1. Prvá hypotéza je pravdepodobne tradovaná legendou, resp. povesťou o pašovaní koní, ktoré vraj zbojníci a zlodeji osady Malý Slavkov, pašovali z Poľska, na územie Spiša. Táto legenda môže mať svoj základ v skutočnosti, že v 13. storočí, viedla hranica s Poľskom neďaleko Kežmarku, v oblasti medzi Strážkami a Spišskou Belou.
2. Druhá hypotéza hovorí o značnom cirkevnom vlastníctve niekdajšieho územia obce, na ktorom sa nachádzal veľký košiar s chovom oviec a produkciou syra, podľa ktorého dostala obec maďarský názov - Kiss- Szálok.
3. Tretiu hypotézu môžeme postaviť na historickej skutočnosti hranice s Poľskom, ktorá viedla v blízkosti mesta Kežmarok. Vychádza z historickej listiny, napísanej v roku 1235 (správa Jána Beňka). Ján Beňko tvrdí, že je nevyhnutné predpokladať, aj keď na to nemáme písomné doklady, že v tom čase okrem iných, existuje už aj Kežmarok, ktorý bol osídlený už koncom 12. storočia a patril pod zvrchovanosť uhorského štátu. Ďalej tvrdí, že v 13. storočí existovali záseky v oblasti Strážiek, ktoré sa spomínajú už v kežmarských listinách z rokov 1251 a 1269. V súvislosti s Kežmarkom sa tu spomína aj dedina Malý Slavkov, ktorá leží v jeho blízkosti. Doc. PhDr. Ivan Chalupecký vo svojom diele "Kežmarok" spomína, že osadu Malý Slavkov založili ako jednu z hraničných osád, akou bola aj osada Strážky a osada na Michalskom vŕšku, ležiaca v tesnej blízkosti Kežmarku. Dedina Malý Slavkov bola teda osadou
kráľovských strážcov hraníc, ktorí ju založili. Súvislosťou jej založenia je aj skutočnosť, že svätý Michal Archanjel je patrónom obce a miestneho kostola a kráľovskí strážcovia hraníc si svätého Michala uctievali ako svojho nebeského patróna. Pohraničná obec Malý Slavkov vznikla pravdepodobne ako obec strážcov - villa speculatorom, súčasne s obcou na Michalskom vŕšku na začiatku 13. storočia, ale spomína sa už v roku 1251.
Najstaršia zachovaná písomná zmienka, týkajúca sa Malého Slavkova, je listina napísaná v roku 1275, v ktorej sa spomína Štefan, syn Cheneho, ktorý požiadal prepošta Jakuba o prepísanie listiny Muthmera o darovaní pozemku a kúrie, nachádzajúcej sa blízko rieky Poprad pri dedine svätého Michala Archanjela.
V roku 1700 prešiel majetok Malého Slavkova pod vlastníctvo mesta Kežmarok. V roku 1832 vypukol v dedine veľký požiar. Názov dediny sa počas histórie menil. Niektoré názvy boli podobné, avšak písané v inom jazyku, iné sa celkom líšili od dnešného pomenovania.
Jednotlivé názvy obce:
1251 Zlolok, 1347 Zlauckfolua, 1361 Vila Sancti Michaelis, 1434 Kiszalok, 1449 Slawkndorff, 1773 Kis-Szalok, 1786 Kisch-Sálok, Klein-Schlagendorff, 1808 Malý Slawkow, 1892 Kisszálók, 1895 Kisszálok, 1898 Kisszalok, 1907-1920 Kisszalók, 1920 až po súčasnosť Malý Slavkov.
Rímskokatolícky kostol sv. Michala.
Prvé zmienky o kostole sú známe z roku 1499 a 1520. Pôvodný chrám bol po požiari (1832) v roku 1835, prestavaný v klasicistickom štýle. Neskôr bol úplne zbúraný a na jeho mieste bol v roku 1844 - 1847, v klasicistickom štýle postavený terajší, murovaný kostol. Bývalý hlavný, v súčasnosti bočný, neskorobarokový oltár z 2. polovice 18. storočia zdobí socha sv. Michala Archanjela, patróna miestneho kostola a obce. Kostol má neskororenesančný reliéf, interiér je zahnutý pruskými klembami, fasáda je klasicisticky upravená termálnymi oknami a pilastrami. Na súčasnom hlavnom oltári je socha svätého Michala zobrazená v póze, ako nohou šliape hlavu hada - diabla a kopiou ju pripichuje k zemi. Sv. Michal má na hlave prilbu a na chrbte rozpäté krídla. V hornej časti oltára je Najsvätejšia trojica. Oltár pre kostol kúpili obyvatelia Malého Slavkova, manželia Ján a Anna, na počesť ktorých sú po bokoch oltára sochy sv. Anny, matky Panny Márie a svätého apoštola Jána s knihou. Obrazy krížovej cesty, umiestnené po stenách kostola, sochy Panny Márie, sv. Jozefa a sv. Antona Paduánskeho, sú tiež kúpené obyvateľmi Malého Slavkova. Okrem už spomínaných oltárov, sú v kostole ďalšie dva oltáre. Starší z nich, ktorý je umiestnený v pravej strane kostola, je bočný oltár zasvätený Panne Márii, s obrazom z druhej polovice 18. storočia (olej na plátne - 1783), ktorý zobrazuje Madonu s Ježiškom. V ľavej strane je umiestnený druhý bočný oltár, ktorý bol zhotovený z milodarov členov Spolku svätého ruženca, majstrom Švidroňom z Levoče. Je to oltár Božského Srdca Ježišovho, ktorého socha je na ňom umiestnená. Na chóre je inštalovaný organ, vyrobený firmou Gebruder Rieger s dvoma napísanými rokmi - Viedeň 1873 a Paríž 1878. Interiér kostola zdobia veľmi pekné nástenné maľby, ktorých autorom je majster Július Adam (1922). Na strope sú tri veľké obrazy. Prvý sa nachádza nad presbytériom a zobrazuje udalosť Poslednej Pánovej večere, ako symbol ustanovenia Eucharistie. Druhý obraz nad priestorom lode, zobrazuje Ježišovu reč na hore, počas verejného účinkovania v Palestíne. Tretí obraz, namaľovaný nad chórom, zobrazuje sv. Cecíliu, hrajúcu na organe a spievajúcu spolu s anjelmi. Na prednej strane, po bokoch hlavného oltára sú namaľované dva obrazy. Prvý (vľavo) znázorňuje obetu veľkňaza Melchizedecha, druhý (vpravo) je zobrazením obetovania Izáka jeho otcom Abrahámom.
Vo zvonici kostola sú inštalované tri zvony. Najväčší - sv. Michal, bol z milodarov obyvateľov Malého Slavkova, uliaty v roku 1924 v Trnave majstrom Aloisom Kurbelom. Je na ňom nápis, že zvoní na Božiu slávu. Druhý zvon sa volá Mária a bol takisto uliaty v roku 1924 v Trnave majstrom Aloisom Kurbelom. Tretím zvonom je tzv. "cingalka", resp. "umieračik", ktorý nie je datovaný.
Prístup ku keške bude pre Vás jednoduchší, keď po vstupe do dediny budete sledovať modrú cykloznačku. (C). A ďalej už podľa súradníc v listingu.