým ostrovom približne zo severu na juh a na ňom stála aj budova loveckého zámočku. Pri bližšom pohľade do mapy z 1. vojenského mapovania z roku 1783 sa zdá, že celý priestor zvernice bol okolo ostrova oplotený.
Obr.1 Pálffyovská obora na ostrove Wolffs-Trüssel na historickej mape z roku 1783
Matej Bel opisuje vzdialenejšie dunajské ostrovy, medzi nimi ostrov Wolffs-Trüssel, jednak pre jeho výraznú zákrutu, jednak pre veľmi príhodné brlohy divej zveri, ktorá tu žije. Piše: povedal by si, že je to obora vybudovaná prírodou, pretože má takú polohu a také lesy, ktoré vhodne chránia i živia divú zver. Týmito okolnosťami podnietený Mikuláš Pálffy, donedávna palatín Uhorského kráľovstva, dal tu postaviť hájovňu pre tých, čo sa starajú o oboru. A hoci majú na starosti celý ostrov, predsa len najviac sa starajú o divú zver a najmä o divé svine. Celé ich stádo totiž, ako keby bolo skrotené, chovali jačmeňom. Divé svine si tak zvykli na toto kŕmenie, že sa húfne zbiehali, keď sa im hodilo trochu obilia. Zatiaľ čo žrali, ak to vyžadovala potreba, zabíjali ich guľkou bez námahy spojenej s lovom. Stávalo sa to však zriedkavo, väčšinou iba na pobavenie hostí.
Obr.2 Pravidelnú sieť ciest-priesekov vidno ešte aj na historickej mape z roku 1938
Micherov les
Obora postupne zanikla, k čomu výraznou mierou prispeli zmeny, ktoré spôsoboval neustále sa meniaci tok Dunaja a jeho ramien.
V súčasnosti východnú časť územia bývalej obory zaberá areál Slovnaftu, ČOV či spaľovňa. Do najjužnejšieho cípu zasahuje Prírodná rezervácia Kopáčsky ostrov a Prírodná pamiatka Panský diel. Niektoré lesné porasty sa čiastočne zachovali v strednej časti, v súčasnosti nazývanej Micherov les podľa bratov Micherovcov, ktorý po roku 1920 odkúpili usadlosť bývalého zámočku aj s okolitými pozemkami.
Ak by ste sa náhodou pozastavili nad zvláštnym zložením miestneho "lužného" lesa, tak na prelome 70. a 80.-tych rokov 20. storočia vplyvom rôznych ľudských zásahov pri výstavbe rafinérie došlo k vysychaniu dunajských luhov, pričom sa vzápätí prikročilo ku kalamitným výrubom 400 ha lesa. Holé plochy zalesnili často nepôvodnými drevinami (agát, pajaseň, orech čierny, breza a pod.).
Na území bývalej obory bol tiež v druhej polovici 20. storočia vybudovaný dômyselný čerpací systém pozostávajúci zo siete 4 vodární (A, B, R1, R2) a 10 studní.
Obr.3 Začiatok gaštanovej aleje pri studni č.8
Ku keške
V okolí objektu studne č. 8 a vodárne R2 sa zachovali dva úseky gaštanovej aleje ešte z čias pálffyovcov, ku ktorej vás práve privedie táto keška.
Gaštan je drevina náročná na obsah živín v pôde a na vlahu. Je odolná voči mrazu, avšak citlivá na znečistenie ovzdušia. V staršom veku má navyše krehké, lámavé drevo. V posledných rokoch trpia tiež gaštany poškodeniami motýlikom ploskáčikom pagaštanovým (Cameraria ochridella).
Vo fragmentoch gaštanovej aleje tu preto môžeme nájsť niekoľko skutočne majestátnych stromov (obvod kmeňa 290-320 cm vo veku cca. 250 rokov), ale tiež dožívajúce či úplne odumreté jedince pozostávajúce len z pahýľu kmeňa.
Obr.4 Gaštanové aleje vyznačené na súčasnej leteckej mape
Vašou úlohou bude prejsť sa a postupne objaviť dva úseky gaštanovej aleje rovnako ako ja a spočítať všetky dosiaľ rozpoznateľné gaštanové stromy (živé aj rozpadávajúce sa, ale stále stojace!) a to takto:
- na "oranžovom" úseku, ktorý sa tiahne od úvodných súradníc, popri objekte vodárne R2, smerom ku hrádzi => počet stojacich stromov +2 = A
- na "žltom" úseku, ktorý začína pri objekte vodárne R2 a tiahne sa približne smerom na juh => počet stojacich stromov = B
Odporúčam najskôr sa prejsť po "oranžovom" úseku, spočítať A, kúsok sa vrátiť, prejsť sa po "žltom" úseku a spočítať B (A a B sú párne čísla). Pre lepšiu orientáciu si pozrite súčasné mapky a pre efektívne počítanie gaštanov zase ich priložené fotky.
Obr.5 Gaštanové aleje vyznačené na súčasnej OSM mape
Gaštany je možné ľahko rozpoznať od okolitých, zväčša náletových drevín (topole, agáty) vďaka špecifickému povrhu kôry na kmeni, ktorá akoby sa olupovala (pozri pozadie listingu). Vo vegetačnom období má gaštan zase charakteristické listy, kvety, či plody. Odumreté stromy však vtedy môžu čiastočne zakrývať popínavé rastliny.
Zdroj použitých informácií a obrázkov: Historické záhrady a parky Bratislavy (T.Reháčková), staremapy.sk, ružinovská prechádzka s Ivorom Švihranom
Ak sa Vám keška páčila, ohodnoťte ju cez
English version on demand. / Deutsche Version auf Nachfrage.
Keška bola založená pri príležitosti eventu CITO Gaštanová alej s pôvodným heslom Cache In Trash Out. Alebo to bolo naopak?
Additional Hints
(Decrypt)
ifrgxb iloeng n gnung yra wrqalz fzrebz
pvgyvib, f ebmhzbz n ieng anfcng gnx, nxb fv anfvry