ROK #295 - Franz Liszt Multi-Cache

Franz Liszt (alebo aj Ferenc Liszt) bol významným hudobným skladateľom, klavírnym virtuózom, dirigentom, učiteľom hudby a filantropom 19. storočia. Skomponoval vyše 700 diel. Pôvod a národnosť Franza Liszta je trochu komplikovaný a súvisí s národnostnou zmiešanosťou obyvateľstva Rakúskej monarchie. Podľa hudobného historika Miroslava Demka bol Liszt pôvodom Slovák. Jeho starý otec sa volal Juraj a podpisoval sa ako List. Jeho otec Adam však začal svoje meno písať maďarským pravopisom Liszt, hoci mal v škole najhoršiu známku z povinnej maďarčiny. Sám Franz Liszt sa označoval za Uhra.

Lisztov otec Ádám Liszt bol úradníkom v službách kniežaťa Mikuláša Eszterházyho, ktorého palác v Eisenstadte navštevovalo mnoho slávnych hudobníkov. Ádám Liszt bol talentovaný amatérsky hudobník, ktorý vedel hrať na violončele, viole, gitare a klavíri a hrával na dvorných koncertoch. Keď mal Franz päť rokov, začal sa živo zaujímať o hru na klavíri. Otec videl synov záujem o klavír a začal mu dávať lekcie. Malý Franz sa zaujímal najmä o náboženské piesne, keďže bol ovplyvnený jeho otcom, ktorý dávnejšie strávil dva roky vo františkánskom ráde. Vo veku deväť rokov sa už objavoval na koncertoch. Bol veľmi talentovaný a tento talent bolo potrebné ďalej rozvíjať, preto sa s otcom presťahovali do Viedne, kde študoval u Carla Czarneho, no dostával lekcie aj od Ferdinanda Paera a Antonia Salieriho. Verejne debutoval 1. decembra vo Viedni v roku 1822. Zožal úspech a stretol sa s hudobnými velikánmi tej doby – Schubertom a Beethovenom. Po otcovej smrti v roku 1827 sa s matkou presťahoval do Paríža, kde nastali pre Franza ťažké časy. Venoval sa síce intenzívne hre na klavír a zároveň vyučoval hru na klavír, no jeho záujem o hudbu postupne klesal a začal pochybovať o tom, či chce byť hudobníkom. Začal fajčiť a piť, a tieto zlozvyky mu ostali až do smrti. Bol vášnivým čitateľom (čítal o umení a náboženstve), a to sa odrazilo neskôr aj v jeho tvorbe. Zamiloval sa do jednej svojej študentky, Caroline de Saint-Cricq, ale jej otec tento vzťah neschválil. Liszt veľmi ochorel a začal pochybovať aj o svojej viere. Revolúcia v Lisztovom živote úzko súvisí s francúzskou revolúciou a udalosťami roku 1830, ktoré spôsobili pád kráľa Karola X. Tieto udalosti a spoločenské zmeny vytrhli Liszta z letargie a začal sa opäť živo zaujímať o hudbu. Opäť vystupoval a spoznal sa s inými významnými skladateľmi tej doby – Fredericom Chopinom a Hectorom Berliozom. Zúčastnil sa dobročinného koncertu venovanému obetiam cholery v Paríži, ktorý zorganizoval Niccolo Paganini. Liszt bol ohromený Paganiniho talentom, že sa rozhodol stať sa rovnako veľkým virtuózom ako on, ale na klavíri. Liszt na to talent rozhodne mal. V tom čase mal vzťah s grófkou Marie d’Agoult, ktorá bola vydatá, no v roku 1835 odišla od manžela a rodiny. Pár putoval po Francúzsku, Taliansku a Švajčiarsku. Z tohto vzťahu vzišli dve deti – dcéra Blandine a syn Daniel. Vzťah s grófkou však nevydržal. Prvú polovicu 40. rokov 19. storočia sa Liszt venoval najmä koncertovaniu po Európe. Jeho koncerty boli povestné najmä kvôli Lisztovmu charizmatickému vystupovaniu. V r. 1842 sa ujal pojem lisztománia, ktorý vymyslel Heinrich Heine. Hlavne ženské publikum bolo z Liszta vo vytržení. Hovorí sa že až natoľko, že dámy po Lisztovi hádzali svoju spodnú bielizeň. Liszt bol veľmi populárny, no sláva mu nestúpla do hlavy. Veľkú časť príjmov rozdával na rôzne dobročinné účely a prispieval aj školám, nemocniciam a kostolom. Koncom 40. rokov však Liszt prestal s verejným vystupovaním a usadil sa vo Weimare, kde dirigoval dvorné koncerty, vyučoval hru na klavíri a naďalej komponoval. Zložil napríklad jeho známe orchestrálne a zborové skladby. Lisztovým najväčším úspechom v tomto období je vytvorenie tzv. symfonickej básne, čo je orchestrálna skladba, ktorá evokuje alebo ilustruje báseň, obraz, príbeh alebo iné nehudobné médium. Symfonická báseň je do istej miery príbuzná opere, hoci sa v nej nespieva. Spája však hudbu a drámu. Liszt organizoval hudobné diela, ktoré presahovali tradičnú sonátovú formu.

Po tomto období nastalo v 60. rokoch obdobie veľkého smútku. Liszt prišiel v roku 1862 o syna, ktorý mal iba 20 rokov a o necelé tri roky neskôr mu zomrela jeho dcéra Blandine. Rozhodol sa žiť utiahnutým asketickým životom a odišiel do kláštora pri Ríme. Občas prispel aj k hudobnému životu v Ríme, keď hrával náboženskú hudbu. Nielen svoju tvorbu, ale aj tvorbu Beethovena, Bacha, Mendelssohna a iných. Koncom 60. rokov Liszt striedavo pôsobil v Ríme, Weimare a Budapešti. V posledných rokoch jeho života začal Liszt trpieť depresiami a jeho zdravotný stav sa postupne začal zhoršovať. Aj jeho tvorba bola temnejšia a ponurejšia. Liszt sa stretol s Claudom Debussym spolu s Victorom Herbertom a Paulom Vidalom 13. januára 1886 v Ríme vo vile Medici. Liszt hral pre Debussyho aj pre ostatných dvoch hudobníkov. Debussy neskôr opísal spôsob, akým Liszt používal pedále, ako "formu dýchania". Okrem toho Debussy a Vidal zahrali Lisztovi aj vlastnú klavírnu úpravu jeho Faustovskej symfónie, ale vraj počas ich vystúpenia zaspal. Samozrejme, bol starý a chorľavý, a hoci to vtedy nevedeli, od smrti ho delili mesiace. Franz Liszt zomrel 31. júla 1886. Bol v nemeckom Bayreuthe, kde sa zúčastnil na festivale pomenovanom podľa mesta, ktorý organizovala jeho dcéra Cosima. Liszt mal sedemdesiatštyri rokov. Oficiálnou príčinou smrti bol zápal pľúc, ktorý si pravdepodobne privodil počas festivalu. Predpokladá sa však, že mal aj vrodenú srdcovú chorobu. Okrem toho sa objavili aj obvinenia, podľa ktorých za jeho smrť aspoň čiastočne môže zanedbanie lekárskej starostlivosti.

Na úvodných súradniciach sa keška nenachádza. Nachádza sa tu námestie Franza Liszta. Vašou úlohou bude na úvodných súradniciach násť výstupište a na ňom číslo linky, ktorá ako jediná je na samostatnom riadku. Poznačte si toto číslo ako A. Keška sa nachádza A * 1.838 metrov s azimutom A / 1.192 stupňa od výstupišťa.