Tríbeč
Na západnom okraji stredoslovenského vulkanického poľa, medzi Pohronským Inovcom a Vtáčnkom sa rozprestiera pohorie Tríbeč, ktorého vznik priamo nesúvisí so sopečnou činnosťou. Patrí medzi tzv. "jadrové pohoria" a jeho základ tvoria veľmi staré, pred- a prvohorné horniny.
Mapa pohoria s výrezom študovanej oblasti.
V juhozápadnej časti pohoria (od Zobora približne po Skýcov) prevládajú horniny prevažne žulového (granitového) zloženia a prvohorného veku, v okrajových častiach pokryté druhohornými usadeninami rôzneho zloženia a veku, od pieskovcov a kremencov až po vápencové a dolomitické horniny (tzv. obalová séria). Severovýchod, nazývaný aj rázdielska časť, tvoria opäť prvohorné horniny avšak nie vyvreté, ale rôzneho stupňa premeny, ako fylity, svory a amfibolity. Obal je taktiež tvorený druhohornými sedimentami.
Geologická mapa pohoria. Legenda:
- Zoborská časť:
- A - Granitové horniny
- B - Mylonitizované granitové horniny
- C - Sedimenty triasu
- D - Sedimenty jury
- E - Sedimenty kriedy
- Rázdielská časť:
- F - Horniny kryštalnika
- G - Sedimenty prvohôr
- H - Sedimenty druhohôr
Severovýchodný okraj pohoria, klin mezi Vtáčnikom a Inovcom približne v trojuholníku Veľké Pole, Malá Lehota a Župkov, je z petrologického hľadiska zaujímavá časť. Na pomerne neveľkej ploche je možné nájsť horniny rôzneho veku a zloženia, od prvohorných pieskovcov cez druhohorné vápence a dolomity až po vyvreté andezity treťohorných sopiek. Keška vás privedie k pieskovcom, ktoré sú zaraďované do ipoltickej skupiny hronika, presnejšie do nižnobocianskej formácie a patria k najstarším hornimám tejto časti pohoria.
Nižnobocianske súvrstvie
Hronikum, alebo "chočský príkrov", na rozdiel od krížňanského príkrou, nemá definovanú oblasť pôvodu, je takzvaný bezkoreňový príkrov. Jeho spodné vrstvy sú tvorené ipoltickou skupinou - komplexom hornín sedimentárneho pôvodu. Ich hrúbka dosahuje miestami až 2 500 metrov. Je zložená z dvoch súvrství - staršieho, nižnobocianskeho súvrstvia a mladšieho, malužinského súvrstvia.
Schéma príkrovovej stavby Západných Karpát.
Nižnobocianske súvrstvie je najspodnejšia (najstaršia) časť hronika. Pomenovanie nesie po obci Nižná Boca, ktorá leží priamo na tomto súvrství. Jeho maximálna hrúbka dosahuje 500 metrov a rozšírené je na severných svahoch Nízkych Tatier, ako aj v Tríbeči, Malých Karpatoch, Považskom Inovci, v severnej časti Braniska a z vrtov bolo dokázané aj v podloží stredoslovenských vulkanitov.
Horniny nižnobocianskeho súvrstvia.
Súvrstvie je tvorené prevažne pieskovcami rôznej veľkosti zŕn, s tendenciou zväčšovania veľkosti úlomkov vo vyšších vrstvách. Jednotlivé vrstvy bývajú často prekladané tenkými vrstvičkami ílových bridlíc. V zložení prevláda kremeň, miestami tvoria až polovicu objemu horniny. Živce sa podieľajú na zložení približne 20 % a zvyšok pripadá na iné minerály, alebo bližšie nešpecifikované úlomky rôznych hornín.
Horniny nižnobocianskeho súvrstvia.
Zo zloženia, ako aj z výskytu zuhoľnatených zvyškov rastlín sa predpokladá, že nižnobocianske súvrstvie sa vyvíjalo v príbrežnej zóne, pravdepodobne v delte rieky, ústiacej do mora.