Prva keška dolnozemplínskej obce Falkušovce. Nachádza sa pri hasičskej zbrojnici Dobrovoľného hasičského zboru Falkušovce.
Obec Falkušovce
(maď. Falkus) obec na Slovensku v okrese Michalovce, ležiaca uprostred Východoslovenskej roviny, na východnom agradačnom vale rieky Ondava, v nadmorskej výške okolo 104 m n. m.
K obci sa viažu archeologické nálezy z paleolitu, neolitu a zo strednej doby bronzovej. V rokoch 1953 – 1954 zaregistroval Karel Andel v polohe Pod Dričkami kultúrne bližšie nezaradený eneolitický materiál a na základe nálezov z polohy Hercecká moľva zaradil obec do skupiny lokalít s prítomnosťou pamiatok zo záveru doby bronzovej až začiatku doby halštatskej. V polohe Pri Osade bola v profile hliniska objavená prerušená kultúrna vrstva s črepovým materiálom z doby halštatskej a doby rímskej. V roku 1961 objavil Jozef Paulík počas archeologického prieskumu v tamojšej tehelni zlomky nádob dáckeho rázu.
Prvá písomná zmienka o Falkušovciach pochádza z nedatovanej listiny Jágerskej kapituly z 13. storočia, v ktorej oznamuje kráľovi Ondrejovi III., že pozvala šľachtica MIkuláša v jeho dedine Falkušovce na riešenie sporu s iným šľachticom. V písomnostiach sa vyskytuje pod názvom Folkus, Falkos.
Obec patrila zemanom, neskôr viacerým zemepánom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Obec sa zapojila do cholerového povstania v roku 1831. Väčšina jej obyvateľstva konfesijne prislúchala ku gréckokatolíckej cirkvi – v roku 1831 obec obývalo 468 gréckokatolíkov a len 39 rímskokatolíkov.
Vývin názvu obce
Názov obce pochádza z osobného mena Falkuš
Pamiatky
- Gréckokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z roku 1779. Obnovou prešiel v roku 1927. Interiér chrámu je zaklenutý pruskými klenbami, záver konchou. Jeho zariadenie pochádza z rokov 1925-1927. Fasády chrámu sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nárožné zaoblenia, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.
Zdroj: Wikipédia