Čo nás čaká:
Na našu pomoc tentokrát čakajú sadenice. Pracovať budeme už pre CITO makačov známom mieste na Ekofarme Ostrov na Veľkolélskom ostrove neďaleko Komárna.
Cieľom je, aby sa návštevníci chráneného územia Dunajských luhov cítili príjemne a upevňovali si vzťah k prírode, či už si vyberú z existujúcej ponuky ekoturistických aktivít, alebo tu chcú len tak slobodne tráviť svoj voľný čas.
A my, kešeri spolu s ochranármi k tomu môžeme opäť výrazne prispieť.
Piatkové CITO je na základné prípravy, kde by sme urobili odkôrnenie a opálenie častí, ktoré pôjdu do zeme. Následne ich roznesenieme ku sadeniciam.
V sobotu a v nedeľu nás čaká takmer stovka sadeníc s prácou:
- príprava miesta- okopanie okolo sadenice, zamulčovanie kôrou
- príprava kolov - pripravené budú 2,5 m agátové koly hrúbky 10-15 cm
- osadenie konštrukcie - išlo by o klasickú trojuholníkovú konštrukciu, ktorá sa dáva okolo stromov
- vŕtanie dier (ak sa nám ich nepodarí pripraviť pred CITO eventom)
- osadenie kolov a ich prepojenie na vrchu (na prepojenie použijeme tie najtenšie koly prepílené na polovicu)
- oplotenie – nastrihanie pletiva a obalenie konštrukcie
- podľa potreby a chuti aj polievanie sadeníc
Veľkolélsky ostrov nesie meno podľa blízkej osady Veľký Lél, ktorá bola nazvaná podľa maďarského vojvodcu Lehela alebo Léla, popraveného v Nemecku v 10. storočí.
Osada Veľký Lél aj ostrov samotný sú dnes súčasťou obce Zlatná na Ostrove (Csallóközaranyos).
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1094, keď sa spomína ako Locus Aureus. Všetky tri názvy nám napovedajú, že sa tu už v dávnych časoch získavalo zlato.
Vody Dunaja vytvorili v týchto miestach meander, v ktorého náplavoch sa usádzalo značné množstvo zlata. Dokonca aj dnes ten, kto má šťastie a cit v rukách, môže v piesku z brehu Dunaja vyryžovať pár zlatiniek.
Zlato však dnes nie je hlavné bohatstvo tohto kraja, pre ktoré sa sem oplatí prísť na návštevu. Od hlavnej cesty sa k rieke stáča zregulovaný kanál, ktorý bol kedysi tiež dunajským ramenom. Privedie nás k osade Veľký Lél, ktorá sa kedysi pýšila farmou, krásnym parkom a do okolia rozvoniavajúcim liehovarom.
Dnes je z neho len ruina s komínom, bohužiaľ, nie jediná, a v osade je obývaných pár posledných domov. Miestni tu chovali kravy, kone, ovce, pestovali obilie a kukuricu. Samotný ostrov bol prístupný len cez brod, preto bol vhodným a bezpečným pasienkom pre domáce zvieratá.
V čase povodní, keď sa ostrov neraz ocitol takmer celý pod vodou, poskytovali štvornohým obyvateľom útočiská lúky na pevnine v okolí dediny.
Vlhké lúky a pasienky, ktoré sa u nás dali v minulosti nájsť na nížinách v okolí všetkých väčších riek, boli veľmi rozšírené, pretože svojou úrodnosťou dokázali uživiť stáda domácich zvierat po celý rok. Neustály prísun úrodného bahna z Dunaja zabezpečoval rýchly rast trávy a širokolistých bylín.
Voda v ramene v minulosti nerušene tiekla, ale po reguláciách v 80-tych rokoch 20. storočia zostala prevažnú časť roka stojatá. Rameno postupne od brehov zarastalo ostricami a vŕbami. Veľkolélske lúky lemované mohutnými topoľmi a hlavovými vŕbami však zostali zo strany ochrany prírody nepovšimnuté. Na Slovensku sú v súčasnosti tieto vzácne spoločenstvá biotopom mnohých ohrozených druhov (napr. chrobákov a motýľov) a, samozrejme, jedinečnej panónskej vlhkomilnej flóry.
Po všeobecnom úpadku živočíšnej výroby však začali veľmi rýchlo zarastať burinou a inváznymi rastlinami prinášanými riekou. Netrvalo by dlho a ostrov by sa zmenil na nepoznanie. Našťastie bol však v rokoch 2004 – 2005 ako súčasť Chráneného vtáčieho územia SKCHVU007 Dunajské luhy zaradený do európskej siete chránených území Natura 2000. Ostrov je aj samostatným Územím európskeho významu SKUEV0183 Veľkolélsky ostrov s rozlohou 328,65 ha.
Tento krok priniesol širšie možnosti ochrane prírody aj hospodáreniu na ostrove. Starostlivosť o Veľkolélsky ostrov, v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR a miestnymi obyvateľmi, zabezpečuje Bratislavské regionálne ochranárske združenie – BROZ.
V rámci viacerých projektov financovaných zo zahraničných fondov, Európskej únie, národných aj súkromných zdrojov bolo vybudované unikátne partnerstvo, do ktorého sa postupne zapojili aj vodohospodári, lesníci a miestni farmári.
V roku 2006 sa podarilo prenajať a vykúpiť väčšinu plochy ostrova do rúk ochrany prírody. To umožnilo novým správcom zaviesť mnohé opatrenia, ktoré viedli k zlepšeniu stavu ochrany viacerých typov biotopov na ostrove.
Eventové SWG
Bude. Uzávierka na drievka sa bude počítať podľa počtu WA logov do 19. 7. 2020.
Iné:
Parking je bezplatný.
Pri parkingu sa nachádza bufet.
Pes je povolený na celom ostrove.
Máš možnosť si aj zaplávat v Dunaji.
Prosím zabezpeč si vhodnú obuv a oblečenie - kliešte možné! Dodžiavaj pitný režim a možno tiež využiješ krém na opaľovanie, plavky, uterák, ale aj repelent či dokonca stan.