Erb: v modrom neskorogotickom štíte nad strieborným ležatým polmesiacom strieborná ľalia
Obec Slatvina patrí k najstarším spišským obciam ako aj k najstarším obciam na Slovensku vôbec. V stredoveku sa spomína prvýkrát pod názvom ZEK, v listine uhorského kráľa Belu IV. z roku 1246. Keď maďarskí hraničiari v 12.storočí prevzali tento kraj v Slatvine mali ústredie: szek, stolicu, preto sa tunajší šľachtici menovali „de Szék“. V 14. - 15. storočí sa v početných listinách vyskytuje najviac v tvare ZEEK, SCEEK, ZYK, SZÉK, čo viedlo niektorých historikov, najmä maďarských, k presvedčeniu, že obec bola kedysi centrom /stolicou/ spišských kopijníkov, údajne maďarských strážcov hraníc. Hoci pôvod kopijníkov nie je doposiaľ presnejšie objasnený, niektoré indície svedčia o tom, že ide skôr o slovanské obyvateľstvo, ktorého pôvod je treba hľadať pravdepodobne na Gemeri. Neskoršie sa v písomnostiach objavuje aj slovanský tvar názvu obce SZLATWIN, ZLATHWINA a od roku 1773 aj SLATVINA.
Zemepánom obce bol do roku 1525 rod Žehrianských z neďalekej Žehry. Po vymretí rodu obec pripadla Zápoľskovcom - vtedajším majiteľom Spišského hradu. Od roku 1638 vlastnili Spišský hrad Čákyovci, ktorí ostali zemepánmi Slatvinej až do roku 1848, t.j. do zrušenia poddanstva.
Katolícky kostol Nanebevzatia P. Márie
Ranogotický z druhej polovice 13. stor. Loď bola upravovaná roku 1800. Jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, pristavenou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou klenbou, ktorej rebrá vyrastajú z okrúhlej prípory, odseknutej v polovici steny. Na severnej strane presbytéria je gotické výklenkové pastofórium s pôvodnými mriežkami. Loď mala pôvodne rovný drevený strop, ktorý roku 1800 nahradili pruskou klenbou. Štvorpodlažná veža so štrbinovými oknami, v poslednom podlaží združené okná a pod dnešnou omietkou je renesančná sgrafitovaná nárožná bosáž. V exteriéri na južnej strane je analyticky prezentovaný ústupkový gotický portál a na východnej stene v priestore malej knižnice nad sakristou mníškové okno. V spodnej časti sú obrazy apoštolov, v horných častiach severnej, južnej a východnej steny sa nachádza pašiový cyklus. Vo víťaznom oblúku sú polpostavy prorokov a spodobenia dvoch uhorských patrónov sv. Štefana a sv. Ladislava. V lodi je v dvoch sondách zachytená Ladislavská legenda. Nad klenbou v lodi v povalovom priestore sa nachádzajú fragmenty provinčne vyznievajúcich neskoro barokových malieb. Hlavný oltár je pseudogotický zo spišskonovoveskej dielne, štyri obrazy na krídlach sú olejomaľby z roku 1905 od maliara Springera. Bočný oltár sv. Mikuláša biskupa, klasicistický zo začiatku 19. stor. kazateľnica je baroková z polovice 18. stor. krstiteľnica kamenná gotická zo 14. stor.Krucifix, polychrómovaná drevorezba z 18. stor. Strieborné cibórium z roku 1704. Zvon z roku 1677. Z pôvodného zariadenia kostola dostali sa dve gotické sochy, sv. Mikuláša biskupa a sv. Jána Krstiteľa do zbierok Nemzeti galérie v Budapešti.
Pri odlove kešky si vychutnajte veľmi pekný výhľad na celú Slatvinu.