História schodov je históriou o dlhovekosti sama o sebe, o neustálom napodobňovaní rovnakej konštrukcie a funkcie. V schodiskách sa ovšem skrýva omnoho viac, než je na prvý pohľad zrejmé. Možno sa pýtate, čo sa vôbec dá povedať o schodiskách.
Schodiská sa nachádzajú doslova v akejkoľvek budove, či už starovekej alebo modernej. Ale tiež ich môžete nájsť aj v perfektnom súznení s prírodou. Zdá sa, akoby sme sa bez tejto konštrukcie nedokázali pohnúť, rovnako ako sa nevieme pohnúť bez kolesa. Presne ako keď prvá opica zistila, že dokáže rozbiť orech pomocou kameňa, musel existovať aj prvý staviteľ schodísk – človek, ktorý ako prvý položil kameň na kameň alebo postavil rebrík, aby sa dostal na vyššie položené miesto. Bola táto chvíľa jedna z tých, pri ktorých si náš druh môže povedať „heuréka“? Alebo to bol taký zjavný krok, že viacerí jednotlivci z rôznych civilizácií bez akejkoľvek možnosti vzájomného kontaktu naňho prišli nezávisle? Bola to samotná príroda, ktorá ich naviedla vďaka podobným tvarom, ktoré neskôr ľudia iba napodobnili?
Milióny rokov predtým, ako prišli ľudia a začali objavovať svet okolo seba, si planéta Zem vytvorila očarujúce schodiská po svojom. Stačí, keď si pozriete záber na nádherný Obrov chodník v Severnom Írsku. Je to oblasť vytvorená z približne 40 000 vzájomne do seba zapadajúcich čadičových stĺpov. Je výsledkom dávnej sopečnej činnosti približne spred 50 miliónov rokov, preto ho uvádzame ako príklad dômyselného, prepracovaného schodiska v prírode.
Obrov chodník, pobrežie kraja Antrim, Severné Írsko
Už od samého počiatku dejín mohli prirodzene vznikajúce schodiská poskytovať dostatok inšpirácie pre ľudské konštrukcie. Ale čo nás ľudí viedlo k budovaniu našich vlastných? Jasnou odpoveďou je geologické nebezpečenstvo. Veď napokon, vždy sme museli hľadať riešenia ako zvládnuť fyzické prekážky, ak sme chceli získať prístup k vyššie položeným miestam. Tisícky rokov predtým, ako sa schody využívali vnútri domov, sa budovali v prírode, aby tak poskytovali prístup na vzdialené miesta, najmä v horách alebo na ostrovoch.
Oveľa viac udivujúca je naša vynaliezavosť, naša schopnosť znova nachádzať, prispôsobovať schodiskové konštrukcie všetkým možným priestorom a rozmerom a rozšíriť ich po všetkých kontinentoch.
Nie je jednoduché písať o niečom, čo je všeobecným architektonickým prvkom, najmä keď vieme, že schody môžu mať rôzne formy. Najzákladnejší tvar schodísk sa nachádza vo forme rebríka alebo šplhacej tyče. Tieto typy konštrukcií sa používali od obdobia neolitu a často sa stavali, aby chránili pred inými ľuďmi a divokou zverou, pretože sa dali ľahko odložiť a skryť.
Staroveký rebrík, ruiny kultúry Anasazi blí zko Los Alamos, Nové Mexiko
Na oddelenie domu od zeme sa tieto používali taktiež v tropických krajinách, kde si ľudia stavajú chatrče mierne nad zemou, aby ich domovy ostali v bezpečí v prípade záplav. Bolo to práve v Mezopotámii a Egypte, kedy sa začali objavovať prvé rovné schodiská, ktoré sa stavali, aby poskytovali prístup na horné poschodia.
Neskôr počas obdobia klasického staroveku sa začínajú stavať grécko-rímske zložité schodiská – špirálové, kľukaté a dvojstupňové schodiská. Tvar špirály bol ideálny, pretože šetril miesto, a hoci staršie príklady sa datujú až z 5. storočia p. n. l., len v dôsledku prelomového dizajnu Trajánovho stĺpu sa práve tento typ schodísk stal trendom v rímskej architektúre. O niekoľko storočí neskôr začali stredovekí architekti experimentovať so všetkými druhmi dynamických tvarov, ale až renesanční umelci boli tí, ktorí zašli ešte ďalej. Renesanční umelci a architekti začali budovať väčšie schodiská, aby zvýšili potenciál schodiska ako architektonickej konštrukcie, čo viedlo k prepychovým barokovým a manieristickým schodiskám, všetky s dramatickým nárastom v samotnom objeme.
