Žakovce.
Žakovce (maďarsky: Izsákfalva, nemecky: Eisdorf) sa spomínajú v listinách v roku 1209 ako prvá obec na Spiši vôbec. Jej pôvodné meno bolo Villa Isaac, Izákova dedina. Z toho pochádza aj slovenský názov Žakovce (Izákovce).
Obec patrila do Spoločenstva spišských Sasov, od roku 1412 do Provincie XI spišských miest nezaložených Poľsku. Okolo roku 1465 ju dostal šľachtický rod Zápoľských. Obec bola osídlená nemeckým obyvateľstvom. Po roku 1945 dostala obec úplne nové obyvateľstvo.
Život v Žakovciach pulzoval už od najstarších čias predhistorickej doby. Do dejín Žakovce vstupujú a s nimi aj celý Spiš – listinou uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209.
Jej pôvodné meno bolo Villa Isaac – Izákova dedina. Tento názov dedina dostala pravdepodobne po svojom zakladateľovi Izákovi. Neskôr bola premenovaná na Izákovce, Ižakovce až napokon na Žakovce. V období, keď bola obec osídľovaná Nemcami dostala názov Eisdorf – čo v preklade znamená Ľadová dedina. Obec patrila do Spoločenstva spišských Sasov, od roku 1412 do Provincie XI spišských miest nezaložených Poľsku. Okolo roku 1465 ju dostal šľachtický rod Zápoľských. Život ľudí v Žakovciach bol veľmi pestrý, poznamenaný mnohými udalosťami a aj veľmi ťažký. Štruktúra obyvateľstva sa v obci v dôsledku historických i politických zmien niekoľkokrát zmenila. Pôvodní obyvatelia museli svoju obec opustiť, ich príbytky osídľovali prevažne ľudia, ktorí sem prichádzali z okolitých a zamagurských obcí, ktoré pripadli Poľsku. V roku 1955 prišli do tejto obce ľudia, ktorí boli násilne vysídlení zo svojej rodnej obce Blažov a Žakovce sa im nedobrovoľne stali ich druhým domovom. Stretli sa tu ľudia z rôznych regiónov, s rozdielnou národnosťou, náboženstvom, nárečím a kultúrou. Ak si porovnáme osudy pôvodného obyvateľstva tejto obce a osudy prevažnej časti terajšieho obyvateľstva , dôjdeme k záveru, že boli veľmi podobné. Podrobnejšie sa o živote ľudí žijúcich v našej obci, o živote nás všetkých, o historických, politických, ekonomických či náboženských udalostiach môžete dočítať v knihe “Osemstoročné Žakovce”, ktorá bola vydaná pri príležitostí 800-tého výročia prvej písomnej zmienky o obci Žakovce, ktorá je zároveň najstaršou obcou na Spiši.
Už len celková dispozícia a okná na veži pripomínajú ranogotický pôvod Kostola sv. Mikuláša v obci Žakovce. Stredovekú podobu výrazne zmazala baroková prestavba v 18. storočí.
Kostol postavili niekedy okolo roku 1300 ako ranogotické jednolodie s predstavanou západnou vežou. Samotná obec sa spomína v listinách už v roku 1209 ako villa Isaac - Izákova dedina a patrila do Spoločenstva spišských Sasov.
V 40. rokoch 18. storočia sa uskutočnila veľká prestavba v barokovom štýle, po ktorej kostolík prišiel o takmer všetky stredoveké architektonické detaily. Loď i presbytérium dostali nové klenby i okná, veža bola zastrešená prilbovou strechou s lanternou.
Zo stredovekého kostolíka sa zachovali okrem obvodových múrov predovšetkým ranogotické združené okná na veži doplnené kružbou. Vo veži sa spomína gotický zvon z roku 1453.