Erb: Zo spodného okraja červeného štítu vyrastajúca zlatovlasá, zlatým prstencom nimbovaná striebroodetá sv. Katarína v zelenom plášti, oboma rukami pred sebou držiaca veľkú zlatú palmovú ratolesť. Vľavo spoza nej a dolného okraja štítu zlaté ozubené koleso.
Samotná obec vznikla koncom 13. storočia a pod svojím menom vystupuje do dejín až v 14. storočí. Začiatky dnešných Matejoviec siahajú do roku 1277. V roku 1277 vydal uhorský kráľ Ladislav IV. listinu, ktorou daroval Matúšovi les alebo zem zvanú Bela, ležiacu pri Hornáde. V lese teda Matúš založil obec, ktorá sa vtedy volala podľa pôvodného názvu lesa Belá. Pravdepodobne vznikla na dvoch miestach: na kopci, ktorý sa dnes volá Beľany a nižšie pri rieke Hornád. V roku 1326 sa totiž hovorí o vyšnej a nižnej dedine. V roku 1354 sa spomína istý Tomáš z Nižnej Belej, iným menom Matúšova Dedina. V 15. storočí mala dedina viacero zemepánov. V roku 1529 sa uvádzajú ako Matheffalwa, v roku 1553 patrí Spišskej kapitule a viacerým šľachticom, ale od dane bola oslobodená. Od konca 16. storočia tu bol zemepánom Žigmund Paczolt. V 17. storočí sa stávajú zemepánmi Máriássyovci. V rokoch 1854 - 1865 sa konala v obci komasácia. Každý poddaný mohol získať do vlastníctva pôdu, na ktorej pracoval a stať sa samostatným gazdom. Najvýznamnejšou udalosťou 16. storočia bola reformácia. Neobišla ani Matejovce. Zemepáni Máriássyovci, prijali evanjelické náboženstvo. Matejovciach pôvodne nebol kostol ani kaplnka. Kostol dala postaviť rodina Paczolt ešte za čias pred reformácie. V roku 1617 dal Žigmund Paczolt uliať v prešovskej zvonolejárny Juraja Virda veľký zvon a v roku 1638 menší zvon. Zvony však neboli vo veži, ktorú kostol nemal, ale v drevenej zvonici. V roku 1673 prešiel matejovský kostol opäť do rúk katolíkov. V roku 1700 to bol murovaný kostol bez veže. Patrónom chrámu bol sv. Matúš apoštol a evanjelista, svetským patrónom bola rodina Máriássy, ktorá sa o kostol nestarala. Kostol bol bez akéhokoľvek zariadenia, obyvatelia chodili do kostola do Markušoviec. V polovici 18. storočia došlo k zmene patrocínia. V roku 1819 bola už patrónom kostola sv. Katarína Alexandrijská, ktorej oltár mohol vzniknúť okolo roku 1750.
Katolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej - ranogotický, neskôr pri opätovnom upravovaní stratil pôvodný charakter. Čiastočne zachovaná je gotická dispozícia a jedno štrbinové okienko s gotickou mrežou. Jednoloďová stavba s presbytériom s rovným uzáverom, zaklenutým valenou klenbou. Loď má rovný kazetový strop. Fasády sú hladké. Veža predstavaná, strecha sedlová so sanktusníkom. Hlavný oltár je barokový, z prvej polovice 18. stor., drapériového typu , so sochami anjelikov, sv. Štefana, Ladislava a najsvätejšej Trojice, uprostred je obraz sv. Kataríny Alexandrijskej z polovice 18. stor.