A keď sa už zdalo, že schodiská viac nemôžu byť zložitejšie, objavili sa dvojité točité schodiská. Prekrásnym príkladom je schodisko v zámku Chambord vo francúzskej oblasti Loire Valley. Hovorí sa, že ho navrhol Leonardo da Vinci. Dvojité točité schodisko umožnilo hosťom, služobníctvu a kráľom pohybovať sa súčasne nahor a nadol schodmi bez toho, aby sa ich cesty skrížili.
Zá mok Chambord v Loire Valley, Francúzsko (1519 – 1547)
Obdobie renesancie (14. až 17 storočie) len umocnilo eleganciu a zložitosť schodiskovej architektúry. Toto obdobie znamenalo oživenie starogréckej a starorímskej kultúry, preto umelci a architekti zašli v symbolizme ešte o krok ďalej. Prevažovali veľké okrúhle a točité kamenné schody. Tieto schody sú známe aj ako schodisko cti a boli navrhnuté tak, aby vytvorili prechod od prízemia k takzvanému piano nobile (alebo hornému poschodiu) čo najpríjemnejšie a najzábavnejšie, ako to bolo možné. Najviac ich ovplyvnili konštruktéri divadiel, ktorí vnímali schodiská ako niečo, čo má vzbudzovať dojem moci, úspechu a osvietenia.
Po tisícky rokov boli schody fyzickou reprezentáciou moci, úspechu a osvietenstva. Od staroveku až po súčasnosť nieslo schodisko často dôležitý význam:
- symbolicky schodiská akoby nabádali k ceste.
- Schodisko môže byť priechodom, ktorý spája akékoľvek dve veci, či už miesta, myšlienky alebo stavy bytia.
- Ak niekto vychádza po schodoch, tá cesta je pravdepodobne pozitívna,
- avšak ak niekto schádza po schodoch, tá cesta môže byť negatívna, zmätočná alebo deprimujú
Rembrandtova maľba Filozof (1632)
Ale aj matematici sa začali zaujímať o tvar schodov!
Približne v roku 1200 matematik Leonardo Fibonacci objavil jedinečné vlastnosti Fibonacciho postupnosti, známej tiež ako zlatý rez. Postupnosť čísiel (0, 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, 21, 34), ak ich vyjadríte vizuálne, vytvára špirálu. Zlatý rez sa používal na dosiahnutie vyváženosti a krásy v mnohých renesančných maľbách a sochách, Leonardo da Vinci bol tiež jedným z umelcov, ktorí ho používali. Takmer každé točité schodisko tvorí túto postupnosť, čo znamená, že ak sa naň pozeráte z určitého uhla, vytvárajú ilúziu nikdy nekončiaceho schodiska.
Schodisko Bramante, Vatikán (1505)
Všetci vieme, že hlavná funkcia schodiska je hlavne pragmatická: urýchľuje výstup a zostup, t. j. urýchľuje prístup k vyššie položeným miestam. Ale pamätáte si, povedali sme, že v schodiskách sa skrýva viac, než je na prvý pohľad zrejmé? Literatúra, filmy a maľby sú často zdrojom obraznosti spojenej so schodmi a využívajú schodiská v mnohých umeleckých stvárneniach kvôli ich výnimočne symbolickej moci. Niektoré z najznámejších filmových scén uvádzajú významné kinematografické momenty na schodoch alebo v ich blízkosti, aby tým zdôraznili význam scény a vzbudili tak monumentálnosť, prekvapenie, eleganciu a krásu.
Odviate vetrom (1943)
Ale vďaka svojej dvojakosti môžu schody vzbudzovať strach a hrôzu a práve preto často tvoria scénu pre vraždy! Krása schodov tkvie v tom, že dokážu oboje, nadchnúť krásou alebo priniesť hypnotizujúcu hrôzu.
