Keška

Nachádzate sa pri ceste spájajúcej Žarnovicu a Partizánske. Auto môžete oparkovať priamo na lokalite, je tam odbočka na lesnú cestu. V odkryvoch popri tejto lesnej ceste môžete pozorovať vrstvy pieskovcov nižnobocianskeho súvrstvia variabilnej hrúbky, ktoré sa usadzovali v karbóne v prvohorách v riečno-jazernom prostredí.

Pôvodná oblasť usadzovania nie je presne určená, na svoje súčasné miesto boli tieto horniny presúvané počas vrásnenia, keď vznikal celý karpatský oblúk.

Podmienky logovania

Earthcache nemá fyzický logbook kde sa môžete zapísať. Aby ste mohli zalogovať návštevu, musíte zodpovedať na nasledovné otázky a zaslať mi odpovede na profilový e-mail, alebo cez message centrum.

Zalogovať môžete okamžite po odoslaní odpovedí, nemusíte čakať na potvrdenie ich správnosti. Dodržuje prosím následnosť: 1) poslanie odpovedí na úlohy; 2) logovanie.

1. Pozorujte horniny na lokalite. Popíšte mi ich farbu, usporiadanie (vrstevnatosť, sklon vrstiev).
2. Aká je zrnitosť pieskovcov? Je rovnomerná, alebo sa mení?
3. Aká je veľkosť zŕn? Sú pozorovateľné voľným okom?

Fotografia nie je súčasťou úloh, ale ako dôkaz návštevy mám právo o ňu požiadať, tak ako je to uvedené v Help Centre.

• Poprosím teda o fotku Vás, alebo vašej osobnej veci takým spôsobom, aby ste boli jednoznačne identifikovateľný na lokalite.

Tríbeč

Na západnom okraji stredoslovenského vulkanického poľa, medzi Pohronským Inovcom a Vtáčnkom sa rozprestiera pohorie Tríbeč, ktorého vznik priamo nesúvisí so sopečnou činnosťou. Patrí medzi tzv. "jadrové pohoria" a jeho základ tvoria veľmi staré, pred- a prvohorné horniny.

Mapa pohoria s výrezom študovanej oblasti.

V juhozápadnej časti pohoria (od Zobora približne po Skýcov) prevládajú horniny prevažne žulového (granitového) zloženia a prvohorného veku, v okrajových častiach pokryté druhohornými usadeninami rôzneho zloženia a veku, od pieskovcov a kremencov až po vápencové a dolomitické horniny (tzv. obalová séria). Severovýchod, nazývaný aj rázdielska časť, tvoria opäť prvohorné horniny avšak nie vyvreté, ale rôzneho stupňa premeny, ako fylity, svory a amfibolity. Obal je taktiež tvorený druhohornými sedimentami.

Geologická mapa pohoria. Legenda:

• Zoborská časť:
• A - Granitové horniny
• B - Mylonitizované granitové horniny
• C - Sedimenty triasu
• D - Sedimenty jury
• E - Sedimenty kriedy
• Rázdielská časť:
• F - Horniny kryštalnika
• G - Sedimenty prvohôr
• H - Sedimenty druhohôr

Severovýchodný okraj pohoria, klin mezi Vtáčnikom a Inovcom približne v trojuholníku Veľké Pole, Malá Lehota a Župkov, je z petrologického hľadiska zaujímavá časť. Na pomerne neveľkej ploche je možné nájsť horniny rôzneho veku a zloženia, od prvohorných pieskovcov cez druhohorné vápence a dolomity až po vyvreté andezity treťohorných sopiek. Keška vás privedie k pieskovcom, ktoré sú zaraďované do ipoltickej skupiny hronika, presnejšie do nižnobocianskej formácie a patria k najstarším hornimám tejto časti pohoria.

Nižnobocianske súvrstvie

Hronikum, alebo "chočský príkrov", na rozdiel od krížňanského príkrou, nemá definovanú oblasť pôvodu, je takzvaný bezkoreňový príkrov. Jeho spodné vrstvy sú tvorené ipoltickou skupinou - komplexom hornín sedimentárneho pôvodu. Ich hrúbka dosahuje miestami až 2 500 metrov. Je zložená z dvoch súvrství - staršieho, nižnobocianskeho súvrstvia a mladšieho, malužinského súvrstvia.

Schéma príkrovovej stavby Západných Karpát.

Nižnobocianske súvrstvie je najspodnejšia (najstaršia) časť hronika. Pomenovanie nesie po obci Nižná Boca, ktorá leží priamo na tomto súvrství. Jeho maximálna hrúbka dosahuje 500 metrov a rozšírené je na severných svahoch Nízkych Tatier, ako aj v Tríbeči, Malých Karpatoch, Považskom Inovci, v severnej časti Braniska a z vrtov bolo dokázané aj v podloží stredoslovenských vulkanitov.

Horniny nižnobocianskeho súvrstvia.

