Erb: V striebornom štíte čierny kráčajúci prirodzený medveď v striebornej zbroji. Ide o hovoriaci erb, viažuci sa na najstarší názov obce - Villa Ursi (medvedia dedina).
Napriek tomu, že Iliašovce sa v listinách spomínajú až v druhej polovici 13. storočia, treba predpokladať, že obec má oveľa staršie dejiny. Najstaršie zachované meno Villa Ursi, teda Obec Medveďa, svedčí, že ide o jednu zo služobníckych osád Spišského hradu. Podľa všetkého pôvodní obyvatelia Iliašoviec pomáhali panovníkom a ich sprievodu pri poľovačkách na medveďov, ktorých v tej dobe bolo v rozsiahlych spišských lesoch neúrekom. Po tatárskom vpáde doviedol sem komes Eliáš nemeckých kolonistov, ktorí obec dosídlili. Na vývoj Iliašoviec to malo veľký význam, obec sa stala slobodným mestečkom a jej obyvatelia slobodnými ľuďmi, ktorí mali podiel na výsadách spišských Sasov. Eliáš dal obci aj nové meno, Eliášovce či Iliášovce. V listine z roku 1282 sa uvádza ako Helyasasa – Nemecké Iliášovce. Obec sa prvýkrát písomne spomína v listine z roku 1263, ktorá riešila spor medzi Sasmi z Villa Ursi a obyvateľmi susedných Draviec. V 14. storočí boli Iliašovce veľmi živým mestečkom. Kúpili si majetky Turník a Bicír, vlastný mlyn. V 16. storočí tu prebehla reformácia - vďaka Zemepánom Ilišovciec – Turzovcom, ktorí boli aktívnymi šíriteľmi evanjelickej viery. V roku 1671 sa začala na Spiši masívna rekatolizácia, v dôsledku ktorej katolíci preberali evanjelické kostoly, často násilne. Tak bol prevzatý aj kostol v Iliašoviciach katolíkmi. Počas Tokolyho povstania povstalci kostoly opäť odoberali katolíkom a vracali evanjelikom. Zemepánmi Iliašoviec boli neskôr Csákyovci, ktorí boli katolíkmi, ich tolerancia svedčí, že v ich poddanskej dedine dodnes časť obyvateľstva si zachovala evanjelickú vieru.
Pamiatky
Katolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie
Barokovo-rokokový kostol z rokov 1768-1770, veža a fasády dokončené roku 1799. Jednolodie s polygonálnym uzáverom, sakristiou a predstavanou štvorpodlažnou vežou. Priestory zaklenuté pruskými klenbami. Nad sakristiou je zemepanské oratórium. Fasády sú členené pilastrami. Hlavný oltár je rokokový s baldachýnovým nadstavcom, v interkolumniách sú sochy sv. Petra a Pavla apoštolov, v strede obraz Oplakávania Krista. K oltáru patria dve sochy cherubínov na samostatných podstavcoch, cherubíni držia v rukách večné svetlo v podobe strieborného srdca. Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého, rokokový, baldachýnového typu s bočnými volútami, uprostred reliéf sv. Jána Nepomuckého, po stranách sochy anjelov. Bočný oltár P. Márie je rokokový, pendant k predošlému, v strede pôvodná gotická socha P. Márie typu krásnych českých Madôn. Kazateľnica, spovedeľnica a organ s trojdielnou skriňou sú rokokové pochádzajúce z čias stavby kostola. Na južnej strane presbytéria je empírová mramorová náhrobná doska staviteľa kostola z roku 1810.
Evanjelický kostol
V minulosti sa mnoho ľudí odsťahovalo do Ameriky kvôli veľkej hospodárskej kríze. Tam sa stali členmi Evanjelickej Synody Missourskej myšlienky tejto cirkvi. S ich pomocou v roku 1927 bol postavený terajší evanjelický kostol v Iliašovciach. Pozemok na kostol poskytla zdarma rodina Kleinova.
Sans Souci
Za obcou uprostred barokového parku stál letohrádok zvaný Sans Souci, postavený roku 1775, v roku 1800 - 1810 boli parkové pavilóny, sochy a budovy okrem kaplnky a obelisku zborené. Kaplnka má stredný obdĺžnikový priestor s dvoma bočnými menšími priestormi
Liehovar
V roku 1998 bola čiastočne zrekonštruovaná budova bývalého liehovaru. Dal ju postaviť Štefan Csáky okolo roku 1860. V roku 1952 bol liehovar znárodnený. Svoju činnosť skončil v sedemdesiatych rokoch. V súčasnosti je kultúrnou pamiatkou. Po zániku sa na komín liehovaru prisťahovali bociany, ktoré každoročne prilietajú do svojho hniezda na naklonenom komíne a vychovávajú nové potomstvo.
