Terciér
Terciér, alebo treťohory je geologické obdobie, ktoré sa začalo na konci éry dinosaurov (pred 66 miliónmi rokov) a skončilo sa začiatkom ľadových dôb (pred 2 a pol miliónmi rokov). Názov sa bežne používa, aj keď podľa medzinárodnej komisie pre stratigrafiu (ICS) nie je oficiálnou časovou jednotkou. Rozdeľuje sa na paleogén (staršie) a neogén (mladšie treťohory).
Stephanorhinus jeanvireti - dvojrohý vyhynutý nosorožec. Pozostatky sa našli na lokalite.
Počas tohto obdobia došlo k vyvrásneniu alpsko-himalájskej sústavy, teda k vymodelovaniu zemského povrchu tak, ako ho dnes poznáme. Klimaticky sú treťohory charakterizované ako teplé, subtropické podnebie, pričom v neogéne nastáva postupné ochladzovanie, ktoré končilo nástupom ľadovej doby. V treťohorách došlo k rozvoju cicavcov, ktoré sa spolu s vtákmi stali dominantnými na súši.
Sánka nosorožca rodu Stephanorhinus.
Pôvod obrázka: stránka Významné geologické lokality Slovenska
Pieskovňa v Novej Vieske, rovnako aj ďalšia pieskovňa v Strekove (waypoint R1) je ukážkou neprerušeného sledu vrstiev sedimentov, siahajúcu od konca treťohôr, až po súčasnosť. Vrstvy sú tvorené (zhora smerom dole) pôdnym horizontom zo súčasnosti, vrstvou spraše z obdobia ľadových dôb, hrubou vrstvou pieskov a štrkov, tenkou vrstvou okrových až červených (limonitizovaných) pieskov s výskytom fosílií z obdobia konca treťohôr a zakrytou vrstvou pontských pieskov (mladšie treťohory).
Približné rozdelenie vrstiev sedimentov pieskovne podľa veku a zloženia. Legenda:
- Pôdny horizont
- Štvrtohorné spraše z poslednej ľadovej doby
- Nevytriedené pleistocénne piesky/štrky
- Limonitizované piesky - hranica kvartér/terciér
- Zakryté treťohorné (pontské) piesky
Na lokalite sa vo vrstvách limonitizovaných štrkopieskov (číslo 4) nachádzajú zvyšky veľkých cicavcov z obdobia pred 2,6 milióna rokov: Rhinocerotidae (nosorožcovité), Cervidae (jeleňovité), Suidae (sviňovité), Elephantidae (slonovité), Bovidae (turovité), Castoridae (bobrovité), Equidae (koňovité) a Hyaenidae (hyenovité).