2. júna 1740 sa v Paríži narodil Donatien Alphonse François, markíz de Sade. Bol autor erotických a sčasti filozofických kníh. Z jeho mena bol odvodený pojem sadizmus. Bol predchodcom Baudelaira, Lautréamonta, surrealistov a ďalších prozaikov, ktorí hľadali inšpiráciu v psychopatológii.
Pôvod
Donatien Alphonse Francois de Sade sa narodil 2. júna 1740 v paláci Condé vo francúzskom Paríži. Pochádzal zo starobylého francúzskeho šľachtického rodu, vďaka čomu vyrastal v bohatstve a prepychu. Už ako štvorročný chlapček sa údajne vyznačoval veľmi svojráznou a neústupnou povahou, preto bol poslaný na prevýchovu k svojmu prísnemu strýkovi. Dostalo sa mu dobrého vzdelania, študoval na parížskom jezuitskom lýceu a neskôr na vojenskej Škole ľahkej kavalérie vo Versailles.
Bol promovaný v hodnosti druhého poručíka Kráľovskej pešej gardy. Mladý šľachtic sa zúčastnil aj "sedemročnej vojny", ale hneď po jej skončení z vojenských služieb odišiel. Okrem jazdy a streľby si v armáde osvojil spôsoby, ktoré prináležali jeho stavu. Arogantný, panovačný a túžiaci po prepychu sa väčšinu času venoval hazardným hrám, výstrednostiam a hýreniu. V roku 1763 sa z dôvodu zhoršenej finančnej situácie oženil s Renée-Pélagie de Montreuilovou, dcérou bohatého sudcu, s ktorou mal tri deti. Divoký Donatien Alphons Francois de Sade nebol dobrým manželom ani otcom. Už krátko po svadbe začal žiť ešte zhýralejším životom ako predtým.
Väzenie, tvorba
V roku 1772 bol za týranie mileniek uväznený a odsúdený na smrť, dostal však milosť. O päť rokov neskôr bol znova odsúdený za pokus o otrávenie, ale jeho žene sa podarilo obnoviť súdny proces a trest smrti zrušiť. Dôverne poznal i slávnu parížsku Bastilu, z ktorej okna vykrikoval revolučné heslá. Za mrežami strávil tento muž časť svojho života (približne 27 rokov) a to nielen z mravnostných, ale i z politických dôvodov. Bol odporcom akýchkoľvek dogiem, zastával sa utláčaných a sympatizoval s osvietenými. Opovrhoval cirkvou a hrdo sa hlásil k myšlienkam ateizmu, čo v tej dobe predstavovalo neodpustiteľný hriech.
Dlhý čas vo väzení si Markíz de Sade krátil písaním svojich diel charakteristických perverzitou, všemožnými neresťami a násilím. Známe sú najmä jeho knihy 120 dní Sodomy (1785), Julietta (1797), Justína (1787) alebo Tajná história Isabelly Bavorskej (1814). Jeho diela však obsahovali tiež filozofické súvislosti, ktoré v tej dobe predstavovali protiklad k sentimentálnej citovosti a cnostiam vyzdvihovaným francúzskym filozofom a spisovateľom Jean-Jacquesom Rousseauom. Markíz de Sade vyjadroval absolútnu revoltu človeka proti akejkoľvek neslobode a útlaku. Značná časť jeho kníh i rukopisov bola zničená jeho najstarším synom.
Duševná choroba a smrť
V roku 1789 bol Donatien Alphonse Francois de Sade prevezený do ústavu pre choromyseľných vo francúzskom Charenton-Saint-Maurice. O rok neskôr bol prepustený a manželka sa s ním rozviedla. V tej dobe sa stretol s Mariou Constance Quesnetovou, s ktorou strávil zvyšok života. V roku 1801 bol znovu uväznený, ale následne ho vyhlásili za duševne chorého a v roku 1803 previezli späť do ústavu v Charentone. Tu dňa 2. decembra 1814 vo veku 74 rokov zomrel.