V starostlivosti odborov o aktívny oddych pracovníkov dôležitú zložku predstavuje výberová rekreácia. Pobyt v dobrom rekreačnom prostredí významne prispieva k fyzickému a duševnému osvieženiu pracujúceho človeka. Kolektívna rekreácia tiež má značný kultúrno-politický a výchovný význam, pretože upevňuje družnosť medzi pracujúcimi rôznych závodov.

Pracovníkov na rekreáciu z prihlásených záujemcov vyberá odborový dielenský alebo závodný výbor s prihliadnutím na ich zásluhy. Uprednostňujú sa tí, ktorí pracujú v podzemí.

Odborárska rekreácia sa poskytuje od roku 1948. Prvé rekreačné bezplatné poukazy tuzemskej odborárskej rekreácie závodu pridelili v roku 1949 v počte 30 kusov a odvtedy sa prideľovali každoročne. Ich počet závisel tak od celkového počtu zamestnancov závodu, ako aj od kapacitných možností. Možno povedať, že rozvoj rekreácie od samého začiatku mal relatívne vzostupný trend. K tomu prispel nielen rozvoj systému odborárskej rekreácie, ale aj rozvoj závodnej a podnikovej rekreácie.

Kúpele v Rožňave (objekt vybudovaný pri bývalých železitých kúpeľoch) boli v roku 1942 odovzdané banskému podniku Rimavskomuránskej spoločnosti ako rekreačné stredisko. Táto zotavovňa sa na príkaz oblastného riaditeľa baní a hút a podnikového riaditeľa ŽB od 15. júla 1948 stala banským rekreačným strediskom pre pracujúcich banských závodov v Rožňave a okolí.

Rozvoj závodnej rekreácie sa týmto neskončil. Z iniciatívy ZV ROH v Bani Rožňava, menovite jeho predsedu Pavla Sanisló a riaditeľa závodu Jána Čillíka, sa začala budovať pod vrchom Volovec rekreačná chata, ktorá bola určená výlučne pracujúcim závodu Baňa Rožňava a mala slúžiť pre závodnú rekreáciu dospelých a detí. Tento návrh predtým odsúhlasili aj pracujúci závodu a podporilo ho aj vedenie podniku ŽB. Všetci pracujúci závodu sa zaviazali odpracovať najmenej jednu brigádnickú smenu na stavbe rekreačnej chaty. Výber staveniska pre rekreačné stredisko pomenované Mladý Baník sa uskutočnil 30. septembra 1958 a hneď sa aj začali kopať základy stavby. Pôvodne sa plánovalo, že rekreačná chata bude mať kapacitu 50 lôžok, ale už v priebehu výstavby základov sa zvýšila na 90 lôžok. Výstavba základnej budovy sa skončila v roku 1960 a dostavba garáží v roku 1961. Pracujúci závodu považovali výstavbu rekreačného strediska za svoju vec a s ochotou odpracovali na jeho výstavbe tisíce brigádnických hodín. Výstavbu tohto strediska podporil aj Krajský výbor odborového zväzu v Košiciach, ktorého predsedom v tom čase bol Pavol Pastorek. Jeho zásluhou odbory poskytli finančnú pomoc 1 400 tisíc Kčs. Výstavba rekreačného strediska sa však týmto definitívne neuzavrela. Neskôr jeho rozvoj pokračoval modernizáciou, rekonštrukciami a prístavbou pionierskej klubovne sa rozšírila jeho kapacita, na čo tiež finančne prispeli odbory.

Vybudovaním vlastného rekreačného strediska sa vytvorili podmienky pre široký rozvoj rekreácie dospelých i pionierskej rekreácie.

Po poslednej stavebnej rekonštrukcii malo rekreačné stredisko 34izieb s kapacitou 120 lôžok. Vedľa budovy je postavených 5 chatiek s kapacitou 40 lôžok, ktoré sa využívajú len v letnom období na pioniersku rekreáciu. Kultúrno-spoločenské vybavenie rekreačného strediska pozostáva z klubovne pre asi 20 ľudí a z pionierskej klubovne pre 80 osôb vybavenej spoločenskými hrami, farebným a čierno-bielym televízorom, hracím automatom, gramofónom a pod.

Pred budovou je umelý nekrytý bazén, vybudovaný v roku 1968. Od roku 1977 sa napĺňa termálnou vodou s teplotou 24, 7 C získanou z blízkeho geologického vrtu, ktorý odovzdal závodu v roku 1981 geologický ústav na základe hospodárskej zmluvy. Perspektívne sa uvažuje o tom, že teplý vodný zdroj sa bude využívať aj na rehabilitáciu pracovníkov ŽB. Najprv však treba vybudovať kryté kúpalisko.

Rekreačné stredisko je od námestia Baníkov v Rožňave vzdialené 12 km. V prevádzke je po celý rok, v júli a auguste je však vyhradené pionierskej rekreácii.

V ostatných mesiacoch sa tu rekreuje 40 - 70 pracujúcich a konajú sa tu rôzne iné spoločenské podujatia. Priamy dozor nad prevádzkou rekreačného strediska vykonáva odborový závodný výbor spolu s vedením závodu. Na rekreačnom stredisku sa každoročne počas školských prázdnin v troch turnusoch zrekreuje spolu 360 detí prevažne vlastných zamestnancov závodu ale sčasti aj deti cudzích organizácií, pretože sa tu praktizuje aj výmenná pionierska rekreácia.

Od roku 1982 sa zaviedla aj rekreácia formou putovného tábora s počtom 20 detí v jednom turnuse. Rekreačné stredisko sa využíva aj pre školu v prírode. Tri 21-dňové turnusy sa organizujú v jarnom období a 4 turnusy v zimnom období po 100 žiakov v jednom turnuse.

V roku 1976 sa rozšírila rekreačná základňa závodnej rekreácie prenájmom deviatich štvorlôžkových chatiek v areáli kúpaliska v Šafárikove. Rekreanti sa tu striedajú v týždenných turnusoch počas letných mesiacov.

Celkove sa v závode uplatňujú tieto formy rekreácie:

1. výberová tuzemská a zahraničná rekreácia - poukazy prideľujú odbory

2. podniková rekreácia organizovaná PV odborov v Hrabušiciach a s tým súvisiaca výmenná rekreácia v tuzemských alebo zahraničných podnikových rekreačných strediskách

3. závodná rekreácia organizovaná v rekreačnom stredisku Mladý Baník pod Volovcom

4. závodná rekreácia organizovaná ZV odborov v chatovej základni v areáli kúpaliska v Šafárikove

5. závodná rekreácia organizovaná ZV odborov prostredníctvom cestovných kancelárií s verejnou alebo závodnou autobusovou dopravou

6. detská rekreácia v pionierskych štandardných táboroch (vrátane výmenných v zahraničí) i putovných, ktoré majú popri výchovnom a zotavovacom i poznávací vlastivedný charakter

7. účelová rekreácia (plavecká, rybárska a pod).

Počet účastníkov odborárskej výberovej - tuzemskej i zahraničnej závodnej a podnikovej rekreácie (okrem pionierskej), mal za posledné roky takýto trend:

1971 - 223, 1974 - 180, 1980 - 582, 1981 - 491, 1982 - 431, 1983 - 452, 1984 - 289, 1985 - 366, 1986 - 343