Vzhľadom na okolité stromy sa môže stať, že Vám zariadenie neukáže presné miesto kešky (slabý GPS signál). Súradnice označujú PRESNÉ miesto skrýše. Pozrite aj fotohint vo fotogalérii, ktorý Vám môže pomôcť s lokalizáciou.
Keška a jej obsah/Cache and its contents: PET, logbook, ceruzka / pencil
Prístupnosť / Accessibility: Neprístupná, ak je sneh / Inaccessible, even snow
Listing (only in SK):
Biskupické rameno je 30-hektárová vodná plocha odstaveného ramena Dunaja pod Slovnaftom. Je približne 4 km dlhé a 20 m široké. Okolo sa rozprestierajú Biskupické lesy.
História Biskupického ramena a Ostrova Kopáč
K histórii tohto ramena patrí, že bolo pôvodne hlavným tokom Dunaja a obklopovalo Ostrov Kopáč. Dnes je odrezané, vody nekomunikujú s Dunajom, vodu doň prečerpávajú z 1,6 km dlhého kanála, napojeného na kanál chladiarenských vôd Slovnaftu.
Biskupické rameno bolo kedysi významnejšie, ako dnes. Spolu s neskorším Jarovským ramenom tvorili hlavný tok rieky, obtekali Ostrov Kopáč a takáto “rozdvojenosť” Dunaja bola zachovaná až do regulácií.
V prirodzených podmienkach pred reguláciou Dunaja menila rieka svoje koryto neustále v snahe o dynamickú rovnováhu vyjadrenú tvarom “sínusoidy” hlavného toku. Nakrátko bol vytvorený priamy hlavný tok pri Biskupiciach - štrkové nánosy vytvárali štrkové lavice, ktoré odsúvali koryto do strán, smerom na V (vojenské mapy z r. 1784) a začala vytvárať novú sínusoidu, vznikli tri nové protismerné zákruty (vtedy bol zárodok neskoršieho Kopáču ešte na ľavej strane rieky). Bolo to obdobie tzv. malej doby ľadovej, obdobia s nízkymi teplotami a vysokou vlhkosťou, keď Dunaj temer každoročne zamŕzal, voda zmývala brehy a ako jeho unášacia sila slabla v dôsledku posúvania naplavenín, zvýšila sa laterálna erózia. Rieka začala silno modelovať terén. Voda sa napokon prevalila do dolného ústia ramena okolo Vlčieho hrdla, podľa historických máp okolo r. 1810. Tak vzniklo jadro ostrova Kopáč, dnes tvorí tento útvar jadro PP Panský diel. Nárazovým presúvaním koryta vznikol v strednej zákrute veľký polkruhovitý štrkový nános – jadro dnešného Kopáča.
Panský diel a Kopáč vznikli teda v rovnakom čase, oba produkty malej doby ľadovej, aj Gajc, Bajdel, Ostrovné lúčky, Draždiak i štrkopieskové elevácie. V rovnakom čase sa formoval aj veľký meander pri Číčove, pozostatkom ktorého je Číčovské mŕtve rameno (prepich v 1798). Neskoršia, tiež rýchla a prudká remodelácia terénu nastala okolo 1830. Pretrhlo sa dnešné Biskupické rameno (vtedy hlavný tok) a vzniklo kratšie koryto, nový hlavný tok (neskoršie Jarovecké rameno). Vzhľadom na krátky čas (pár rokov), čo sa tieto prudké zmeny udiali, sa špekuluje aj o tom, či to nebol umelý prepich (naznačujú to dokonca nejaké mapové náčrty). Do regulácií tvorili tieto dve ramená hlavný Dunaj. Hoci bolo Biskupické rameno ako “bočné koryto”, stále malo dostatočne silný prúd na pohon 10 lodných mlynov, ktoré kotvili v priestore pri dnešnej spaľovni.
Po regulácii Dunaja na strednú vodu (koncom 19. storočia) bolo uskutočnených 18 prepichov, ktoré hlavný tok skrátili o cca. 15 km. Jedným z prepichov bol aj Kopáčsky prepich (v dĺžke 2 km), ktorý oklieštil spojenie tak Jaroveckého, ako aj Biskupického ramena s novým hlavným tokom, ktoré preto sa začali zazemňovať a vysychať. Jarovecké rameno aspoň ostalo v spojení s Dunajom na dolnom ústí, Biskupické rameno v dôsledku vybudovania ľavostrannej hrádze začiatkom 70- tych rokov však vôbec nie a hrozilo jeho postupné zazemňovanie.
V súvislosti s výstavbou šiesteho bratislavského mosta cez Dunaj v rámci budovania diaľnice D4 sa realizuje sprietočnenie (zlepšenie vodného režimu) Biskupického ramena. Na hornom konci sa rameno priamo napojí na rieku Dunaj a dolný koniec bude zaústený do ľavostranného priesakového kanála. V rámci sprietočnenia ramena sa počíta s možnosťou obnovy ďalších dunajských ramien v priestore Rovinka, Dunajská Lužná a Hamuliakovo.
Historické mapy Biskupického ramena a Ostrova Kopáč
Priamy úsek Dunaja medzi Biskupicami a Jarovcami na mape I. vojenského mapovania v roku 1784
Jadro budúceho Kopáčskeho ostrova v zákrute hlavného toku rieky v r. 1823
Ostrov Kopáč v čase svojej najväčšej rozlohy medzi hlavným tokom a Biskupickým ramenom v roku 187
Ostrov Kopáč a priľahlé inundačné územie Dunaja po začatí výstavby Slovnaftu v r. 1955
Spracované na základe článku PIŠÚT, P., TIMÁR, G. 2007: História územia ostrova Kopáč
Mapy: PIŠÚT, P., TIMÁR, G. 2007: História územia ostrova Kopáč
Odkazy na zaujímavé články o Biskupickom ramene a Ostrove Kopáč: