3. júla 1883 sa v Prahe narodil Franz Kafka, pražský nemecky píšuci modernistický spisovateľ židovského pôvodu, člen tzv. Pražského kruhu (Prager Kreis), jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia. Vzdelaním bol právnik a povolaním úradník poisťovne.
Začiatky
Jeho otec Hermann Kafka pracoval ako obchodný zástupca a veľa cestoval, neskôr sa usadil v Prahe, kde začal predávať oblečenie. Vlastnil galantériu, v ktorej zamestnával 15 ľudí. Ako jej logo používal obrázok kavky. Bol to odolný, duchaprítomný, hlučný, výrečný, silný, zdravý chlap, večne spokojný sám so sebou, no ako podnikateľ vraj veľmi sebecký a arogantný. S autoritatívnym otcom mal Franz komplikovaný a napätý vzťah, čo neskôr ovplyvnilo aj jeho písanie. Známy je viac než stostranový list, ktorý mu venoval. Poukazoval a sťažoval sa v ňom, aké ťažké je ich spolunažívanie, a netajil sa tým, že má z otca strach. Tento list napísal Franz v roku 1919 a nikdy ho neodoslal. Po jeho smrti vyšiel ako samostatné dielo a považuje sa za kľúč k pochopeniu Kafkovej tvorby.
Protikladom bola tichá a plachá Franzova matka Júlia Kafková. Jej rodičia hovorili nemčinou, a tá sa stala aj Franzovým materinským jazykom. Bol jeho srdcu najbližší, komunikovala v ňom celá rodina a on sám po nemecky (i keď ovládal a používal aj češtinu) nielen hovoril, ale aj písal.
Židovský spisovateľ (?)
Kafka pochádzal zo židovskej rodiny, čím dosť trpel. Ako Žid sa necítil, presnejšie neprikladal tomu význam. Židovskú výchovu ukončil v trinástich rokoch obradom bar micva. Nerád navštevoval synagógu. S otcom tam rok čo rok chodil len na štyri najvýznamnejšie sviatky. Sám seba definoval ako ateistu. Názory, či toto vierovyznanie jeho tvorbu ovplyvnilo, alebo nie, sa líšia. Niektorí tvrdia, že áno, iní zasa, že v jeho dielach chýba akýkoľvek náznak toho, že Kafka bol židovský spisovateľ. Kritici tvrdia, že ho výrazne ovplyvnilo vyrastanie v židovskej rodine.
Právnik
Po ukončení základnej školy študoval na gymnáziu a potom v štúdiu pokračoval na Nemeckej univerzite v Prahe. Najprv sa zameral na chémiu, no už po dvoch týždňoch vymenil tento odbor za právo. Nedá sa povedať, že by mu učarovalo, ale potešilo to jeho otca a ponúklo mu možnosť kariérneho rastu. Pozitívom bolo i to, že štúdium práva trvalo dlhšie, čo Kafkovi umožňovalo venovať viac času tomu, čo ho zaujímalo, teda nemčine a dejinám umenia. Pridal sa aj k študentskému klubu, ktorý organizoval rôzne literárne podujatia.
Franz Kafka vyštudoval právo a tomuto povolaniu sa aj venoval. Poviedky začal písať vo voľnom čase. Takto sa vyjadroval i komunikoval najradšej. Či už prostredníctvom poviedok a románov, alebo listov, ktoré posielal svojej rodine a blízkym priateľom. Napísal ich stovky. Otcovi, obľúbenej sestre Otílii (Ottle) či snúbenici Felice Bauerovej.
Anorexia a depresie
Kafkove vzťahy so ženami boli prinajmenšom komplikované. S Felice bol počas približne päťročného vzťahu zasnúbený dvakrát. Komunikovali najmä prostredníctvom listov, stretávali sa viac-menej príležitostne. V čase, keď bol s ňou, mal vraj pomer aj s Margarétou Blochovou, Židovkou z Berlína. Hovorí sa dokonca, že mu porodila syna, o ktorom sa však spisovateľ nikdy nedozvedel. Chlapec ešte v detstve zomrel a sú pochybnosti o tom, či bol vôbec Kafkov.
Zasnúbený bol i s Júliou Wohryzkovou, chudobnou a nevzdelanou hotelovou chyžnou. K svadbe však nikdy nedošlo. Kafkov otec mal k Júlii výhrady pre jej sionistické presvedčenie. Sám Franz mal počas svojho života k sionizmu blízko a niektorí kritici tvrdia, že toto hnutie malo vplyv aj na jeho tvorbu.
V Kafkovom živote sa neskôr objavila jeho priateľka Milena Jesenská, česká novinárka a spisovateľka. Listy, ktoré jej písal, boli neskôr publikované ako Listy Milene. Jeho družkou sa nakoniec stala Poľka Dora Diamantová, dvadsaťpäťročná učiteľka z materskej školy. Pochádzala z ortodoxnej židovskej rodiny a Kafka dúfal, že pri nej unikne spod vplyvu rodiny a bude sa môcť sústrediť iba na písanie. Presťahoval sa s Dorou do Berlína a v tomto období sa venoval štúdiu hebrejčiny.
Tvorba
Počas Kafkovho života bolo uverejnených len zopár z jeho diel. Asi päťdesiat titulov, väčšinou poviedky. K ich šíreniu nemal kladný postoj. Tvrdil, že nikomu nebráni, aby v prípade záujmu diela zachoval, keď už sú tu. No nemal v úmysle zachovať svoju tvorbu pre budúce generácie, skôr naopak. Neprekážalo by mu, keby sa stratili, naopak, zodpovedalo by to jeho pôvodnému želaniu.
O to, že ľudia z celého sveta môžu čítať literárne skvosty Franza Kafku, sa veľkou mierou pričinil jeho blízky priateľ Max Brod. Sám Kafka vraj nechcel, aby sa jeho diela dostali na verejnosť, bol presvedčený, že ľudia by ich nechápali. V testamente vydal pokyn na zničenie všetkých textov. Max Brod však jeho poslednú vôľu odignoroval a Kafkovu tvorbu uverejnil. Kafka totiž zanechal aj druhý testament, v ktorom vydal príkaz iba na zničenie konkrétnych častí jeho diela.
Tvorba Franza Kafku je ťažko zaraditeľná. Jedni ho považovali za realistu, iní za modernistu či absurdistu. Polemizuje sa aj o motívoch a skrytých významoch jeho príbehov. Najbližšie mal asi k existencializmu. Tento umelecký smer bol neskôr jeho tvorbou výrazne ovplyvnený. Mnohí autori sa ním inšpirovali, okrem iných Albert Camus či Jean-Paul Sartre. V anglickom jazyku dokonca vznikol termín „Kafkasque“, ktorý opisoval surrealistické situácie, aké sú v jeho knihách.
Hladovanie a smrť
Na sklonku života mal Franz Kafka v úmysle emigrovať do Palestíny. Priateľ Hugo Bergman ho odmietol hostiť pre obavy, že by deti mohol nakaziť tuberkulózou. Franzov stav sa zhoršoval. V marci 1924 sa z Berlína vrátil do Prahy, kde sa oňho starala rodina, najmä sestra Ottla. Onedlho odcestoval do sanatória pri Viedni, kde 3. júna zomrel.
Príčinou jeho smrti bol hlad. Hrdlo mal v zlom stave a nemohol prijímať potravu. Umelec zostal do poslednej chvíle verný svojmu milovanému povolaniu. Na smrteľnej posteli napísal dielo Umelec v hladovaní, v ktorom opisuje tragédiu v podobe nezáujmu okolia o vyhladovaného umelca v cirkusovej klietke.