Prírodná rezervácia Bralce
Unikátna prírodná rezervácia Bralce sa nachádza na úpätí Panskej hory v Štiavnických vrchoch. Jej najvyšším bodom je Panský vrch (Kečka), ktorý láka na túru už z diaľky. Je to veľmi krásna, i keď menej známa lokalita neďaleko obce Hliník nad Hronom.
Rezerváciou vedie cca 5km dlhý okružný náučný chodník, ktorý začína v obci Lehôtka pod Brehmi, časti Mlyn. Náučný chodník vás prevedie tými najzaujímavejšími miestami v oblasti Panskej hory.
Trasa náučného chodníka je spočiatku nenáročná, vedie najskôr lesnou cestou, ktorá sa ale rýchlo mení na skalnatý terén. Chodník prechádza aj okolo niekoľkých chránených jaskýň Veľká jaskyňa, jaskyňa pod Kečkou a Tmavá jaskyňa.
Čakajú na vás aj veľmi zaujímavé úseky s výstupom po železných lištách s reťazami pomedzi mohutné skaliská. Nebudú chýbať ani najrozličnejšie skalné útvary ako prepadliská, skalné ihly, kaňony, skalné okná či moria vzniknuté z dávnej ťažby kameňa.
Geológia miesta Bralce - Ryolit
Oblasť sa nachádza v ryolitovej kope, ktorá bola prekrytá mladšími ryolitovými tufmi. Hustá ryolitová láva nevytvára lávové prúdy, ale vytlačené kopy, homole či dómy a ihly. Ryolity boli prekryté mladšími ryolitovými tufmi. Eróznodenudačné procesy ich len v nedávnej dobe vypreparovali. Ryolity majú často fluidálnu textúru, ktorá ukazuje smer tečenia lávy.
Ryolit je jemnozrnná hornina vulkanického pôvodu vyznačujúca sa svojou pórovitosťou. Je však tvrdý a má vysokú odolnosť voči poveternostným vplyvom a mrazu. Býva prevažne svetlej, najčastejšie sivej, alebo ružovej farby. Zaujímavá je jeho vlastnosť, že zvetrávaním nadobúda odtiene červenej. Má vysoký obsah SiO2 a obsahuje minerálne zrná kremeňa, živca a tmavej sľudy.
O jeho vznik sa postarali treťohorné sopky (pred 12 mil.rokmi) (Vtáčnik, alebo Markov vrch), ktoré vznikli na okrajoch Štiavnického stratovulkánu. Láva, ktorá z nich vytekala bola hustá, pomaly sa roztekala a po stuhnutí vytvárala mohutné oblé telesá, tzv. kopy.
Na Slovensku sa ryolity vyskytujú hlavne v regióne stredoslovenského vulkanického poľa, vznikali vo finálnej fáze vulkanickej činnosti – jastrabská formácia. Najvýznamnejšie lokality v Štiavnických vrchoch sú Stará Kremnička a Hliník nad Hronom, v Pohronskom Inovci to je Nová Baňa a Žarnovica. Ryolity sú známe i zo Zemplínskych vrchov.
Ryolit má široké použitie, hlavne na hrubé kamenárske výrobky, pemza do ľahčených stavebných hmôt, perlity na výrobu expandovaného perlitu.
Zvetrávanie hornín:
Je rozpad alebo zmena horniny v jej prirodzenom stave alebo prirodzenej polohe prostredníctvom fyzikálnych, chemických alebo biologických procesov. Počas procesov zvetrávania dochádza k prenosu rozloženého alebo zmeneného materiálu v bezprostrednej blízkosti vystavenia horniny, ale hmotnosť horniny zostáva na mieste.
Zvetrávanie je proces, pri ktorom sa hornina rozpúšťa, opotrebováva alebo rozbíja na menšie kúsky. Skaly, minerály a pôda zvyčajne menia svoju štruktúru pod vplyvom určitých environmentálnych síl. Biologická aktivita, ľad a vietor spôsobujú opotrebovanie kameňa a pôd.
