14. júla je dňom 233. výročia dobytia Bastily. Oslavuje sa ako francúzsky štátny sviatok a znamenal začiatok Veľkej francúzskej revolúcie.
Význam Bastily
Bastila bola parížska pevnosť postavená v roku 1369 na obranu proti Angličanom v storočnej vojne, od 15. storočia používaná ako väznica. Bastille znamená po francúzsky hrad alebo opevnenie.
Bastilu 14. júla 1789 napadli a dobyli francúzski občania, najmä Parížania, ktorí si mysleli, že z Bastily sú na Paríž namierené delá, ktoré môžu byť použité. Vtedy však už táto pevnosť nemala ako politické väzenie žiadny význam, predstavovala len symbol „Starého režimu“.
Veľká francúzska revolúcia
Francúzska revolúcia patrí medzi kľúčové udalosti moderných európskych dejín, lebo vytvorila symbolický zlom medzi spoločnosťou tradičnou a spoločnosťou občianskou, modernou. Na rozdiel od predchádzajúcich revolúcií viedla k dôslednému odstráneniu vrchnostenského, absolutistického systému z Božej milosti.
Položila tiež ideologické a právne základy občianskej spoločnosti, ktorá spočívala na ústavnom, reprezentatívnom režime a koncepte ľudských práv. Vytvorila štátny model, založený na princípe národnej zvrchovanosti, verejných slobodách a laickom charaktere štátu.
Tretí stav
Štát nezvládol krízy, ktoré mali podobu otvorených nožníc medzi nárokmi absolútnej monarchie a požiadavkami spoločnosti.
Obrovský štátny deficit, ktorý v roku 1789 dosiahol vyše štyri a pol miliardy libier, už nebolo možné zahladiť ďalším zvýšením daní. Posledným predrevolučným ministrom sa tak ponúkalo jediné riešenie - zdaniť majetky privilegovaných stavov - šľachty a duchovenstva
Privilegovaní odmietli poslušnosť a na pomoc si privolali i neprivilegovaný „tretí stav“. V odpore proti monarchistickej svojvôli boli všetci jednotní.
Kráľ nakoniec po viac ako 200 rokoch absolutistickej vlády prisľúbil zvolanie generálnych stavov.
Vedľa spontánnych prejavov nespokojnosti zástupcovia všetkých troch stavov mali možnosť vyjadriť svoju nespokojnosť v tzv. zošitoch sťažností. Najčastejšou požiadavkou na vidieku bolo zrušenie desiatku, feudálnych dávok a štátnych daní, hlavne dane z hlavy a dane zo soli. Na jednej strane v zošitoch sťažností čítame o prejavoch oddanosti kráľovi, ich protipól potom tvorí požiadavka odstránenia kráľovského absolutizmu.
Ústupky
Ľudovít XVI. na jednej strane urobil viacero ústupkov, ktoré sa týkali požadovaných reforiem, priznal stavom právo hlasovať o daniach a pôžičkách, vyslovil sa za slobodu jednotlivca a tlače a za decentralizáciu štátnej správy. Vyjadril tiež prianie, aby privilegovaní pristúpili na zásadu daňovej rovnosti. Naďalej však mal v úmysle udržať hierarchické usporiadanie spoločnosti. Prihliadol tak k požiadavkám liberalizácie, ale odmietol možnosť rovných práv.
Kráľ nariadil zvolať kráľovské zasadanie a na ňom prikázal oddelené sedenie jednotlivých stavov a rozhodnutie Národného zhromaždenia vyhlásil za neplatné. Poslanci Národného zhromaždenia ale odmietli odísť, pričom sa odvolávali na svoje zákonodarné právomoci a dodržanie prísahy.
Politické víťazstvo tretieho stavu sa dovŕšilo. Ľudovít XVI. 27. júna vyzval zostávajúcu časť šľachty a duchovenstva, aby sa pripojila k Národnému zhromaždeniu. Prikazoval to, čo ešte pred štyrmi dňami zakázal. Dňa 9. júla sa zhromaždenie vyhlásilo za Ústavodarné národné zhromaždenie, tzv. Konštituantu. To bola revolúcia parlamentná.
Deklarácia
Sedemnásť článkov Deklarácie práv človeka a občana prijalo zhromaždenie o tri týždne neskôr, 26. augusta. Slávny prvý článok prežije celé storočia: „Ľudia sa rodia slobodní a rovní, obdarení rovnakými právami.“ Je to deklarácia nových spoločenských hodnôt - Sloboda, Rovnosť a Vlastníctvo. Sú to práva prirodzené a neodcudziteľné, ktorých zachovanie má byť cieľom každej spoločnosti.
Deklarácia právne potvrdzovala doterajší priebeh revolúcie. Francúzsko sa podľa nej malo stať konštitučnou monarchiou, kde sa zákon stane vyjadrením všeobecnej vôle, nie vôle jednotlivca, ako to bolo doposiaľ. Dá sa povedať, že bola zásadným krokom na ceste k Ústave z 3. septembra 1791.
Proklamovaná rovnosť občanov pred zákonom i v prístupe k verejným funkciám však bola fakticky porušená už dekrétom z 22. decembra 1789, ktorý delil občanov podľa výšky majetku na aktívnych a pasívnych.
Teror
Počas týchto búrlivých zmien bol zriadený Výbor pre národnú bezpečnosť, ktorý sledoval a vyšetroval osoby a prijímal udania. Bol schválený Zákon o podozrivých osobách, v ktorom bola podozrivá osoba definovaná veľmi široko. Dozorné výbory boli poverené zostavením zoznamov podozrivých osôb. Ďalej bol zreorganizovaný Revolučný tribunál a jeho konanie bolo zrýchlené. V októbri sa konal napríklad proces s kráľovnou a s girondistami. Len za posledné tri mesiace roku 1793 vyniesol 177 rozsudkov smrti.
Za Robespierrovej diktatúry teror pokračoval - Od 10. júna do 27. júla 1794 padlo až 1285 rozsudkov smrti. Revolúcia požierala aj vlastné deti - ozbrojené sily Konventu dobyli radnicu, zaistených poslancov a 21 Robespierrových prívržencov popravili gilotínou ešte ten istý deň a na druhý deň rýchlo popravili aj 70 členov Komúny. Táto udalosť sa nazýva termidorský prevrat. Napriek tomu, že Robespierre mal v Paríži dosť zástancov, všeobecná únava z revolúcie spôsobila, že sa udalostiam už len pasívne prizerali.
Podľa niektorých prameňov si revolúcia vyžiadala až 40 tisíc obetí.
