Cykloséria PSBH (Po stopách baníckej histórie) vás dovedie až k nižšie zmienej štôlňi. Po ceste mnoho zaujímavých objektov,ktoréi boli vybudované pre zabezpečenie plánovanej činnosti ťažby
Ložisko Fichtenhübel bolo ťažené v 18. a 19. storočí a pravdepodobne aj skôr drobnými ťažiarmi vo vyšších polohách zo štôlní Krištof a Michal. V roku 1903 baňu otvorila spoločnosť Raky, pričom okrem obnovy starých štôlní začala raziť v roku 1907 dedičnú štôlňu Raky pomocou technickej novinky, pneumatických vŕtacích kladív. V roku 1935 sa v opustenej baní sa pokúsila o kutacie, čiže geologicko-prieskumné práce firma Montania, finančne podporovaná Zbrojovkou Brno (po roku 1939 Podbrezovskými železiarňami), pričom správne stredisko mala v obci Švedlár. Po druhej svetovej vojne bolo ložisko Fichtenhübel nanovo preskúmané Geologickým prieskumom zo Spišskej Novej Vsi, pričom kutacie práce v roku 1951 vykonával aj závod Smolník Spišských železorudných baní Spišská Nová Ves,“ vysvetľuje geológ na dôchodku Marián Jančura, ktorý sa venuje dejinám baníctva.
Železorudné bane Spišská Nová Ves v rokoch 1985 – 1993 na ložisku vyvíjali intenzívnu činnosť, pričom zrekonštruovali banský systém.
Obnovili štôlne Raky, Krištof a Michal na žilách Konštancia, Krištof, Michal a začali s investičnou výstavbou s cieľom vybudovať nový banský závod ako náhradu za zatvárané ložisko Smolník.
„Zámer ukončil vládny program útlmu rudného baníctva