Akonáhle je hornina oslabená a rozdrobená zvetrávaním, je pripravená na eróziu. Erózia nastáva vtedy, keď sa kamene a sedimenty zachytia a premiestnia inde, ľadom, vodou, vetrom alebo gravitáciou.
Rôzne faktory ovplyvňujú typ poveternostných vplyvov a frekvenciu, v ktorej tento proces prechádza horninou. Minerálne zloženie horniny určuje stupeň zmeny alebo dezintegrácie. Textúra horniny ovplyvňuje aj typ zvetrávania, ktorý ju pravdepodobne ovplyvní. Napríklad jemná hornina je náchylnejšia na chemickú zmenu, ale menej náchylná na fyzikálnu degradáciu. Vzor zlomenín a trhlín v skale môže poskytnúť dokonalú príležitosť pre preniknutie vody. Výsledkom je, že zlomené horninové masy budú s väčšou pravdepodobnosťou trpieť poveternostnými vplyvmi ako monolitické štruktúry. Počasie tiež riadi typ a stupeň zvetrávania tým, že ovplyvňuje pravdepodobnosť cyklov zmrazovania a rozmrazovania a chemických reakcií. Chemické zvetrávanie je pravdepodobnejšie - a účinnejšie - v tropickom a vlhkom podnebí.
Typy zvetrávania:
Mechanické zvetrávanie alebo fyzikálne zvetrávanie rozbije horninu fyzicky. Ide o fyzickú dezintegráciu hornín na malé kúsky. Jedným z najbežnejších javov tohto typu zvetrávania je zmrazenie alebo zamrznutie mrazu. Voda sa dostane do trhlín v skalných lôžkach. Keď voda zamrzne, expanduje a trhliny sa otvárajú trochu viac. Postupom času kusy kameňa padajú zo skalnej steny a balvany sa rozpadajú na menšie skaly a štrk.
Ďalším typom fyzického zvetrávania sú soľné kliny. Vietor, vlny a dážď môžu mať vplyv aj na skaly, pretože sú to fyzické sily, ktoré vyžarujú horninové častice, najmä po dlhú dobu. Tieto sily sa kategorizujú ako mechanické zvetrávanie, pretože uvoľňujú tlak priamo a nepriamo na skaly, čo spôsobuje, že horniny sa zlomia. Toto zvetrávanie je tiež spôsobené tepelným namáhaním, ktoré je dôsledkom zmršťovania a expanzie na skalách spôsobených zmenami teploty. Kvôli expanzii a kontrakcii sú horniny rozbité na malé kúsky.
Organické alebo bilogické zvetrávanie sa vzťahuje na rozpad hornín v dôsledku pôsobenia živých organizmov. Stromy a iné rastliny môžu opotrebovať kamene, pretože prenikajú do pôdy, a keďže ich korene sa zväčšujú, na skaly sa vytvára väčší tlak, ktorý spôsobuje, že sa trhliny otvárajú čoraz viac.. Nakoniec rastliny úplne rozbijú kamene. Niektoré rastliny tiež rastú v trhlinách v skalách, čo vedie k tomu, že sa trhliny stávajú väčšími a rozpadajú sa v budúcnosti.
Chemické zvetrávania nastáva, keď sú horniny opotrebované chemickými zmenami. Prirodzené chemické reakcie v skalách časom menia zloženie hornín. Pretože chemické procesy sú postupné a plynulé, mineralogia hornín sa časom mení, čo spôsobuje, že sa rozpúšťajú a rozpadajú.. Chemické premeny nastávajú vtedy, keď voda a kyslík interagujú s minerálmi v horninách a vytvárajú rôzne chemické a zložené reakcie prostredníctvom procesov, ako je hydrolýza a oxidácia. V dôsledku toho sa v procese tvorby nových materiálov vytvárajú póry a trhliny v horninách, čím sa zvyšujú sily rozpadu..Niekedy sa dážď môže zmeniť aj na kyslé dažde, keď sa zmieša s kyslou depozíciou v atmosfére. Kyslé usadeniny vznikajú v atmosfére v dôsledku spaľovania fosílnych palív, ktoré uvoľňujú oxid dusnatý, síru a uhlie.