Súvrstvie je tvorené prevažne pieskovcami rôznej veľkosti zŕn, s tendenciou zväčšovania veľkosti úlomkov vo vyšších vrstvách. Jednotlivé vrstvy bývajú často prekladané tenkými vrstvičkami ílových bridlíc. V zložení prevláda kremeň, miestami tvoria až polovicu objemu horniny. Živce sa podieľajú na zložení približne 20 % a zvyšok pripadá na iné minerály, alebo bližšie nešpecifikované úlomky rôznych hornín.

Horniny nižnobocianskeho súvrstvia.

Zo zloženia, ako aj z výskytu zuhoľnatených zvyškov rastlín sa predpokladá, že nižnobocianske súvrstvie sa vyvíjalo v príbrežnej zóne, pravdepodobne v delte rieky, ústiacej do mora.

Cache

You are on the road connecting Žarnovica and Partizánske. You can park your car directly on site, there is a crossing to the unpaved road. In the outcrops next to this road, you can observe layers of sandstones of the Nižná Boca Formation of variable thickness, which sedimented in the Carboniferous period of Paleozoic in the river delta environment.

The original sedimentation area is not precisely determined, these rocks were moved to their current location during the Alpine orogeny, when the entire Carpathian belt was formed.

Logging conditions

EarthCache does not have a physical logbook. In order to log a visit, you must answer the following questions and send me the answers through my profile e-mail, or through Message center.

You can log immediately after sending the answers, you don't have to wait for confirmation of their correctness. Follow this sequence please: 1) sending answers; 2) log.

1. Observe these rocks. Describe please their color, layers...
2. What is the grain size distribution? Is it same on the whole rock, or it is changing?
3. Are the grains observable to the eye?

Photography itself is not a part of tasks, but I can request it as a proof of visit, as stated in Help Center.

• So, I kindly ask you a photo of you, your navigation device, your XWG... Just something that clearly identifies you on the site.

Tríbeč

Tríbeč is a mountain range in central Slovakia. It lies on the western edge of the Central Slovakia volcanic field, between the Pohronský Inovec and Vtáčnik mountains, but it is not of volcanic origin. It consists mainly of very old, Proterozoic and Paleozoic rocks.

Map of Tríbeč.

In the south-western part of the range (from Zobor to Skýcov) rocks are predominantly of granite composition and Paleozoic age, in the marginal parts covered with Mesosoic sediments of various composition and age (from sandstones and quartzites to limestone and dolomitic rocks). The northeast part of Tríbeč, called Rázdiel, is also formed by Paleozoic rocks, but by various degrees of metamorphism, such as phyllites, schists and amphibolites. The envelope is also covered by Mesozoic sediments.

Geological map of Tríbeč. Legend:

• Zobor part:
• A - Granitic rocks
• B - Mylonitized granites
• C - Triassic sediments
• D - Jurassic sediments
• E - Cretaceous sediments
• Rázdiel part:
• F - Crystalline rocks
• G - Paleozoic sediments
• H - Mesozoic sequences

The northeastern edge of the mountain range, the wedge between Vtáčnik and Inovec approximately in the triangle Veľké Pole - Malá Lehota - Župkov, is an interesting part from the petrological point of view. Rocks of various ages and compositions can be found in a relatively small area, from Paleozoic sandstones through Mesozoic limestones and dolomites to igneous rocks of Tertiary volcanoes. Cache will take you to the sandstones, which are part of the Ipoltic group, more precisely to the Nižná Boca formation and are the oldest rocks of this part of Tríbeč.

Nižná Boca formation

Hronikum, or "Choč nappe", unlike the Krížna nappe, does not have a defined area of origin, it is the so-called rootless nappe. Its lower parts are formed by an ipoltic group - a complex of rocks of sedimentary origin. Their thickness reaches up to 2,500 meters. It consists of two formations - the older, Nižná Boca formation and the younger, Malužiná formation.

Western Carpathian nappes

The Nižná Boca Formation is the lowest (and oldest) part of the hronikum nappe. It is named after the village of Nižná Boca, which lies directly on the formation. Its maximum thickness reaches 500 meters and is widespread on the northern slopes of the Low Tatras. Smaller occurrences are in Tríbeč, Malé Karpaty, Považský Inovec and in the northern part of Branisko.

Nižná Boca formation rocks.

The formation is formed mainly by sandstones of various grain sizes, with a tendency to increase the size of fragments in higher layers. The individual layers are often interspersed with thin layers of clay shales. The composition is dominated by quartz, sometimes forming up to half the volume of the rock. Feldspars about 20% of the composition and the rest falls on other minerals, or fragments of various, not specified rocks.

Nižná Boca formation rocks.

From the composition, as well as from the occurrence of plant remains, it is assumed that the Nižná Boca Formation developed in the delta of the river, which flows into the sea.

Zdroje/sources

• Vysvetlivky ku geologickej mape Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny
• Geologická mapa Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny
• Hók, Pelech, Teťák, Németh, Nagy: Outline of the geology of Slovakia (W. Carpathians)
• Vozárová, Vozár: Litostratigrafická charakteristika mladšieho paleozoika hronika