Klasika Alfreda Hitchcocka, film Vertigo (1958)
Už sme spomenuli schody v prírode a schody ako symboly a metafory vnesené do umeleckej tvorby, ale čo také nerealizovateľné schody, ktoré nemôžu existovať ako skutočné objekty?
Príroda inšpirovala architektov po celom svete k tvorbe udivujúcich konštrukcií, ale existujú aj konštrukcie, ktoré sa vymykajú zákonom prírody. Preto matematici objavili miesta, kde môžu existovať aj nerealizovateľné konštrukcie: v maľbách alebo snových svetoch. Takým príkladom je litografia M. C. Eschera, vytvorená v 1953. Je nazvaná Relativita, pretože každý uhol schodiska závisí od polohy subjektu v priestore. Jednotlivé uhly spolu tvoria nerealizovateľné schodisko.
Relativita, M.C Escher (1953) a Penrosove schody (1958)
Schody vo filmoch sú pre umelcov jediná šanca, ako zostrojiť a oživiť schody, ktoré nie je reálne postaviť v skutočnom živote. Popretie zákonov prírody je výstrednosť, ktorú dokážu poskytnúť len filmy a špeciálne efekty.
Architektonické plánovanie spojené so schodiskom spája formu a funkciu, horný a spodný priestor. Avšak schody sú vždy obmedzené limitmi ľudského tela, čo je aj dôvodom, prečo sa za posledných pár tisíc rokov zásadnejšie nerozvíjali.
Vo svojej obsiahlej analýze schodísk John Templer, profesor architektúry v Inštitúte technológií v Georgii, taktiež odkazuje na výskum, ktorý bol vykonaný pred dvadsiatimi rokmi a venoval sa pošmyknutiam, zakopnutiam a pádom na schodoch. V skutočnosti nie je možné prehliadnuť epidémiu úmrtí a zranení spojených so schodmi a jeho vplyvné knihy prispeli k zvýšeniu povedomia o tejto problematike.
Vnímate schody ako zloduchov? Jednoznačne predstavujú skutočnú prekážku pre univerzálny prístup, čo je veľká výzva, ktorej musia čeliť mnohí architekti. Napríklad ako vytvoriť schodisko, ktoré je prístupné pre všetkých? Rampy sú jedným riešení a môžu byť užitočné, ale zároveň môžu byť aj veľmi klzké. Zatiaľ čo sa na celom svete objavujú nové riešenia ako napríklad stoličkové výťahy a iné dvíhacie technológie, ktoré umožňujú ľuďom pohybovať sa po tradičných schodoch, architekti taktiež prepracovávajú konštrukciu schodov tak, aby boli použiteľné aj pre starších ľudí a ľudí s postihnutiami.
Do devätnásteho storočia predstavovali schody jedinú možnosť, ako sa dostať na vyššie položené miesta, a dokonca aj teraz sú schody potrebné vo všetkých budovách, aby poskytovali bezpečný východ v prípade núdze. Ak sa pozrieme do budúcnosti, už teraz je jasné, že moderní architekti sa pri dizajne schodísk musia začať sústrediť na prístupnosť, preto si myslíme, že môžeme povedať, že schodiská budú naďalej dôležitou súčasťou budov, a to aj vo veľmi ďalekej budúcnosti A toto nás čaká v budúcnosti schodov: robiť ich menej nápadné, maskovať ich menej prepychovými tvarmi, aby sme mali pocit, že po nich kĺžeme a nie lezieme. Hybridné verzie schodov a rámp presne ako na nižšie uvedenom obrázku sa začínajú objavovať čoraz viac a začnú sa stávať normou.
Dizajn dokonca aj tých najjednoduchších z nich je zložitý a vyžaduje si veľké znalosti, zručnosť a vynaliezavosť. Schody môžu byť konštrukciou, ktorá prináša estetický obdiv a zdroj všeobecnej inšpirácie, ale tiež môžu byť konštrukciou, ktorá sa navrhuje s väčšou opatrnosťou, aby poskytovala ochranu a univerzálny prístup. Budúcnosť vyžaduje rôzne využitie schodov a od architektov sa očakáva, že dotiahnu funkčnosť a univerzálny prístup na ďalšiu úroveň. A každý z nás by mal urobiť krok k tomu, aby sme sa nemuseli šplhať!
zdroj: internety