Vitaj v osade Magurka, ktorá je súčasťou obce Partizánska Ľupča a je bývalou baníckou osadou s bohatou históriou. Leží v nadmorskej výške 1080 m. Nachádza sa v krásnom prírodnom prostredí Nízkych Tatier v závere Ľupčianskej doliny pod vrcholkami Latiborskej hole (1648 m.n.m.), Ďurkovej (1749 m.n.m.), Chabencom (1955 m.n.m.).
Magurka bola založená už v 14. storočí v rámci baníckeho podnikania v jej okolí. S dolovaním zlata sa započalo asi v roku 1250. Vtedy to bolo ešte v súkromnom vlastníctve. Neskôr bola Magurka vlastníctvom obce a jednotlivcov, lenže vydolované zlato sa muselo odovzdávať do cisárskej pokladne. Za vlády Márie Terézie prešlo dolovanie zlata do rúk štátu. Ľupči zostali vo vlastníctve tri štôlne. V roku 1835 sa otvorili nové šachty - Ritterstein a Kilian v roku 1848 štôlňa Ruseger. Zlato sa dolovalo podľa starého systému, vodné stupne a ručné vymývanie, neskôr vymývanie strojné. V roku 1860 sa tu začali stavať domy a v roku 1888 tu pracovalo 250 baníkov. V tom istom roku objavili na Magurke antimón. Ročne sa tu vyťažilo 10-11 kg zlata, také isté množstvo striebra a 3000 - 4000 m3 antimónu.
Najväčšia bola šachta Kilian - 3 km dlhá, Ruseger merala 1600 m, Ritterstein 1400 m. Ostatné boli kratšie. Vyrobený materiál sa odvážal do Ružomberka, len neskoršie postavili lanovú dráhu od štôlní ku vstupom. Táto zdĺhavá práca bola príčinou, že výroba bola oveľa drahšia ako výnosy z ťažby a tak v roku 1923 zastavili ťažbu navždy. Stroje previezol štát do Banskej Štiavnice, budovy sa odpredali a tak na Magurke ostalo len pár rodín. V roku 1928 mala Magurka 20 domov a 75 ľudí. Mimoriadne vzácnym objektom je banský kostolík. V jeho veži sa zachoval dodnes aj obrovský rapkáč, ktorý bolo počuť široko - ďaleko. Kedysi ním zvolávali baníkov do práce a ohlasovali koniec "šichty", ale používali ho aj pri iných príležitostiach.
Zdroj: http://www.mineraly.sk/
Nachádzaš sa na Močidle, v blízkosti štôlne Ritterstein, ktorá je najväčšou štôlňou na Močidle, dlhou až 1250 m. Steny má vystužené kamenným murivom a pomenovaná bola podľa komorského grófa Augustína Rittersteina. Štôlňa nafárala magurskú žilu vo výške 1330 m.n.m. a bola v prevádzke aj v poslednom období ťažby na Magurke.Koľajnicová dráha bola vybudované v roku 1871. V tejto štôlni boli veľké prívaly vody, ktoré sa využívali na napájanie magurského vodovodu. Ten sa začína pri ústí štôlne Ritterstein. Na rozdiel od iných štôlní je na halde množstvo vzoriek kremeňa s arzenopyritom a pyritom, na povrchu sú časté čierne povlaky oxidov arzénu.
Táto keška je našou prvou aj s Doubleboy56 a Mex1000 a bola vyrobená z lásky k Magurke, kde pobývame veľmi radi a milujeme to tu. Chceli sme, aby ste si tu pri hľadaní kešiek užili zábavu a krásy tohto nádherného kraja.
Ak môžeš, tak dones si vlastné pero.