Kyslá voda v dôsledku zrážok (kyslé dažde) reaguje s minerálnymi časticami horniny, ktoré produkujú nové minerály a soli, ktoré môžu ľahko rozpustiť alebo rozpadnúť zrná horniny.. Chemické zvetrávanie závisí najmä od typu horniny a teploty. Napríklad, vápenec je náchylnejší trpieť týmto ako žula. Vyššie teploty zvyšujú rýchlosť chemického zvetrávania.
Skalná brána:
Je prírodný geomorfologický tvar, vzhľadom pripomínajúci bránu či most. Skalné brány vznikajú eróziou hornín, ktorá z rôznych dôvodov postupuje v nižšej časti skalného bloku rýchlejšie. Jedným zo znakov skalnej brány je, že jej dno sa nachádza v úrovni okolitého terénu. Ďalším typickým znakom skalnej brány je to, že cez ňu preteká alebo v minulosti pretekal vodný tok, alebo bol skalný útvar využívaný človekom ako most.
Táto skalná brána vznikla perforáciou skalnej hmoty, ktorej dno se nachádza približne v úrovni okolitého povrchu. Perforácia skalnej hmoty sa konala selektivným zvetráváním (mechanickým a chemickým) v klastických a rozpustných sedimentárnych horninách. Vyvíjala sa prehlbováním výklenkov a deštrukciou horniny pozdĺž zvislých puklín a rozsadlín.
Skalné prepadlisko:
Predstavuje rôzne veľkú negatívnu formu reliéfu, jamu prirodzeného alebo umelého pôvodu. Často vznikajú na križovaní tektonických štruktúr, systémov puklín a trhlín. Ide o veľmi rýchle zŕutenie nadložia do montánneho suterénu. Mávajú najčastejšie lievikovitý tvar. Na dne lievika sa niekedy nachádza otvor, ktorým je spojené s podzemnými priestormi.
Typy prepadlísk:
a, zrútené kolapsové b, korózne c, subsidenčné d, zrútené e, aluviálne (ponorové)
Jaskyňa:
Je prírodný podzemný dutinový priestor, ktorý vzniká buď v krase rozpúšťaním, vymieľaním, resp. zvetrávaním materskej horniny, vo vulkanických horninách ako dutina po plynoch, alebo na pobreží pôsobením prílivových vĺn (abrázna jaskyňa). Štúdiom jaskýň sa zaoberá odvetvie geomorfológie - speleológia. Jaskyne sú tvorené geologickými procesmi, ktoré môžu ešte obsahovať kombinácie chemických procesov, tektonických síl a atmosférického pôsobenia.
Podzemná dutina boli vytvorená rozpúšťaním hornín a neskôr sa rozširovala opadávaním hornín vo vnútry jaskyne. Časť jaskyne vznikla zosunutím horninového bloku.
Jedná sa o konsekvenčno-rozsadlinovo-rútivá jaskyne s rôznymi dĺžkami od 4 do 58 metrov vytvorených v ryolitoch v nadmorskej výške cca 450mnm.
Kamenné more:
Je rozsiahla plošná balvanová pokrývka (chaotická kumulácia skál) na temene horských chrbátov a na svahoch. Väčšinou je výsledkom rozpadu skalných odkryvov, postupného hromadenia a gravitačného premiestňovania úlomkov hornín na svahoch. Kamenné moria môžu mať podobu súvislých plôch pokrytých kameňmi či väčšími balvanmi až blokmi, pretiahnutých kamenných prúdov a riek z neveľkých kockovitých kameňov sopečného pôvodu či kamenných stád (redšie skupiny balvanov). Delí sa na autochtonné (pôvodné) a na alochtonné (zavlečené z iného miesta).
