Chtelnická protitanková prekážka
Nočná krvavo červená obloha, silnejúca delostrelecká paľba, hukot i bojové nálety lietadiel začiatkom jari 1945 zvestovali pre obyvateľov Chtelnice blížiaci sa front. I napriek tomu, že porážka fašistov sa ukazovala ako neodvratná, pripravovali sa nemecké jednotky na dôkladnú obranu. Od jesene predchádzajúceho roka bolo do budovania obranného pásma na malokarpatských svahoch a v predpolí zapojené okrem jednotiek Wehrmachtu, vojnových zajatcov a aj miestne obyvateľstvo. Základ opevnení tvorili protitankové priekopy a protipechotné zákopy. Prístupové komunikácie boli prehradené veľkými betónovými blokmi a železnými prekážkami. Tieto boli chránené delostreleckými, mínometnými palebnými postaveniami a desiatkami guľometných stanovísk.
Avšak ani toto zabezpečenie nedokázalo zastaviť na dlhší čas postup jednotiek Červenej armády. Tvrdé boje medzi Smolenicami a Chtelnicou trvali skoro päť dní, až nadránom 6. apríla vstúpili jej jednotky do Chtelnice. Pri bojoch o obec padlo 18 sovietskych vojakov, počet nemeckých obetí nie je známy.
V priebehu uplynulých 76 rokov bola väčšina týchto vojenských objektov pod Malými Karpatmi zničená. Priekopy a zákopy boli z dôvodu obrábania pôdy zarovnané, palebné postavenia zasypané, premiestniteľné betónové a kovové prvky odstránené. Vo väčšom množstve sa zachovali iba mohutné betónové bloky, ktoré tvorili cestné uzávery.
Zvyšok takýchto protitankových prekážok sa nachádza aj pozdĺž hlavnej cesty z Chtelnice do Nižnej. Súbor siedmich betónových blokov o rozmeroch 2x 2 metrov a priemernej výške 1,7m je usporiadaný do tvaru "V". Jeden blok najbližšie k ceste je posunutý a prevrhnutý. Na leteckej snímke je aj po rokoch vidieť ako pôdny príznak sústavu protitankových priekop tiahnúcich sa od betónových blokov na obe strany od cesty.
Schéma umiestnenia betónových blokov _ Priebeh protitankových priekop
Betónové bloky boli postavené po stranách komunikácie, pričom samotná cesta zostala prejazdná. V prípade potreby bolo nutné doplniť zátarasu o improvizovanú barikádu a aktívne brániť.
Uzáver komunikácie tvorili stupňovite usporiadané bloky na každej strane cesty, spoločne vytvárajúce akýsi lievik, širšou stranou obrátený k predpokladanému smeru útoku. Dva bloky, najbližšie k ceste, mali na strane obrancov uzamykateľné výklenky , ktoré slúžili na uloženie trhaviny a rozbušiek.
Pri objekte je urobené posedenie s malou odpočinkovou zónou.