Prvá písomná zmienka o obci Spišský Hrušov sa datuje do roku 1253, kedy sa nazývala Kurtues, Kurtueles. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1294 je písomne doložený názov Horusk, Huerusk, v 1360/1364 Hruscfalva,Hruskfalva, Hruskafalva, v roku 1368 Grussov, 1399 Graucza, 1495 Grawss, 1500 Hrussow, 1773 Grossow, 1786 Hrussow, 1927 Spišský Hrušov. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Körtvélyes, Szepeskörtvélyes;nemecky Grausch, Birndorf.
Pamiatky
Kaštieľ Mariássyho
Pôvodne renesančný z roku 1596, v polovici 18. stor. zbarokizovaný a zač. 19. stor. na priečelí upravovaný v klasicistickom slohu. Dvojpodlažná budova s obdĺžnym pôdorysom a trojtraktovou blokovou dispozíciou. Na priečelí stredný trojosový rizalit, členený na prízemí pilastrami a na poschodí pilierovou loggiou. Ústredný vestibul je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. V jednej miestnosti je renesančný vyrezávaný trámový strop, na kartuši mešternice s letopočtom 1596 a iniciálkami. Ťažká, šindľom krytá manzardová strecha.
Katolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Je pôvodne gotický zo začiatku 14 storočia, prestavaný v 17. a 18. stor., renovovaný roku 1900. Jednoloďový s rovným uzáverom, pristavanou sakristiou, bočnou kaplnkou a predstavanou vežou. Presbytérium zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Loď mala pôvodne drevený rovný strop a v 17. stor. bola zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou. Po celej jej dĺžke je pristavaná gotická kaplnka sv. Žofie zo 16 . storočia zaklenutá korýtkovou klenbou, v sakristii je pruská klenba. Interiérová výmaľba je kostola je od Jozefa Hanulu z roku 1896, výskum však potvrdil aj existenciu gotických nástenných malieb. Hlavný oltár je ranobarokový etážový, z konca 17. stor., v stĺpovej architektúre symetricky rozostavané sochy svätcov, uprostred nový obraz sv. Kataríny Alexandrijskej od J. Hanulu z roku 1900. V bočnej kaplnke oltár sv. Žofie, barokový z prvej polovice 18.stor., stĺpová architektúra so štítovým nadstavcom a novým ústredným obrazom sv. Žofie od J. Hanulu. Voľné obrazy: Sedembolestná P. Mária, baroková z prvej polovice 18. stor., Narodenie, neskoroklasicistický z polovice 19. stor., gotická Madona z konca 15. stor. Barokový kalich z obdobia okolo roku 1740. Pacifikál barokový z 18. stor., neskorogotický zvon z roku 1521 od zvonolejára Andreja. Z pôvodného zariadenia kostola dostalo sa gotické cibórium do Budapešti, jeho kópia je z roku 1916 a je v sakristii.