Blokové sutiny pri upäti ryolitového telesa názorne dokumentujú procesy rozpadu ryolitových lávových foriem. Mohutný súbor kamenných blokov vznikol účinkom zvetrávania v periglaciálnych podmienkach. Pro pohľade zhora môžeme názorne vidieť gravitačné triedenie balvanov. Kamenné more je budované červenkastým až fialovým ryolitom vrchnomiocénneho veku. Vzhľadom na vysoký obsah kremeňa prevláda pomalé obrusovanie jednotlivých balvanov.
Skalná ihla:
Je prírodný geomorfologický útvar a štruktúrne denudačný tvar reliéfu, ktorý je špecifickým typom skalnej veže. Je to vysoký a často tiež štíhly stĺp so zahroteným vrcholom. Vzniká identicky ako skalná veža, tj. v dôsledku mechanickej erózie postupným rozrušovaním a deštrukciou horniny. Zvláštnym typom skalnej ihly je sopečný útvar známy ako lávová ihla.
Podmienky potrebné na zalogovanie:
Ak chcete logovať túto keš je potrebné zodpovedať nasledujúce otázky a odpovede poslať mne na e-mail v profile. Odpovede na otázky nájdete na uvedených súradniciach pre jednotlivé zastavenia na zeleno značenom turistickom chodníku prírodnej rezervácie Bralce. Súradnice pod stromami a v skalnatom teréne nemusia byť presné a signál tu dosť skáče, tak sa riaďte popismi k jednotlivým úlohám:
Q1: Skalná brána: N 48° 31.984 E 018° 48.625:
A, Pozorujte povrch stien/stropu skalnej brány. Ako vyzerá? Je hladký, vystupujú tam ostré hrany? Skús na základe pozorovania napísať, aké činitele sa podieľali na vzniku brány?
B, Skús mi opísať farbu a štruktúru ryolitových kameňov nachádzajúcich sa na strope brány?
Q2: Skalné prepadlisko: N48°31.935 E18°48.750:
A, Pozorovaním sklaných prepadlísk na vrchu Kečky mi napíš o aký typ prepadliska sa jedná?
B, Aký typ zvetrávania je možné pozorovať na okrajoch prepadliska?
Q3: Jaskyne pod Kečkou: N48°31.911 E18°48.753:
A, Koľko jaskýň je možné pozorovať po zlezení z vrcholu Kečky po železnom mostíku a obrých schodoch a krátkej odbočke vľavo a ako sa volajú?
B, Čo tvorí podklad podlahy prvej jaskyne pod Kečkou? Do akého typu zvetrávania tento proces zaraďujeme? (stačí pohľad zvonka do jaskyne)
Q4: Kamenné more: N 48° 31.737 E 018° 49.050:
A, Akou horninou je tvorené kamenné more nachádzajúce sa na uvedených súradniciach?
B. Pozorovaním kamenného mora mi napíš, či je možné pozorovať postupné obrusovanie horniny? Akým typom zvetrávania k nemu došlo na tomto mieste?
Q5: Skalná ihla: N 48° 31.705 E 018° 49.098:
A, Napíš mi prevažujúcu farbu ryolitu skalnej ihly?
B, Akým spôsobom táto skalná ihla vznikla?
Q6: Fotka:
Pridaj fotku z ľubovolného geologického miesta, ktoré ťa na náučnom chodníku zaujalo.
Keš kľudne logujte, nemusíte čakať na potvrdenia správnych odpovedi. Ak odpovede budú nesprávne, alebo neúplne, budem Vás kontaktovať emailom. Pokiaľ Váš email nepríde do 3-och dni po logu, log bez upozornenia mažem.
